Pravdepodobnosť vzniku občianskeho konfliktu v USA rýchlo rastie

Washington 25. júla 2018 (HSP/Iarex/Foto:TASR/AP-Pablo Martinez Monsivais)

Ruský politológ a analytik Michail Chazin na portáli Iarex venuje pozornosť možnosti vzniku občianskeho konfliktu v USA, ktorý podľa jeho slov neustále rastie.

Skeptici tvrdia, že občianska vojna v USA nemôže vzniknúť, pretože v USA nemajú americkú ambasádu a CIA má zakázané viesť svoje operácie na území USA. Cynici však tvrdia, že k tomu aby vznikla občianska vojna v USA, postačuje Donald Trump, americká ekonomika a fakt, že CIA aj tak zákony dodržiava len dovtedy, kým je dodržiavanie zákonov pre nich výhodné.

Objektívne ekonomické faktory v USA však naznačujú, že situácia v americkej spoločnosti je napätá bez ohľadu na to, aké kroky robí americká elita voči Trumpovi a aké kroky robí Trump. Tvrdenia amerikanofilov, že k občianskej vojne v USA nemôže prísť, sú len ich subjektívnym názorom, ktorý nemusí zodpovedať reálnej skutočnosti. Čisto na okraj – väčšina amerikanofilov nepripúšťala v minulosti ani možnosť brexitu, úvahy na podobnú tému dokonca označovali za konšpiračné, dnes sa však o brexite bavíme ako o samozrejmej veci. Takisto názor, že krajina, ktorá vedie aktívnu zahraničnú politiku, nemôže mať vnútorné problémy, nemožno považovať za smerodajné, príkladov o opaku je z histórie viac ako dostatok. Napríklad aj ZSSR viedol aktívnu zahraničnú politiku a napriek tomu jeho vnútorné problémy a Gorbačov v čele zapríčinili, že ZSSR zmizol z povrchu sveta. Dnes majú USA množstvo vnútorných problémov, v čele Trumpa a takisto vedú aktívnu zahraničnú politiku.

V USA majú tri veľké problémy. Vynechajme zahraničnopolitické problémy súvisiace s tým, že USA prestali byť svetovým žandárom a existencia jednopolárneho sveta sa skončila a venujme svoju pozornosť len vnútropolitickým americkým problémom. Tie sú v podstate dva, vnútropolitický zápas medzi Trumpom a protitrumpovskými elitami a rastúce ekonomické problémy, ktoré sa neustále zvyšujú, napriek tomu, že pomocou USD môžu Američania diktovať svetu svoje predstavy a presadzovať svoje názory a predstavy. Napriek tomu sme svedkami rastu amerických ekonomických problémov, úpadku životnej úrovne obyvateľstva a prudkému zníženiu HDP, čo  patrí vždy k hlavným faktorom, vedúcim k radikalizácii pomerov v spoločnosti.

Ako ukazujú historické skúsenosti z posledných dvoch storočí, kľúčovým faktorom určujúcim rozsah katastrofy demokratického štátu je pád HDP. Ak je úroveň poklesu HDP nižšia ako 40%, stále existuje vysoká pravdepodobnosť, že politicko-sociálna štruktúra úder vydrží a ku žiadnej kataklyzme v podobne vnútorného občianskeho konfliktu nepríde. Napríklad kríza v USA 1930-1932 a kríza v Rusku po rozpade ZSSR v 90 rokoch neviedli k rozpadu štátu. Pokles HDP v oboch prípadoch predstavoval približne 35% (pri porovnávaní sa do úvahy berie približne posledných cca 50 rokov). Pritom životná úroveň v oboch prípadoch poklesla aj viac ako o 40%, pokles HDP sa však ustálil na spomenutých 35%, takže aj USA a aj Rusko krízu úspešne prekonali.

Dnes je situácia v USA iná. Dnes sa nominálny pokles HDP v USA približuje k hranici 40% (do úvahy berú odborníci posledných 50 rokov existencie USA), pripadne už podľa niektorých ukazovateľov pokles HDP hranicu 40% aj prevyšuje, aj keď pokles HDP nie je na území USA celoplošne rovnaký. Stačí však, aby vnútorný problém vznikol, nabral na intenzite a následne bude veľmi problematické uchrániť existujúcu sociálno-politickú štruktúru v USA bez vonkajšej podpory.

