“Poznám prípady ľudí, ktorí prišli o klientov, pretože úprimne hodnotili EÚ.” Lipovská o Únii ako nedemokratickej sekte

Praha 6. septembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Spoluzakladateľka hnutia Trikolóra Zuzana Majerová Zahradníková zdieľala na svojom Facebooku odkaz na rozhovor Kataríny Perknerovej s analytičkou a členkou správnej rady Inštitútu slobody a demokracie, členkou Rady ČT Hanou Lipovskou, ku ktorej osobnosti politička vyslovila aj svoj postoj

Majerová Zahradníková adresovala Lipovskej aj neobvykle dojemné slová, keď hodnotila ekonómku za jej vlastnosti a myšlienky.

“Hana Lipovská, priateľka, ekonómka, členka Rady ČT a žena, ktorej názory a usilovnosť (vo všetkom čo robí), si nesmierne vážim. Hoci je veľmi mladá, je nesmierne múdra, hĺbavá a pokorná. Čo veta, to perla a podpísala by som snáď každú z nich. Vďaka Hanička,” stojí na úvod príspevku.

Téma ohrozenia slobody

V prvom rade Zuzana Majerová Zahradníková cituje Lipovskú ohľadne tém ohrozenie slobody.

“Čím viac rastie tlak na autocenzúru a človek sám seba stráži a anticipuje, čo všetko by sa mohlo stať. V tom vidím ohrozenie vnútornej slobody,” domnieva sa členka Rady ČT.

“Tlak pochádza od neslobodne zmýšľajúcich zbabelcov, ktorí nevedia argumentovať a obhajovať svoje názory a odmietajú prijať výsledky demokratickej súťaže, v ktorej nevíťazia. Preto sa snažia presadiť agresivitou, hrubosťou a nálepkovaním,” uviedla Lipovská.

V tejto súvislosti dodala, že časť spoločnosti buďto túto hru neprehliadla, alebo chce mať pokoj, a tak prihliada tomu, ako publikovanie určitých názorov prináša problémy.

“Poznám prípady ľudí, ktorí prišli o klientov, pretože úprimne hodnotili Európsku úniu, alebo sa zastali niekoho, kto v danej chvíli nebol populárny. To je možno horšie ako politický alebo policajný tlak, aký poznáme z minulého režimu. Opäť sa vracia heslo: Kto nejde s nami, ide proti nám. Výstižne to opísal kardinál Duka, keď hovoril o ,ideologickom aktivizme v novinárčine’,” poznamenala v rozhovore ekonómka.

Reklama

Ako to ide dokopy s učením katolíckej cirkvi?

V rozhovore padla zmienka o tom, že heslom inštitútu je neobmedzená výmena názorov, nezakazovanie akýchkoľvek myšlienok a pohľadov na svet, kritika náhubkov a nálepiek. V tejto súvislosti zaznela otázka, ako to ide dokopy s učením katolíckej cirkvi, ktorá je samý príkaz, obmedzovania, varovanie.

“Keď sa pozriete na desatoro, ktoré je najznámejším zoznamom tých, ‘obmedzení ‘, tak začína veršom, ktorý sa málokedy cituje: Ja som ťa vyviedol z otroctva. Hneď na začiatku teda hovorí, že je to súpis pravidiel pre človeka, ktorý chce žiť v slobode a nebojí sa prevziať zodpovednosť. Cirkev reprezentuje filozofiu, náuku, vieru, ktorá je založená na slobodnej vôli. A tá si vyžaduje obrovskú oddanosť a lásku k slobode a schopnosť prevziať absolútnu zodpovednosť za svoje činy. Myslím, že kardinál Dominik Duka je krásnym príkladom, pretože slobodu stratil, opakovane o ňu bojoval a veľmi dobre vie, akú hodnotu má,” vyslovila sa Lipovská.

Vzťah peňazí a slobody

V rozhovore prehovorila k téme vzťahu peňazí a slobody, o ktorom často podľa jej slov diskutuje s kolegami.

