„Cieľom je reagovať na najvypuklejšie problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany,“ uviedol rezort v predkladacej správe. Podľa neho sa v praxi ukazuje, že práva zamestnávateľa nie sú dostatočne chránené, pretože v právnej úprave nie je zakotvený princíp možnosti preskúmania poskytnutia ochrany zo strany zamestnávateľa, čím dochádza k ohrozeniu základných práv zamestnávateľa.

„Zavádza sa tak mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Týmto krokom sa odstráni nerovnomerné a disproporčné postavenie zamestnanca a zamestnávateľa,“ dodalo MV. Rezort takisto upozornil, že návrh zákona má riešiť aj zníženú efektivitu inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, v súčasnosti rozdelenú medzi viaceré štátne orgány. „Táto rozdrobenosť spôsobuje, že osoby, ktoré čelia sekundárnej viktimizácii alebo odvetným opatreniam, nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi, čo môže viesť k ďalším zásahom do ich základných práv,“ dodalo ministerstvo.

Zriadením jednotného Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa podľa predkladateľa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb.

Zákon má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.

Po rokovaní vlády premiér Robert Fico (Smer-SD) spresnil, že iniciatíva nového úradu vychádza z toho, „že sú tu komplikované procedúry, ktoré nám neuveriteľne predlžujú postupy, realizované v súvislosti s rôznymi prešľapmi v rokoch 2020 – 2023“. Upozornil, že nehovorí o trestnoprávnych veciach. „Ale aj MV má v rukách mechanizmy, aby sa vysporiadalo s disciplinárnymi prešľapmi, a preto bolo potrebné prijať rozhodnutie o vzniku nového úradu,“ povedal premiér. Dodal, že návrh garantuje, že SR si bude plniť záväzky z plánu obnovy.

Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) dodal, že návrh zriadiť nový úrad vzišiel zo spoločnej iniciatívy jeho rezortu, Úradu vlády SR a Ministerstva spravodlivosti SR. Šéfa úradu bude voliť Národná rada SR. „Návrh zákona bude predložený na najbližšie rokovanie parlamentu, budeme sa rozprávať o tom, aby bol zaradený na začiatok schôdze,“ dodal minister.

Vláda tiež prijala uznesenie, v ktorom privítala nový mierový plán amerického prezidenta ukončiť vojnu na Ukrajine a považuje ho za dobrý základ na rokovanie o ukončení vojenského konfliktu. „S tým, že súčasťou týchto rokovaní by mala byť prirodzene Ukrajina,“ upozornil Fico. V uznesení vláda skonštatovala, že navrhovaný mierový plán verifikuje všetky doterajšie postoje súčasného slovenského kabinetu. „Pravdepodobne vznikne na pondelkovej koaličnej rade dohoda, že s týmto návrhom pôjdeme aj do parlamentu a podporíme ho,“ dodal premiér.

Rušenie úradu kritizuje opozícia

Opozičné strany kritizujú zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a jeho nahradenie novou inštitúciou, ktoré v sobotu schválila vláda na svojom mimoriadnom zasadnutí. Opozícia hovorí o ďalšom oslabovaní a únose právneho štátu na Slovensku a snahe ovládnuť nezávislú inštitúciu v čase, keď úrad uložil Ministerstvu vnútra (MV) SR viaceré pokuty za nezákonné kroky.

Strana SaS na sobotňajšom brífingu skonštatovala, že ÚOO patrí medzi kľúčové inštitúcie pre boj s korupciou, ktorý chránil aj oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Vláda chce podľa strany inštitúciu ovládnuť, a to vrátane jej vedenia.

„Kto sa teraz obráti na úrad s dôverou, že ich bude chrániť? Keď všetky dáta, ktoré o oznamovateľoch má tento úrad, sa poskytnú tejto vládnej koalícii so všetkými citlivými dátami aj o prípadoch, o ktorých mal ešte len rozhodnúť,“ uviedla podpredsedníčka SaS Mária Kolíková.

Poslanec Národnej rady (NR) SR Ondrej Dostál (SaS) pripomenul, že podobný spôsob rušenia inštitúcií už vláda použila pri zmene RTVS na STVR. „Zrušia jednu inštitúciu a nahradia ju inou, takmer rovnakou, do ktorej si dosadia svojich ľudí do vedenia a budú ju plne politicky ovládať a tá nová inštitúcia bude plne slúžiť zámerom súčasnej vlády,“ zhrnul Dostál.

