Minsk 3. decembra 2022 (HSP/svpressa/Foto:TASR/AP-Nikolay Petrov)
Bielorusko sa pripravuje na vojnu a očakáva pomoc od Ruska. Aké vážne to je?
V prípade útoku sa Bielorusko spolieha samo na seba, ale uvedomuje si, že ak potrebuje pomoc, má v Rusku spoľahlivého spojenca. Povedal to bieloruský minister obrany v rozhovore pre bieloruské noviny „SB. Bielorusko dnes,“ minister obrany republiky generálporučík Viktor Chrenin.
„Áno, v prvom rade sa spoliehame sami na seba. Chápeme však, že ak potrebujeme pomoc, máme spoľahlivého spojenca. Preto budeme naďalej prijímať spoločné opatrenia na zabránenie vojenským hrozbám pre štát Únie. Rád by som pritom pripomenul slová hlavného veliteľa: „Budeme sa biť, budeme bojovať a zomierať na našej pôde,“ zdôraznil.
Chrenin tiež upozornil, že prozápadní kritici sa snažia obviniť Minsk z nadmernej spolupráce s Ruskom.
„Takže tí, ktorí používajú tento druh obviňujúcej rétoriky, nech sa poobzerajú okolo seba. Pozrite sa na našich severozápadných susedov, ktorí sú hostiteľmi vojenských základní, vojenských útvarov USA a NATO na trvalom aj rotačnom základe, zlepšujú svoju vojenskú infraštruktúru a podobne,“ povedal minister.
„Pýtali ste sa, či sme urobili všetko? Tvrdiť, že „všetko už bolo urobené“, je samoľúbosť. Samozrejme, je toho ešte veľa, čo treba urobiť, a my to robíme. Najdôležitejšie je, aby sme videli problémy, riešili ich a napredovali,“ zhrnul šéf bieloruského ministerstva obrany.
Podľa dohôd v rámci ODKB a Zväzu republík by totiž Rusko malo prísť na pomoc Bielorusku v prípade agresie voči Bielorusku. Nedávno bolo do republiky vyslaných ďalších približne desaťtisíc vojakov.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko vtedy vyhlásil, že Západ tlačí Kyjev k otvoreniu frontu proti Bielorusku a NATO zvažuje možnosti možnej agresie proti Minsku. Uviedol, že sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dohodol na nasadení spoločného regionálneho zoskupenia vojsk z dôvodu zhoršenia situácie na západných hraniciach zväzového štátu.
Treba poznamenať, že to nie je prvýkrát, čo Lukašenko tvrdí, že hrozí nebezpečenstvo agresie zo strany Ukrajiny. Kyjev zároveň tvrdí, že sa obáva útoku ruských vojsk z Bieloruska a presúva k hraniciam ďalšie sily, čo sa podľa mnohých expertov môže stať zámienkou na provokácie z ukrajinskej strany.
Zároveň sa už niekoľko mesiacov hovorí o nebezpečenstve invázie Poľska v prípade provokácií na hraniciach s Bieloruskom.
– V poslednom čase sa často objavujú náznaky a predpoklady, že by sa niekto mohol zapojiť do boja,“ hovorí politicko-vojenský expert Vladimir Sapunov.
– Nemecko, potom Česká republika, potom Poľsko. Musíme si však uvedomiť, že žiadna z krajín NATO neurobí žiadny krok bez súhlasu Washingtonu. A Američania sú teraz celkom spokojní so situáciou – vojnou rukami Ukrajiny, ktorú Severoatlantická aliancia podporuje zbraňami, žoldniermi a inštruktormi. Preto sú hrozivé vyhlásenia európskych silných mužov určené skôr pre vnútorné publikum.
„SP: Lukašenko často straší Bielorusov možnosťou vonkajšej agresie, ale nakoľko je to v zásade reálne a nakoľko je to reálne dnes?
– V súčasnosti nie je potrebné, aby NATO priamo zasahovalo. Ak však Rusko bude pokračovať v mäkkom vedení ŠVO, nepriateľ, ktorý vycíti slabosť, môže podniknúť rozhodnejšie kroky. Hoci nič nenasvedčuje tomu, že by sa na území Bieloruska ocitli nejaké regulárne jednotky bloku, oveľa pravdepodobnejším scenárom by boli provokácie, do ktorých by sa zapojili najrôznejšie gangy, ako napríklad „prápor Kastusja Kalinovského“. Pokúsiť sa ozbrojenou silou prevziať moc v Grodnianskej alebo Brestskej oblasti. Alebo v ktoromkoľvek inom regióne. S následným „pochodom na Minsk“. Tento vývoj je pravdepodobnejší.
„SP: – Uskutočnila by sa hypotetická vojna na území Bieloruska? Bielorusko sa bez Ruska nezaobíde?