“Keď ochorie chudák, nemôže si kúpiť najlepšiu starostlivosť na súkromnej klinike. Bohatý človek si to zariadiť vie. Zdá sa teda, že bohatstvo je zdrojom absolútnej slobody. Keď ale s takými ľuďmi hovoríte, priznávajú, že ich majetok zväzuje, nemôžu sa voľne sťahovať, boja sa o svoju bezpečnosť, o rodinu. Človek túži po bohatstve, aby získal slobodu, ale keď ho má, môže o ňu prísť. Chudobný človek sa nemôže zobrať a odletieť na Maldivy, ale nakladá so svojím životom, ako chce. Aj to je určitý typ slobody …,” uviedla ekonómka.

Vzťah k minoritám

V rozhovore sa vyjadril k vzťahu k minoritám, kde Lipovská konštatuje problém.

“Sloboda a demokracia sú pre všetkých, ale v okamihu, keď vyzobávajú jednotlivé zoskupenia, začíname kastovať, kádrovať a hovoriť, že z nejakých dôvodov majú právo na dodatočnú slobodu. V tom vidím ohrozenie, pretože sloboda je celistvá, nedeliteľná,” vyjadrila názor členka Rady ČT.

Platí to aj v ekonomickej oblasti, kedy niektorí si dokážu zariadiť dotácie a iní nie.

“Dám vám príklad dvoch tlačiarenských firiem. Jedna je úspešná, dravá a o dotácie nežiada. Druhá vyrába s vyššími nákladmi, prosperuje menej, ale požiada o dotácie, ktoré dostane. Vďaka tomu začne vyrábať s nižšími nákladmi ako tá prvá, ktorá svojimi daňami pomohla konkurenčnému podniku s dotáciou. A nakoniec musí z trhu odísť. Preto hovorím, že potrebujeme dotačný detox, zbaviť ekonomiku všetkých dotačných titulov a grantov,” uviedla.

Prijímanie pravidiel je nepísaná povinnosť

Lipovská je známa svojou kritiku plánu obnovy Európy, ktorý neznamená, že silnejší pomáhajú slabším.

“Znamená, že tí, ktorí sa zadlžovali menej ako ostatní a regulovali o niečo menej, vrátane našej krajiny, budú teraz doplácať na tých, ktorí sa bezuzdne zadlžovali a zo svojich krajín kapitál vyhnali. Európska únia bola spočiatku ľuďmi vnímaná ako medzinárodná organizácia, v ktorej má každý člen svoj hlas. A keď sa mu niečo nepáči, neprijme to. Únia sa ale čím ďalej viac premieňa v nedemokratickú sektu, kedy prijímanie pravidiel je nepísaná povinnosť, a ak odmietnete alebo niečo namietate, stihne vás osud Poľska, Maďarska alebo katalánskeho politika Carles Puigdemonta,” podotkla Lipovská.

https://www.facebook.com/zuzanamajerova.cz/posts/3323579004401244

Aj keď teoreticky platí, že na zásadných veciach sa musia dohodnúť všetci lídri dvadsaťsedmičky, podľa Lipovskej je ich ale stále menej, ako ukázala štvordňová Európska rada, ktorá sa skončila 21. júla.

“Predstavitelia suverénnych štátov sa dostávajú pod taký tlak, že buď vopred rezignujú na záujmy vlastnej krajiny, ako náš premiér, ktorý pred odletom do Bruselu deklaroval, že nebude troublemaker, alebo podľahnú atmosfére až na mieste,” pripomenula.

Dodala, že častokrát im chýba aj súhlas národných parlamentov: česká snemovňa napríklad dala premiérovi bianco šek s tým, že má v Bruseli obhajovať to, čo odhlasuje vláda.

“Tá sa však k téme zišla až po zasadnutí poslancov. Snemovňa nevyužila svoje základné právo zviazať premiérovi ruky. Potom by mohol v Bruseli povedať, že nemôže hlasovať pre plán obnovy, lebo mu to volení zástupcovia ľudu zakázali. Zdalo sa, že mnoho poslancov ani nevedelo, o čom konkrétne hlasuje,” uviedla.

Práve tu Lipovská vidí úlohu Inštitútu slobody a demokracie, ktorý by im mal predkladať rôzne podklady, analýzy, informácie.

“Dôležité sú totiž nielen smernice EÚ, ale aj dôvodovej správy, ktoré neexistujú v češtine,” upozornila.