Ministerstvo zdravotníctva SR si v poslednom čase nechalo vypracovať právnu analýzu toho, aké dôsledky by malo prípadné zavedenie povinného očkovania v našej krajine. Na analýze s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským(nominant OĽaNO) spolupracovala aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nominantka SaS).

Aktuálne, 20. januára 2022, schválila dolná komora rakúskeho parlamentu povinné očkovanie od februára proti covidu pre osoby od 18 rokov. Zákon ešte musí prejsť Spolkovou radou.

Hegerova pohotová reakcia na vyhlásenie rakúskeho kancelára

Povinné očkovanie sa stalo horúcou témou predovšetkým potom, ako bol v novembri 2021 spolu so zavedením lockdownu v Rakúsku oznámený úmysel tamojšej vlády zaviesť pre obyvateľstvo tejto krajiny povinnosť byť zaočkovaný od 1. februára nasledujúceho roka.

Krátko potom, ako zvesť o zavedení povinného očkovania ohlásil vtedajší rakúsky kancelár Alexander Schallenberg, sa témy chytil aj slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO). V diskusnej relácii vtedy uviedol, že ideálne by bolo povinné očkovanie vybraných vekových skupín. Heger hovoril, že v tom čase – teda v druhej polovici novembra – už mal k danej téme absolvované viaceré rozhovory s lekármi, ale aj s právnikmi. „Som presvedčený, že niet inej cesty ako vakcíny, ak nechceme mať opakované vlny a lockdowny. Toto zožiera životy ľudí, ekonomiku,“ povedal vtedy premiér. A odvolal sa pritom aj výslovne na príklad Rakúska.

Ale v slovenskej spoločnosti, prinajmenšom v jej elitárskej časti, žila téma povinného očkovania proti covidu vtedy už dlhšiu dobu. V júli 2021 sa v dvoch významných slovenských periodikách (Denník N a Postoj) objavili k téme povinného očkovania dve ankety s odborníkmi aj politikmi. Išlo tu o akúsi psychologickú prípravu či „sondovanie“ postojov k danej téme? Minister Lengvarský už v júni 2021 pripustil, že jednou z možností, ako zlepšiť zaočkovanosť na Slovensku, by bolo aj povinné očkovanie niektorých skupín obyvateľstva.

Postoje opozičných strán

Voči povinnému očkovaniu sa vyhranila slovenská opozícia. Predseda Smeru-SD Robert Fico v novembri minulého roka vyhlásil, že jeho strana urobí všetko preto, aby povinné očkovanie proti covidu nikdy neprešlo. V prípade jeho zavedenia ho bol ochotný napadnúť aj na Ústavnom súde. Fico trval na tom, že očkovanie musí zostať dobrovoľné a že právne postavenie zaočkovaného, otestovaného a toho, kto prekonal covid, musí byť rovnaké.

Povinné očkovanie zásadne odmietla aj strana Hlas-SD a aj ďalšie opozičné subjekty. Líder Hlasu Peter Pellegrini sa v januári tohto roka vyjadril, že v povinnom očkovaní nevidí žiadny zmysel. „Na základe poznania fungovania vakcín a neustáleho výskytu nových variantov si nemyslím, že je politicky správne prikázať niekomu očkovať sa,” povedal pre TASR.

Líder hnutia Republika a europoslanec Milan Uhrík už 20. novembra 2021 na svoj Facebook napísal: „Povinné očkovanie proti Covidu? V žiadnom prípade!“ Ďalej vo svojom statuse tvrdil: „Už by z toho očkovania mali prestať robiť všeliek. Kto chce, nech sa očkuje (kiež mu to pomôže), ale nech neklamú ľudí, že “vakcína je sloboda”. Vakcína je hlavne biznis.Namiesto naháňania injekciami všetkých naokolo by sa mali sústrediť na sfunkčnenie zdravotníctva, včasnú liečbu pozitívnych a chorých a ochranu rizikových skupín.“

Predseda Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) Marian Kotleba sa už minulý rok jasne vyjadril, že je proti povinnému očkovaniu proti covidu.

Mimoparlamentné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) vyhlásilo, že nariadiť očkovanie príkazom ako povinné by mohlo ešte viac rozdeliť spoločnosť a priniesť nežiadaný masový odpor.

Ďalšia mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko (PS) sa, naopak, k téme povinného očkovania proti covidu energicky prihlásila. “Určite sme za povinné očkovanie celej dospelej populácie, pretože to je jediné riešenie, ktoré Slovensko môže dostať z tretej vlny a ochrániť pred štvrtou či piatou. Je to ústavne priechodné riešenie, ktoré ako také má tradíciu aj v SR, kde dekády rokov povinne očkujeme už malé deti,” vyhlásila predsedníčka PS Irena Bihariová.

