Môj profil 
Predplatné
Ruský vojenský odborník Jurij Ljamin však odpovedal oveľa jednoduchšie a pragmatickejšie. Izrael útočí na sýrske územie a na vojenské objekty v Sýrii preto, lebo môže. Ak by mala Sýria dostatok moderných vojenských prostriedkov na svoju obranu, Izrael by letecky neútočil a slušne by sedel na svojom území.
Pri poslednom útoku na závod Masyaf v provincii Hama sa útok uskutočnil takmer pod nosom ruských S-400. Rusi vojensky nereagovali, pretože útok nesmeroval na ruské ciele, z politického hľadiska dospeli Rusi a Izraelci k určitej dohode, ktorú obe strany dodržiavajú. Sýrske systémy PVO S-75, S-125 a S-200 sú zastaralé a Sýrčania nedokážu týmito systémami 100% chrániť svoj vzdušný priestor.
Achillovou pätou sýrskyej PVO je aj tzv. “libanonský koridor”. Izrael útoči letecky tak, že prenikne do vzdušného priestoru Libanonu, ktorý nemá PVO a odtiaľ vystrelí ponad koridor Bekaa rakety na vybrané ciele. Do roku 2005 mali Sýrčania v Libanone v doline Bekaa, ponad ktorú lietajú izraelské rakety vlastnú PVO, pod tlakom Západu však museli Sýrčania svoje systémy PVO z krajiny stiahnuť. Celý koridor Bekaa tak predstavuje dnes pre Sýriu hrozbu, ktorú nemá ako Sýria riešiť.
Jurij Ljamin sa potom venoval sýrskym systémom PVO PVO S-75, S-125 a S-200. Tieto systémy majú síce staršie detekčné systémy, dokážu však útok izraelských lietadiel registrovať. Žiaľ rakety, ktoré prilietavajú ponad libanonský koridor Bekaa sa objavujú nad sýrskym územím náhle, takže Sýrčania majú málo času reagovať. Navyše sýrske rakety PVO majú kratší dostrel a nedokážu zasahovať všetky určené ciele.
Situácia by sa určite zmenila, ak by mali Sýrčania k dispozícii modernejšie systémy S-300. Irán má takisto k dispozícii modernejšie systémy PVO, izraelské útoky však vždy smerujú na lokality, kde sa Irán snaží systémy PVO alebo rakety zem-zem zaviesť do bojovej pohotovosti. Iránska tajná služba nedokáže udržať operácie v tajnosti, otázne je v akej miere Izrael získava strategické informácie od ruských i amerických tajných služieb.
Arabi môžu prehrať ľubovolné množstvo vojen. Tieto vojny môžu znížiť ich životnú úroveň, môžu krajinu vrhnúť ekonomicky i demograficky o niekoľko desaťročí dosadu, tieto vojny však nemôžu zničiť štátnosť jednotlivých arabských krajín. Izrael je v diametrálne odlišnej situácii. Ak Izrael prehrá čo i len jednu vojnu, čaká ho pravdepodobne rovnaký koniec, aký očakával v minulosti križiacke štáty na území Blízkeho východu. Sionistický Izrael je v arabskom prostredí cudzím prvkom, izraelským politikom sa od roku 1948 úspešne podarilo stmeliť všetky arabské štáty na základe protiizraelskej nenávisti.
.jpg)
