Emmanuel Macron vo štvrtok naplno pocítil hnev Francúzov, keď sa po celej krajine zhromaždili protestujúci, aby vyjadrili svoj nesúhlas so zvýšením veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov.

Odbory tvrdili, že v celej krajine prišlo 3,5 milióna ľudí, zatiaľ čo úrady naznačili, že ich počet bol oveľa nižší, len necelých 1,1 milióna.

V Paríži odborári tvrdili, že na prevažne pokojnom pochode mestom sa zúčastnilo rekordných 800 000 ľudí – polícia uviedla počet 119 000 -, ktorí požadovali, aby vláda upustila od ostro napadnutej zmeny.

Národný deň akcií však poznačili výbuchy násilia a vandalizmu. V juhozápadnom meste Bordeaux boli zapálené vchodové dvere do radnice, zatiaľ čo v Paríži sa polícia a skupiny protestujúcich stretli neskoro v noci.

V hlavnom meste sa oficiálna demonštrácia, ktorú tvorila veľká časť francúzskej spoločnosti – mladí, starí, profesionáli, nezamestnaní – vydala v skorých popoludňajších hodinách z Námestia Bastily na cestu na Námestie opery pozdĺž Grands Boulevards, hlavnej východo-západnej cesty prechádzajúcej severnou časťou centra Paríža.

Francúzski odborári, ktorí niesli vlajky a transparenty, boli obklopení vlastnými stewardmi, aby bola zaistená ich bezpečnosť. Dav bol hustý a nahnevaný na vládu a prezidenta, ale nálada bola aj slávnostná a motivovaná prejavom solidarity.

Atmosféru narušila skupina mladých ľudí v čiernom oblečení a maskách, ktorí sa postavili na čelo pochodu a ničili autobusové prístrešky, reklamné pútače, výklady obchodov, priečelie McDonald’s a novinové stánky, pričom za sebou zanechávali stopy skla a hromady horiacich košov.

Vytrhávali tiež liatinové mreže okolo stromov a rozbíjali dlažobné kocky, ktoré potom hádzali na políciu.

Najhoršie zrážky sa odohrali na námestí Opéra a neskôr na námestí Bastily, kde sa ich polícia pokúsila rozohnať slzotvorným plynom.

Na inom mieste v meste Rouen, kde sa podľa údajov polície a odborov zišlo 14 800 až 23 000 demonštrantov, si jedna žena údajne odtrhla časť ruky od slzotvorného granátu. Veľké protesty sa konali v Marseille, Lyone, Besançone, Rennes a Arles, ako aj v ďalších francúzskych mestách.

Ešte predtým, ako prezidentova centristická vláda minulý štvrtok presadila zmeny v dôchodkovom systéme v parlamente pomocou ústavného opatrenia, ktorým sa vyhla hlasovaniu, vyšiel v predchádzajúcich týždňoch do ulíc rekordný počet pracujúcich.

V pondelok Macronova vláda tesne prežila hlasovanie o nedôvere – o deväť hlasov – ale spôsob, akým bol zákon prijatý, podnietil nálady verejnosti.

Vo štvrtok polícia dostala oznámenie o viac ako 200 protestoch po celom Francúzsku a pripravovala sa na masovú účasť. Na trase v Paríži boli banky a podniky skoro ráno zatvorené a pozdĺž ciest boli rozmiestnené dodávky plné policajtov a žandárov.

Mnohí z protestujúcich, najmä mladí ľudia, uviedli, že ich povzbudilo Macronovo stredajšie vystúpenie v televízii, v ktorom povedal, že protesty sú “legitímne”, ale nepovedú k zmene zákona, ktorý nielenže zvyšuje oficiálny vek odchodu do dôchodku, ale vyžaduje od pracujúcich, aby dlhšie prispievali do dôchodkového systému.

