Prečo by katolíci mali naďalej sledovať správy napriek protináboženskej a progresívnej zaujatosti

Bratislava 18. decembra 2023 (HSP/ Catholic Herald/ Foto: Pixabay)

Karl Gustel Wärnberg sa pre Catholic Herald zamýšľa nad tým, prečo by mali katolíci naďalej sledovať správy aj napriek tomu, že verejnosť je zaujatá voči náboženstvu a progresívnym myšlienkam

„Medzi mnohými veriacimi – najmä v tradičnejších kruhoch – som sa stretol s tendenciou vyjadrovať skeptický postoj k potrebe čítať správy. Podľa všetkého ide o to, že slová a sprievodné záležitosti tohto sveta rozptyľujú pozornosť,“ napísal v úvode Wärnberg. „ Namiesto toho by sme mali upriamiť svoju myseľ na vyššie úrovne a božstvo,“ uviedol.

Podľa jeho slov sú takéto myšlienky pochopiteľné, najmä tvárou v tvár mnohým malichernostiam, ktoré sa dnes vydávajú za “správy”. Nehovoriac o často protináboženskom zameraní a agresívnej progresívnej agende väčšiny dnešných mainstreamových médií. „Tendencia príliš sa sústrediť na nadpozemské veci však môže ísť na úkor účasti na nevyhnutných každodenných bojoch, ktorým musíme čeliť ako katolíci žijúci vo svete. A to v čase, keď svet potrebuje katolíkov viac ako kedykoľvek predtým,“ zamýšľa sa.

„Bol to môj priateľ, ktorý ma ako prvý oslobodil od mojej vlastnej averzie voči správam. S istou hrdosťou som mu povedal, že už niekoľko rokov jediný novinový článok, ktorý som čítal, bol článok z novín z 18. storočia, ktorý opisoval prejav Edmunda Burka v Dolnej snemovni. Na môjho priateľa to neurobilo dojem,“ povedal Wärnberg. „ Ako katolíka ma informoval, že je vlastne mojou povinnosťou vedieť, čo sa deje vo svete,“ dodal.

„Ako inak by som sa mohol modliť za tých, ktorí trpia? Ako inak by som mohol byť informovaný o dobe, v ktorej sa nachádzame, a lepšie sa pripraviť na to, aby som ju zmenil k lepšiemu?“ opýtal sa.

V článku uverejnenom v Catholic Herald citoval Wärnberg otca Fredericka Williama Fabera, anglického autora hymnických piesní a teológa, ktorý v roku 1845 konvertoval z anglikánstva na rímskokatolícku vieru, a jeho myšlienku o úctivom podriadení sa dnešnému vedeniu Cirkvi. Jeho myšlienka však bola širšia – a pomáha nám v tom, ako pristupovať k zastrašujúcemu hluku a rozsahu dnešnej spravodajskej ponuky : „Podstata herézy spočíva v neposlušnom a starodávnom uctievaní minulých vekov Cirkvi v protiklade k súčasnému veku, v ktorom spočívajú povinnosti človeka.“

Svätý Gregor Veľký nám pripomenul, že svätosť nie je vyhradená len pre tých, ktorí sú v posvätnom ráde, a napísal: „Milosť rozjímania nie je niečo, čo sa dáva veľkým, ale odopiera sa nízkym. Dostáva ju mnoho veľkých ľudí, ako aj mnoho pokorných, a to tak medzi tými, ktorí žijú v chrámoch oddelene od sveta , ako aj medzi ženatými. Ak teda žiadny stav medzi veriacimi nie je vylúčený z milosti rozjímania, každý, kto si vnútorne stráži svoje srdce, môže byť touto milosťou osvietený.“

Podobne aj Ján Chryzostom, jeden z prvých cirkevných otcov, ktorý pôsobil ako arcibiskup Konštantínopolu, napísal: „Nehovorím vám, aby ste opustili mestá a nechali bokom podnikanie, ktoré robíte. Nie. Mali by ste zostať tam, kde ste, ale praktizovať cnosť. Popravde, bol by som radšej, keby tí, čo žijú uprostred miest, vynikali svojou cnosťou ako tí, čo odišli žiť do chrámov hôr.“

Inými slovami, pre väčšinu z nás je naším údelom žiť vo svete, ale nebyť jeho súčasťou. „ To nie je ľahké rozlíšiť. Keď čítame protichodné rozprávania v správach, môže sa zdať, že je ťažké rozlíšiť, čo je pravda. Mali by sme sa my na Západe postaviť úplne na stranu našich spojencov v Izraeli? Alebo sme svojím rozsahom protiútoku do Gazy zašli príliš ďaleko, ako uvádzajú niektoré spravodajské kanály?“ opýtal sa Wärnberg a pokračoval :„Nemôžem vám dať odpoveď, ale môžem povedať, že je našou povinnosťou klásť si tieto otázky a neodpútať sa od osudu svojich blížnych.“

Svoj život musíme vždy orientovať na Boha. Aj svetskí autori pripúšťajú, že takúto múdrosť nemožno nájsť tu na zemi. Nassim Nicholas Taleb vo svojej vplyvnej knihe z roku 2007 The Black Swan: The Impact of the Highly Improbable (Čierna labuť: Vplyv veľmi nepravdepodobného) tvrdí : „Ak chcete predpovedať budúcnosť alebo byť v predstihu v chápaní sveta, nemá pre vás čítanie správ žiadnu skutočnú výhodu.“

Napriek tomu, ak si chceme plniť svoje povinnosti kresťanov, kritický prístup k správam nie je zďaleka v rozpore s naším poslaním. „ Pri takomto prístupe môžeme dospieť k záveru, že mnohé médiá nám v chápaní sveta skôr prekážajú, ako pomáhajú,“ tvrdí Wärnberg. Podľa neho je jedným z liekov podpora “alternatívnych” možností, ako je napríklad katolícka žurnalistika , alebo čítanie protichodných rozprávaní a zároveň k nim pristupovať vo svetle evanjelia.

Určite existuje veľa falošných, nepresných správ – ale tvrdenie, že poznanie súčasného sveta je prekážkou svätosti, je rovnako zlým prípadom nepresných správ. „Katolíci musia byť v obraze, aby boli informovaní o udalostiach a aby sa zapájali do aktuálneho diania vo svete,“ dodal na záver.