Čo môžeme označiť pojmom sociálno-politická štruktúra?  Veľmi zjednodušene ide o štruktúru spoločenských vrstiev, v ktorej sa berú do úvahy ekonomické, politické, demografické, sociálne faktory. Zlom môže viesť k revolúcii a následnej zmene, alebo vyústi v diktatúre. Diktatúra však  v prvom rade nevzniká kvôli zvrátenej túžbe politických exponentov po absolútnej moci, ide skôr o reakciu na potrebu zabezpečiť v čase existujúcich problémov štátu obyvateľstvo základnými potrebami a zabrániť rozpadu štátu. V USA môže prebrať rolu diktátora v prvom momente federálna vláda, podobne ako kedysi v ZSSR a Nemecku po roku 1918 riadili štát kolektívne orgány a až neskôr sa objavili klasickí diktátori v pravom slova zmysle.

Stupeň agresivity miestneho obyvateľstva a množstvo zbraní v spoločnosti je takisto veľmi dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje charakter, intenzitu i trvanie občianskeho konfliktu v krajine. Federálne štruktúry  samozrejme vždy vykazujú snahu potlačiť masové protestné vystúpenia, čím dlhšie však bude vnútorný konflikt existovať, tým ťažšie bude dostať situáciu pod kontrolu.  Ak vezmeme do úvahy Americkú občiansku vojnu 1861 – 1865, alebo Občiansku vojnu v ZSSR 1918 – 1923 (HDP pokleslo menej ako o 40%), situácia sa pomerne rýchlo vyriešila a v priebehu jednej generácie (približne 20 – 25 rokov) sa podarilo zmierniť aj existujúce  napätie v spoločnosti. Samozrejme v uvedenom čase sa výrazne znížili možnosti USA či ZSSR presadzovať svoj vplyv na svetovej scéne.

Takže záver znie nasledovne: V USA môže reálne kvôli ekonomickej a politickej kríze prísť k vážnemu narušeniu sociálno-politickej infraštruktúry štátu. Nemusí ísť o celoplošný problém, ale môže ísť o problém v niektorých regiónoch (podobne ako Rusko muselo riešiť problém na Kaukaze). Na Kaukaze ovplyvňovali priebeh konfliktu tri faktory: vstup zahraničných tajných služieb, religiózne, kultúrne a sociálne rozdiely a rozpory, množstvo zbraní medzi obyvateľstvom. Religiózne, kultúrne a sociálne rozdiely i rozpory v USA sú značné, rovnako ako množstvo zbraní medzi obyvateľstvom. Priamy vstup cudzích tajných služieb podobne ako v prípade Čečenska, by  bol reálny až v neskoršej fáze vnútorného konfliktu.

Rusku sa vďaka Putinovi podarilo zabrániť vývoju, pri ktorom by vznikli iné “centrá moci a riadenia”. Moskva ostala centrom Ruska, odstredivé ambície regiónov sa nenaplnili a situácia sa aj na Kaukaze dostala nakoniec pod kontrolu.  Pri páde ZSSR  v roku 1991 naopak odstredivé tendencie slávili úspech a ZSSR sa rozpadol na samostatné štáty. V prípade USA však existuje riziko, že vzniknú aj iné centrá moci a riadenia, odpor voči Trumpovi je v určitých oblastiach enormný. Či nakoniec vyústi situácia do takého stavu, že budú v USA existovať rozličné centrá – napríklad Texas, Kalifornia, východné pobrežie a pod. je ešte priskoro tvrdiť . Situácia v USA je však napätá, polarizácia spoločnosti, ekonomické problémy a vnútorné turbulencie predstavujú vážne riziko nielen pre USA, ale aj pre svetovú politiku, kde by sa rastúci pokles vplyvu USA určite prejavil aj v nových pohyboch a konfliktoch na medzinárodnej scéne.