Prečo bol Stoltenbergov prejav v Tokiu taký nehorázny

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg predniesol v stredu prejav na univerzite Keio v Japonsku. Ak by sme mali tento prejav charakterizovať, označil by sa za “zlú úroveň, zlý vplyv a zákerné úmysly”. Nestál za zmienku, ale negatívne trendy NATO a Japonska odhalené z jeho obsahu si zaslúžia vysokú ostražitosť celého ázijsko-tichomorského regiónu. Možno povedať, že prejav je plný “zlovestných znamení”

02. 02. 2023 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg (vľavo) a japonský premiér Fumio Kišida si podávajú ruky počas stretnutia 31. januára 2023 v Tokiu

Bratislava 2. februára 2023 (HSP/Globaltimes/Foto:TASR/AP-Takashi Aoyama/Pool Photo via AP)

▶ ❚❚ ↻

Pred návštevou Japonska Stoltenberg odcestoval do Južnej Kórey. Hoci aj v Južnej Kórei rozohral “čínsku hrozbu” a so zlým úmyslom spojil Čínu, Rusko a Severnú Kóreu, jeho slová boli oveľa menej priame a otvorené ako v Tokiu. Tvárou v tvár japonskému publiku Stoltenberg strávil veľa času útokom na Čínu. Senzačným tónom povedal: “To, čo sa dnes deje v Európe, by sa zajtra mohlo stať vo východnej Ázii.” Takisto bez okolkov povedal: “Čína nie je náš protivník.” To, čo povedal neskôr, však v podstate znamenalo očierňovanie a ohováranie Číny. Obvinil Čínu z “podstatného budovania svojich vojenských síl vrátane jadrových zbraní bez akejkoľvek transparentnosti” a povedal, že Čína (pevninská Čína) sa snaží získať kontrolu nad Juhočínskym morom a ohrozuje Taiwan.

Stoltenbergove slová a činy v Japonsku a Južnej Kórei sú veľmi odlišné, čo odráža mnohé hlboko zakorenené problémy, ktoré naznačujú, že tieto dve krajiny zohrávajú v strategickom projekte NATO odlišnú úlohu. V Soule hovoril najmä k juhokórejskej strane, ktorá bola cieľom jeho presviedčania a podnecovania, zatiaľ čo v Tokiu hovoril k celému ázijsko-tichomorskému regiónu a japonské orgány stáli bokom ako komplici a spoluspiklenci.

Po rokovaniach Stoltenberga s japonským premiérom Fumio Kišidom 31. januára bolo vydané spoločné vyhlásenie, v ktorom bol veľmi výrazný spoločný postoj voči Číne a Rusku a zámer zasahovať do situácie za Taiwanským prielivom. Tieto skutočnosti nepochybne vytvoria riziko konfrontácie a rozdelenia táborov v ázijsko-tichomorskom regióne. Úloha, ktorú NATO zohráva, je presne taká istá, akú zohrávalo na európskej pôde. Inými slovami, je to vlastne samotné NATO, ktoré presadzuje myšlienku, že “to, čo sa dnes deje v Európe, sa zajtra môže stať vo východnej Ázii”.

Vlk, ktorého základný tábor a aktivity boli dlho na ďalekom západe, si našiel oporu vo východnej Ázii s veľkými ambíciami. Japonsko je tým, kto vlka do domu nalákal, a hľadá aj vysokopostavený dôvod. Stoltenberg ako generálny tajomník NATO nie je kvalifikovaný na to, aby diktoval východoázijské záležitosti, nehovoriac o tom, že dokonca dáva poburujúce vyhlásenia. Japonsko do istej miery vytvorilo takúto príležitosť pre neho a NATO. Stoltenberg sa neváhal o Japonsku vyjadriť sladko, keď povedal, že spomedzi partnerov NATO nie je nikto bližší alebo schopnejší ako Japonsko. Pochválil tiež výrazné zvýšenie japonského rozpočtu na obranu a revíziu jeho bezpečnostnej stratégie, teda správanie, ktoré bolo v ázijsko-tichomorskom regióne široko spochybňované. NATO a Japonsko vytvorili bludnú vzájomnú posilu.

Je zrejmé, že NATO je pre východnú Áziu a celý ázijsko-tichomorský región nevítaným “hosťom”. Väčšina tunajších členov sa na Stoltenbergovu návštevu pozerá s podozrením a obavami. Tieto pochybnosti a obavy nie sú neopodstatnené, naopak, sú celkom potrebné. Pozitívnejší postoj k zásahom NATO do ázijsko-tichomorských záležitostí má pravdepodobne len Japonsko. Nie je ťažké uhádnuť, o čom Japonsko uvažuje. Podstata problému spočíva v tom, že jeho vnímanie Číny je nesprávne. Rýchlo rastúcu Čínu považuje za hrozbu a snaží sa prijať opatrenia ako Washington, aby zablokovalo tempo rozvoja Číny. To však nie je možné dosiahnuť len silou Japonska. Tokio preto začalo intenzívne pracovať na zavedení zahraničných síl do regiónu a ich “zjednotení” s cieľom vytvoriť vojenský, diplomatický a politický tlak na Čínu.

Ako dva politické subjekty s hanebnou vojnovou históriou čelia “ázijsko-pacifická militarizácia NATO” aj “militarizácia Japonska” silnému morálnemu a praktickému odporu. Práve preto sa obe strany javia ako “podobne zmýšľajúce”. Ruka NATO v ázijsko-tichomorskom regióne sa snaží vyrúbať si kanál v Japonsku. Takáto diabolská dohoda je zlou správou pre ázijsko-tichomorský región a dokonca pre celý svet. Všetky krajiny v regióne vrátane mierumilovných síl v Japonsku by mali prijať preventívne opatrenia a brániť sa spojeniu medzi Tokiom a NATO.

Pošlite nám tip

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk

NAŽIVO

Národný inšpektorát práce (NIP) výrazne posilnil kontroly zamerané na nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Cieľom rezortu práce je chrániť zamestnancov. Inšpektori v roku 2025 vykonali takmer 17-tisíc kontrol naprieč celým Slovenskom a odhalili 693 nelegálnych zamestnávateľov. Redakciu informovali z tlačového oddelenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Čítať viac | 13:24

Rusko sa neponáhľa uzavrieť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine, uviedol vo štvrtok minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, zatiaľ čo v Ženeve prebieha ďalšie kolo mierových rozhovorov ruských a ukrajinských vyjednávačov s americkými predstaviteľmi.

Čítať viac | 13:21

Začína sa výstavba posledného z troch chýbajúcich úsekov diaľnice D3 na Kysuciach. Úsek medzi Kysuckým Novým Mestom a Oščadnicou meria necelých desať kilometrov a dokončený by mal byť v priebehu roka 2029.

Čítať viac | 13:01

Za účasti odborníkov z Maďarska a Slovenska, ktorí by overili stav ropovodu Držba, by mala podľa premiéra Viktora Orbána EÚ vyslať misiu. List s týmto návrhom Orbán adresoval predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi.