Prečo bol Stoltenbergov prejav v Tokiu taký nehorázny

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg predniesol v stredu prejav na univerzite Keio v Japonsku. Ak by sme mali tento prejav charakterizovať, označil by sa za “zlú úroveň, zlý vplyv a zákerné úmysly”. Nestál za zmienku, ale negatívne trendy NATO a Japonska odhalené z jeho obsahu si zaslúžia vysokú ostražitosť celého ázijsko-tichomorského regiónu. Možno povedať, že prejav je plný “zlovestných znamení”

02. 02. 2023 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg (vľavo) a japonský premiér Fumio Kišida si podávajú ruky počas stretnutia 31. januára 2023 v Tokiu

Bratislava 2. februára 2023 (HSP/Globaltimes/Foto:TASR/AP-Takashi Aoyama/Pool Photo via AP)

▶ ❚❚ ↻

Pred návštevou Japonska Stoltenberg odcestoval do Južnej Kórey. Hoci aj v Južnej Kórei rozohral “čínsku hrozbu” a so zlým úmyslom spojil Čínu, Rusko a Severnú Kóreu, jeho slová boli oveľa menej priame a otvorené ako v Tokiu. Tvárou v tvár japonskému publiku Stoltenberg strávil veľa času útokom na Čínu. Senzačným tónom povedal: “To, čo sa dnes deje v Európe, by sa zajtra mohlo stať vo východnej Ázii.” Takisto bez okolkov povedal: “Čína nie je náš protivník.” To, čo povedal neskôr, však v podstate znamenalo očierňovanie a ohováranie Číny. Obvinil Čínu z “podstatného budovania svojich vojenských síl vrátane jadrových zbraní bez akejkoľvek transparentnosti” a povedal, že Čína (pevninská Čína) sa snaží získať kontrolu nad Juhočínskym morom a ohrozuje Taiwan.

Stoltenbergove slová a činy v Japonsku a Južnej Kórei sú veľmi odlišné, čo odráža mnohé hlboko zakorenené problémy, ktoré naznačujú, že tieto dve krajiny zohrávajú v strategickom projekte NATO odlišnú úlohu. V Soule hovoril najmä k juhokórejskej strane, ktorá bola cieľom jeho presviedčania a podnecovania, zatiaľ čo v Tokiu hovoril k celému ázijsko-tichomorskému regiónu a japonské orgány stáli bokom ako komplici a spoluspiklenci.

Po rokovaniach Stoltenberga s japonským premiérom Fumio Kišidom 31. januára bolo vydané spoločné vyhlásenie, v ktorom bol veľmi výrazný spoločný postoj voči Číne a Rusku a zámer zasahovať do situácie za Taiwanským prielivom. Tieto skutočnosti nepochybne vytvoria riziko konfrontácie a rozdelenia táborov v ázijsko-tichomorskom regióne. Úloha, ktorú NATO zohráva, je presne taká istá, akú zohrávalo na európskej pôde. Inými slovami, je to vlastne samotné NATO, ktoré presadzuje myšlienku, že “to, čo sa dnes deje v Európe, sa zajtra môže stať vo východnej Ázii”.

Vlk, ktorého základný tábor a aktivity boli dlho na ďalekom západe, si našiel oporu vo východnej Ázii s veľkými ambíciami. Japonsko je tým, kto vlka do domu nalákal, a hľadá aj vysokopostavený dôvod. Stoltenberg ako generálny tajomník NATO nie je kvalifikovaný na to, aby diktoval východoázijské záležitosti, nehovoriac o tom, že dokonca dáva poburujúce vyhlásenia. Japonsko do istej miery vytvorilo takúto príležitosť pre neho a NATO. Stoltenberg sa neváhal o Japonsku vyjadriť sladko, keď povedal, že spomedzi partnerov NATO nie je nikto bližší alebo schopnejší ako Japonsko. Pochválil tiež výrazné zvýšenie japonského rozpočtu na obranu a revíziu jeho bezpečnostnej stratégie, teda správanie, ktoré bolo v ázijsko-tichomorskom regióne široko spochybňované. NATO a Japonsko vytvorili bludnú vzájomnú posilu.

Je zrejmé, že NATO je pre východnú Áziu a celý ázijsko-tichomorský región nevítaným “hosťom”. Väčšina tunajších členov sa na Stoltenbergovu návštevu pozerá s podozrením a obavami. Tieto pochybnosti a obavy nie sú neopodstatnené, naopak, sú celkom potrebné. Pozitívnejší postoj k zásahom NATO do ázijsko-tichomorských záležitostí má pravdepodobne len Japonsko. Nie je ťažké uhádnuť, o čom Japonsko uvažuje. Podstata problému spočíva v tom, že jeho vnímanie Číny je nesprávne. Rýchlo rastúcu Čínu považuje za hrozbu a snaží sa prijať opatrenia ako Washington, aby zablokovalo tempo rozvoja Číny. To však nie je možné dosiahnuť len silou Japonska. Tokio preto začalo intenzívne pracovať na zavedení zahraničných síl do regiónu a ich “zjednotení” s cieľom vytvoriť vojenský, diplomatický a politický tlak na Čínu.

Ako dva politické subjekty s hanebnou vojnovou históriou čelia “ázijsko-pacifická militarizácia NATO” aj “militarizácia Japonska” silnému morálnemu a praktickému odporu. Práve preto sa obe strany javia ako “podobne zmýšľajúce”. Ruka NATO v ázijsko-tichomorskom regióne sa snaží vyrúbať si kanál v Japonsku. Takáto diabolská dohoda je zlou správou pre ázijsko-tichomorský región a dokonca pre celý svet. Všetky krajiny v regióne vrátane mierumilovných síl v Japonsku by mali prijať preventívne opatrenia a brániť sa spojeniu medzi Tokiom a NATO.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Vodcu jemenskej separatistickej Južnej prechodnej rady Ajdarúsa az-Zubajdího odvolali z vládnej funkcie pre „spáchanie vlastizrady“. Oznámil to predseda medzinárodne uznávaného orgánu vykonávajúceho exekutívnu moc.

09:10

Trump vyhlásil, že Venezuela dodá USA 30 až 50 miliónov barelov ropy.

„Táto ropa sa bude predávať za trhovú cenu a tieto peniaze budem kontrolovať ja ako prezident USA, aby som zaručil ich použitie v prospech obyvateľov Venezuely a Spojených štátov! Ropa bude dodaná na skladovacích lodiach priamo do vykládkových prístavov v Spojených štátoch,“ napísal Trump.

09:09

Juhokórejský prezident I Če-mjong vyzval čínskeho lídra Si Ťin-pchinga, aby mu pomohol obmedziť jadrový program Pchjongjangu. Navrhol zmrazenie tohto programu výmenou za kompenzácie.

09:09

Velitelia kolumbijských geríl dosiaľ údajne operujúcich vo Venezuele po zajatí prezidenta Nicolása Madura americkými špeciálnymi jednotkami opúšťajú krajinu. Pre agentúru AFP to uviedol zdroj z prostredia kolumbijskej armády.

08:28

Rubio informoval členov Kongresu, že Washington má v úmysle kúpiť Grónsko, píše The Wall Street Journal.

Podľa slov ministra zahraničných vecí je tvrdá rétorika Trumpovej administratívy zameraná na vyvíjanie tlaku na Dánsko s cieľom začať rokovania, a nie na prípravu vojenskej invázie.

Biely dom však naďalej nevylučuje použitie sily voči Grónsku, dodáva denník.