Počas nedávnych rokov sa školy v rámci informatizácie vybavili vyblýskanými počítačovými učebňami s “coolovou” technológiou, v ktorých sa môžu žiaci vzdelávať modernými metódami. Naproti tomu však niekdajšie dielne, kedysi obľúbené, zapadli prachom niekde v suteréne alebo sa miestnosť použila na niečo “modernejšie”. Nezaujmú už ani práce na priľahlom školskom pozemku, ktorý už medzitým zarástol trávou.
Preto sa niet čo čudovať, že dnešné deti sú naozaj nešikovné, neobratné a neochotné manuálne pracovať.
Jednou z príčin je takzvaný “život za sklom”. Deti v súčasnosti od malička vyrastajú v čistom a bezpečnom prostredí a ich rodičia niekedy až príliš úzkostlivo dbajú na to, aby sa náhodou nepošpinili či nezranili. Aj v školách “sa s realitou stretávajú len za sklom výhradne pod dozorom”, aby si neublížili, takže do úvahy neprichádzajú chemické pokusy, gymnastika v telocvični, dielenské či pestovateľské práce. Potom je iste jasné, že ich nebude lákať zamestnanie, kde fúka a mrzne, ale skôr teplá kancelária.
Ďalšou príčinou je “život medzi slovami a číslami”. Ak sa deti v školách konfrontujú len so slovami a abstrakciou, zostáva málo času alebo už žiaden na manuálnu zručnosť. Sedenie za počítačom v slušne vybavenej počítačovej učebni to iste nevynahradí. Človek nemusí byť šikovný len vedomosťami, ale aj v remeselnej zručnosti, na ktorú sa od odborníkov nejeden z nás spolieha.
Dajme teda šancu deťom rozvíjať sa nielen v medziach pohodlnosti, ale aj v ich fyzických schopnostiach. Potom sa nebude treba toľko obávať, že si ublížia, pretože im to nedovolí práve ich nadobudnutá šikovnosť a obratnosť. A dokonca, nie je vôbec hanbou, ak nebude niekde v kancelárii a vyučí sa remeslu, lebo čoraz viac zisťujeme, že “remeslo má zlaté dno”.






