Medzi najviac nahnevanými boli protestujúce ženy, ktoré tvrdili, že nová legislatíva je dvojitým trestom pre tie, ktoré si vzali čas na prerušenie kariéry, aby vychovávali deti, a ktoré častejšie vykonávajú slabo platené a podradné práce.

“Všetci sú nahnevaní. Každý si myslí, že tento zákon je nespravodlivý, ale trestá najmä ženy, od ktorých sa očakáva, že budú plodiť budúce generácie národa, a potom zistia, že sú za to potrestané,” povedala 46-ročná Marie, sociálna pracovníčka.

51-ročná Juliette, učiteľka, povedala: “Chcú ho dnes zvýšiť na 64. Bude to zajtra 66, 67, 68? Hovoria nám, že priemerná dĺžka života sa predlžuje, ale máme pracovať, kým nezlyháme a neodvezú nás do krematória?”

Mnohí protestujúci obvinili prezidenta, že prejavuje “pohŕdanie a aroganciu” voči odporcom zmien, ktoré boli základom jeho minuloročnej predvolebnej kampane.

Minister vnútra Gérald Darmanin vo štvrtok večer uviedol, že väčšina zo 103 ľudí, ktorých vo štvrtok zatkli v Paríži, bola “väčšinou mladá” a boli to známi členovia “ultraľavicových” skupín. Úrady uviedli, že viac ako 120 policajtov a žandárov bolo zranených. Údaje o počte zranených demonštrantov neboli k dispozícii.

Premiérka Élisabeth Borneová násilie kritizovala. “Demonštrovať a vyjadrovať svoje sťažnosti je právo. Násilie a ničenie, ktoré sme dnes videli, sú neprijateľné,” uviedla na Twitteri.

Líder radikálnej ľavice Jean-Luc Mélenchon vyzval Macrona, aby zákon stiahol. Povedal, že nesúhlasí s násilím, ale dodal: “Musíme zdvojnásobiť naše protesty a blokády. Vo Francúzsku je cítiť posun k autoritárstvu, mnohí ľudia začínajú hovoriť, že to už zachádza príliš ďaleko.”

Rozsiahle štrajky a protestné akcie viedli k veľkému narušeniu dopravy na cestách a zrušeniu letov. Letiskové úrady uviedli, že protesty budú mať vplyv na víkendové lety, pričom v piatok a v sobotu bolo zrušených až 30 % letov z Orly, južne od Paríža, a až 20 % odletov z Marseille, Bordeaux a Lyonu. Protestujúci vo štvrtok ráno zablokovali terminál 1 na letisku Charlesa de Gaulla severne od Paríža.

V celom Francúzsku vrátane Paríža, Rouenu, Marseille a Toulouse boli zatvorené školy a zablokované vysoké školy. Protestujúci zablokovali vstup do skladu benzínu v Bouches-du-Rhône.

V stredajšom 30-minútovom televíznom rozhovore Macron vylúčil rozpustenie parlamentu, zmenu svojej centristickej vlády a odstúpenie premiérky Élisabeth Borneovej, ako to požadovala opozícia. Povedal, že ho mrzí len to, “že sa mi nepodarilo presvedčiť ľudí o nevyhnutnosti tejto reformy”.

Predsedníčka skupiny socialistov v národnom zhromaždení Valérie Rabaultová vyzvala Macrona, aby nariadil záverečnú diskusiu v parlamente pred prijatím zákona o dôchodkoch.

“Predkladáme na stôl všetky možnosti. Ani nie rok po zvolení prezidenta republiky sme sa dostali do veľmi vážnej demokratickej krízy,” povedala a dodala, že “blokády poškodzujú našu demokraciu a poškodzujú obraz Francúzska v zahraničí”.

Marie Buissonová z odborového zväzu CGT pre rozhlasovú stanicu France Info uviedla, že protestujúci sú “odhodlaní”. “Keďže [zákon] bol prijatý násilím, je tu hnev,” povedala. “Naším cieľom je, aby čo najviac ľudí prestalo pracovať.”