Podľa KDH vláda pokračuje v krokoch oslabujúcich právny štát a znižujúcich bezpečnosť občanov. Pripomína, že ÚOO uložil rezortu vnútra tri pokuty za nezákonné kroky voči takzvaným čurillovcom a opakovane uspel proti jeho rozhodnutiam. „Minister napráva svoje chyby tým, že robí ďalšie. Ruší úrady, ktoré fungovali, míňa peniaze na nové projekty bez logiky a rozkladá mechanizmy, ktoré mali držať v štáte poriadok,“ uviedol predseda strany Milan Majerský.

Súvislosť medzi pokutami ministerstvu vnútra, ktoré ÚOO uložil za nerešpektovanie štatútu chránených oznamovateľov pri postavení policajtov mimo služby, a rušením úradu vidí aj strana Za ľudí. „Vytvorením nového úradu sleduje jediné, jeho personálne a politické ovládnutie. Zašlo to už priďaleko. V tejto súvislosti považujem za nevyhnutné obrátiť sa na príslušné európske inštitúcie, aby zasiahli,“ povedala predsedníčka strany Veronika Remišová.

Zrušenie ÚOO a vytvorenie nového úradu je podľa PS ukážkou pomsty voči inštitúcii a jej vedeniu. „Je to jediný spôsob, akým v súčasnosti vedia odstrániť predsedníčku úradu, ktorej funkčné obdobie by inak skončilo v roku 2028. Zabezpečia si, že budú mať nielen nový úrad, ale že tam dosadia svojho nominanta na sedem rokov, ktorý bude znova neodvolateľný budúcou vládou,“ uviedla poslankyňa NR SR za PS Zuzana Števulová.

Dôvody ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) na zrušenie ÚOO sú podľa predsedu opozičného hnutia Igora Matoviča dva. „Nepáčia sa mu rozhodnutia nezávislého úradu, a tak sa ako malý chlapec rozhodol úrad zrušiť, potom ho premenovať a následne si tam dosadiť svojho človeka, ktorý už bude rozhodovať podľa toho, ako si bude priať. A po druhé – chce zastrašiť oznamovateľov korupcie, aby to nerobili, pretože im tým v podstate odkáže, že tento úrad bude chrániť len páchateľov korupcie a nie obete,“ povedal Matovič.

Nahradenie ÚOO novým Úradom na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti schválila vláda v sobotu, odsúhlasila aj návrh na skrátené legislatívne konanie. Návrh zákona z dielne MV SR počíta s tým, že nový úrad prevezme od rezortu spravodlivosti agendu odškodňovania obetí. Zmena má podľa MV SR vytvoriť predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. Zákon má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.

Kritikou nešetria ani mimovládky

Neziskové organizácie Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko (TIS) a Via Iuris varujú pred vážnymi dôsledkami zákona, ktorého návrh v sobotu schválila vláda. Uvádzajú, že ak návrh rušiaci doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) v parlamente prejde, o ochranu pred prepustením príde zhruba stovka oznamovateľov korupcie, ktorým hrozí šikana v zamestnaní či prepustenie.

Podľa návrhu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) ÚOO nahradí nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý zároveň preberie agendu odškodňovania obetí od ministerstva spravodlivosti. Vláda odsúhlasila aj návrh na skrátené legislatívne konanie. Nového predsedu úradu má zvoliť parlament na návrh vlády. Podľa kritikov sa významne zúži okruh oznamovateľov trestnej činnosti, ktorí dnes môžu požiadať o ochranu.

„Zmeny výrazne demotivujú ľudí nahlasovať korupciu. Okrem obmedzenia ochrany dostane zároveň vládna moc nový úrad pod kontrolu,“ uviedla Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.

Neziskové organizácie poukazujú na to, že vláda schválila návrh pár dní potom, ako minister vnútra prehral súd s policajtom Pavlom Ď. Minister postavil vyšetrovateľa z tímu tzv. čurillovcov mimo služby, hoci mal ochranu ako oznamovateľ. Súd skonštatoval, že minister konal protizákonne, policajt sa musí vrátiť do práce a štát mu doplatí ušlú mzdu. Ministerstvo už skôr dostalo pokutu za to, že nerešpektuje zákon o ochrane oznamovateľov. V prípade schválenia daného zákona by prišiel o ochranu daný policajt aj ostatní „čurillovci“ a celkovo 104 osôb.

Mimovládky vysvetľujú, že ak sa v súčasnosti človek pri svojej práci dozvie o možnej korupcii a podá trestné oznámenie, môže požiadať prokurátora, aby mu poskytol ochranu pred možným „šikanovaním“ zo strany zamestnávateľa. Ten ho potom nemôže prepustiť, preradiť alebo disciplinárne potrestať bez súhlasu ÚOO. Po novom tak bude môcť urobiť len ten, kto podal trestné oznámenie na svojho zamestnávateľa. Všetci ostatní by o ochranu aj spätne prišli. „V praxi to znamená, že ak by sa napríklad úradník ministerstva zdravotníctva dozvedel o korupcii pri nákupe CT v nemocnici, nárok na ochranu by nemal,“ konštatovala Petková.