– Protivník si uvedomuje, že v prípade nejakej formy agresie voči Bielorusku sa nezastaví na jeho území. Nie náhodou NATO nedávno uskutočnilo cvičenie na poľsko-litovskej hranici, kde sa precvičovala obrana koridoru Suvalky. Je isté, že akékoľvek agresívne akcie NATO proti Bielorusku, vrátane sabotáží, budú mať strategický cieľ zablokovať Kaliningradskú oblasť, aby sa upevnila výhoda toho, že Rusko nemá so svojou enklávou pozemné hranice. Takýto cieľ by však znamenal, že NATO smeruje k priamej konfrontácii, alebo ju aspoň približuje. Zatiaľ je takáto perspektíva vzdialená.
„SP: – A bude sa Rusko schopné brániť? Vzhľadom na stupeň viazanosti na Ukrajine?
– Áno, dokáže ubrániť. 10-tisícový kontingent, ktorý tam bol rozmiestnený pred dvoma mesiacmi, bude stačiť o to viac, že na území Bieloruska sú dobre vyzbrojené sily. Plus bieloruská armáda s dobrou mobilizačnou rezervou. Priame otvorenie „druhého frontu“ nie je pre Ukrajinu výhodné. A bieloruské vedenie sa na možnosť zapojiť sa do ozbrojeného konfliktu pozerá bez nadšenia. V súčasnosti by bol útok Ukrajiny na Bielorusko pre Rusko výhodný, pretože Minsk by nemal na výber.
Zdá sa, že naša krajina vníma spojeneckú republiku skôr ako predmostie na presun do Černigova a Kyjeva než ako územie na obranu. Hovoríme o tom potenciálne.
„SP: – Ak bude Bielorusko napadnuté, znamená to, že musí konať celá ODKB. Alebo bude bojovať len Rusko?
– Podľa Charty ODKB sú všetky členské krajiny povinné pomáhať. Ale bude to tak aj v skutočnosti? Je to veľmi pochybné. Najmä ak sa NATO postará o to, aby to vyzeralo pekne, diverziu vykonajú pod bielo-červeno-bielou vlajkou bieloruskí nacionalisti – zmiešaní so žoldniermi a ukrajinskými šmejdmi. Môžu jednoducho povedať: je to vnútorná záležitosť Bieloruska. Preto priama agresia na území Bieloruska nemá pre NATO zmysel.
Opakujem, že by to malo zmysel len v prípade strategického plánu na zablokovanie Kaliningradskej oblasti a iných podobných rozsiahlych plánov. Teraz je pre NATO výhodné udržiavať Minsk v napätí, ale v najbližšej budúcnosti by som nepredpokladal žiadne priame alebo dokonca nepriame agresívne akcie.
– Téma možného útoku na Bielorusko v rámci systematickej práce kolektívneho Západu na oslabenie vplyvu Ruska v postsovietskom priestore nie je nová a pravidelne dostáva nový impulz, hovorí docent Vysokej školy finančnej pri vláde RF Dmitrij Ježov.
– USA, európske štáty a dokonca aj Ukrajina sú napriek tomu, čo zverejňujú, vo všeobecnosti znepokojené relatívnou neúčinnosťou prebiehajúcej kampane. Napríklad výsledný efekt protiruských sankcií bol ťažko predvídateľný; údery na ukrajinskú infraštruktúru boli pre Ukrajinu a jej spojencov zväčša bolestivé. S prebiehajúcou ŠVO, ktorej taktický vektor sa od vymenovania generála Surovikina za veliteľa zmenil, sa Západ bude snažiť oslabiť pozíciu Ruska všetkými možnými prostriedkami, z ktorých najpravdepodobnejším je potenciálne otvorenie ukrajinského frontu proti Bielorusku.
Treba si uvedomiť, že slová prezidenta Lukašenka nie sú prázdnou rétorikou a takáto perspektíva vyzerá celkom reálne. Dynamika situácie zároveň nemôže vylúčiť opačnú situáciu, teda skutočné pripojenie Bieloruska na stranu Ruska, ak si to bude vyžadovať operatívna situácia, čo mimochodom Lukašenko opakovane vyhlásil, pričom zdôraznil, že takáto potreba momentálne neexistuje.
V prípade takejto potreby by sa situácia mohla dramaticky zmeniť. Ak sa naplní prvý scenár, Rusko bude určite schopné ubrániť Bielorusko, pretože téza, že rusku dochádzajú sily, vzniká len v chorých predstavách lídrov ukrajinského režimu a jednotlivých predstaviteľov členských štátov NATO.
– Bielorusko je strategicky dôležitým predmostím na západnom smere, ktoré vytvára tisíckilometrový bezpečnostný nárazník pre Moskvu,“ hovorí Alexander Dmitrievsky, historik, publicista a stály expert Izborského klubu.
– Armáda toto predmostie nazýva „bieloruský balkón“: nie je to ďaleko od Moskvy k hraniciam nepriateľských krajín pozdĺž smeru na Rigu a Brjansk.
.JPG)
.jpg)