Hovorkyňa strany Aliancia Klára Magdeme sa zase vyjadrila, že pokiaľ celosvetové odborné analýzy ukážu, že povinné očkovanie vo vybraných segmentoch populácie má zmysel a zachraňuje životy, „nijaký štát vrátane Slovenskej republiky si nebude môcť dovoliť ignorovať diskusiu o povinnom očkovaní.”

Postoje predstaviteľov koalície

Vo vládnej koalícii sú k otázke povinného očkovania rôzne stanoviská. Minister financií a predseda OĽaNO Igor Matovič sa nedávno vyjadril, že cesta povinného očkovania proti covidu už asi nebude mať zmysel. Podľa Matoviča, tí, ktorí sa chceli dať zaočkovať, tak sa už zaočkovali a tých, ktorí tak nechceli urobiť, „zaočkuje“omikron sám.

Minister práce Milan Krajniak sa zase vyjadril, že povinné očkovanie proti covidu je už bezpredmetnou otázkou, pretože variant omikron napadá rovnako zaočkovaných, ako aj nezaočkovaných.

Proti povinnému očkovaniu je aj minister hospodárstva a predseda SaS Richard Sulík. Uviedol, že by išlo o príliš veľké obmedzenie osobnej slobody, jeho zavedenie by podporilo korupciu a navyše „takýmto opatrením by sme do nepríčetnosti vytočili veľkú časť obyvateľstva“.

Minister školstva Branislav Gröhling, takisto za stranu SaS, sa však vyslovil, že je za povinné očkovanie niektorých profesií, napríklad vojakov či zdravotníkov, a vie si predstaviť povinné očkovanie aj podľa veku.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nominantka SaS) v súvislosti s právnou analýzou, na ktorej spolupracovala spolu s ministrom zdravotníctva Lengvarským, vyhlásila: “Podľa mňa, keď sa pozrieme na jednotlivé časti a závery, tak to nie tak, že by sa to dalo len tak ľahko odbiť, že povinné očkovanie už vôbec nemá zmysel a nejdeme o tom uvažovať.”

Účinnosť vakcín voči omikronu

Tu treba pripomenúť aj to, ako sa k otázke povinného očkovania proti covidu postavila Česká republika. V Česku odchádzajúca vláda Andreja Babiša v decembri minulého roka ohlásila, že pripravuje vyhlášku o povinnom očkovaní proti covidu pre vybrané skupiny obyvateľstva. Nová pravicovo-liberálna vláda pod vedením Petra Fialu sa však na svojom nedávnom zasadnutí rozhodla v týchto plánoch nepokračovať.

V súvislosti s otázkou, či treba zaviesť povinné očkovanie, treba určite brať do úvahy aj účinnosť vakcín proti koronavírusovej variante omikron. Najnovšia taliansko-ruská štúdia ukázala, že protilátky účinné proti omikronu pretrvávajú v organizme ľudí očkovaných ruskou vakcínou Sputnik V dlhšie ako u tých, ktorí si nechali aplikovať vakcínu Pfizer a BioNTech. Zároveň však treba povedať, že táto predbežná štúdia vychádzala len z údajov od niekoľkých desiatok dobrovoľníkov. Aj takéto údaje zo štúdií však môžu napovedať niečo o tom, či bude povinné očkovanie vnímané ako model vhodný na použitie vo viacerých krajinách, účinný na potlačenie koronavírusu.

Vstupujeme do endemickej fázy?

Pokiaľ sledujeme naše vnútropolitické dianie, dochádzame teda skôr k záveru, že na presadenie povinného očkovania proti covidu u nás politická vôľa nie je. Pochopiteľne, impulz z Rakúska by mohol znamenať oživenie týchto snáh aj u nás. Avšak nezabúdajme ani na konštatovanie Európskej liekovej agentúry (EMA), ktorá popri nedávnom spochybnení potreby plošného očkovania štvrtou dávkou vakcíny proti coviduvyjadrila presvedčenie, že šírenie variantu omikron posúva ochorenie covid-19 z fázy pandémie smerom k trvalo sa vyskytujúcemu ochoreniu, s ktorým ľudstvo bude schopné žiť (endemická fáza). Podobne sa k tejto téme vyjadrila aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Ako vnútropoliticky, tak aj v globálnom meradle teda vidíme skôr náznaky prístupu, že od povinného očkovania sa skôr začne upúšťať. Určite veľa záleží aj od toho, aká bude celková globálna či aj naša národná bilancia, pokiaľ ide o vlnu pandémie spojenú s omikronom.

Ladislav Kováčik