Neziskové organizácie varujú, že návrh zákona je v rozpore s ústavou aj európskym právom. Spätné odoberanie už udelenej ochrany je podľa nich v rozpore s ústavnou zásadou zákazu retroaktivity. „Ak návrh prejde, Slovensko sa spomedzi lídrov v systéme ochrany whistleblowerov prepadne medzi krajiny so systémom iba na papieri, ktorý nebude medzi oznamovateľmi budiť dôveru. Právna neistota prichádzajúca s návrhom naráža aj na európsku smernicu, ktorá vyžaduje účinnú ochranu pred odvetou za podané oznámenie,“ uviedol riaditeľ TIS Michal Piško.

Úrad odmieta politické zásahy do jeho nezávislosti

Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) odmieta politické zásahy do jeho nezávislosti. Vláda sa podľa neho pokúša prostredníctvom účelovej zmeny odstrániť vedenie úradu, hoci na to nemá žiaden zákonný ani vecný dôvod. Uviedla to v stanovisku Alexandra Znášiková z odboru prevencie a komunikácie úradu v reakcii na v sobotu vládou SR schválený materiál.

„Vláda takýmto zásahom priamo ohrozuje nezávislosť, stabilitu a funkčnosť systému, ktorý má chrániť ľudí upozorňujúcich na protiprávne konanie odhalené v práci. Tento krok zároveň podkopáva dôveru verejnosti, že štát dokáže zabezpečiť spravodlivé a bezpečné prostredie pre oznamovateľov,“ vyhlásila Znášiková.

ÚOO tvrdí, že snahy o zosadenie predsedníčky Zuzany Dlugošovej prichádzajú po tom, ako úrad udelil tri pokuty a rozhoduje o štvrtej sankcii voči Ministerstvu vnútra (MV) SR pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) a opakovane upozorňoval na negatívne dosahy pripravovaných zmien zákona. Tiež krátko po tom, ako bratislavský Správny súd aj Súdny dvor EÚ potvrdili správnosť postupov úradu v prípadoch chránených policajtov. Úrad zároveň pripomenul, že návrh zmien na vládu predložil minister vnútra, ktorý má byť podľa neho v zjavnom konflikte záujmov.

„Vnímam to ako snahu politikov zmenami oslabiť úrad a jeho nezávislosť v rozhodovaní. Ak má byť vedenie úradu vymenené nie preto, že pochybilo, ale preto, že si plní svoje zákonné povinnosti, je to jasný signál, že politici sa snažia zasahovať do ochrany oznamovateľov vždy, keď sa ich rozhodnutia dotknú,“ vyhlásila Dlugošová.

Úrad zároveň kritizuje skrátené legislatívne konanie, na ktoré podľa neho nie sú splnené zákonné podmienky. „Postup vlády ide priamo proti princípom právneho štátu,“ zdôraznila Dlugošová. Okrem ohrozenia nezávislosti úradu podľa nej vzniká aj reálne riziko pre bezpečnosť dát oznamovateľov. Odôvodnila to účelovou zmenou osôb vo vedení. Inštitúcia tiež ozrejmila, že zefektívnenie existujúcich modelov inštitucionálnej ochrany by bolo možné novelou zákona o ochrane oznamovateľov, v rámci ktorej sa mohli rozšíriť súčasné kompetencie úradu aj na oblasť ochrany obetí trestných činov.

Na neskoršom popoludňajšom tlačovom brífingu Dlugošová uviedla, že návrh na skrátené legislatívne konanie je pre úrad šokom. Na jeho uplatnenie nevidí žiaden dôvod ani z hľadiska ohrozenia bezpečnosti štátu, ani z hľadiska mimoriadnej udalosti ohrozujúcej ekonomiku. „Preto to naozaj vnímame ako účelové zrýchlenie na to, aby sa vymenilo vedenie úradu,“ vyhlásila

Agendu odškodňovania obetí má od Ministerstva spravodlivosti SR prevziať a doterajší ÚOO nahradiť nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Návrh zákona z dielne MV SR schválila vláda na sobotnom rokovaní, odsúhlasila aj návrh na skrátené legislatívne konanie.

Návrh rezort odôvodnil tým, že potrebuje reagovať na najvypuklejšie problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany. Návrh má riešiť aj zníženú efektivitu inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, v súčasnosti rozdelenú medzi viaceré štátne orgány.