Bratislava 19. augusta 2019 (HSP/Foto:SITA-Pavel Neubauer)

Ak potrebuje demokracia nejaký prívlastok, tak vždy mám podozrenie, že chce niečo zakrývať. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že som dlhé roky spolupracoval s hnutím, ktoré tiež dávalo pred demokraciu prívlastok. Demokracia môže byť len jediná – bez prívlastku. Buď je, alebo nie je. Vláda ľudí a pre ľudí. Presnejšie – vláda väčšinového záujmu, väčšinového zamerania, väčšinových hodnôt. Aj taká vláda je zastupiteľská, čiže vládnu väčšinou vybraní politici v mene väčšiny. A väčšina má v demokracii právo výberu, ale aj právo necenzurovanej informovanosti

Tak, ako bola kedysi pre moju generáciu podozrivá „socialistická“ demokracia, tak je podozrivá aj sociálna, aj národná a už tobôž údajná „liberálna“ demokracia. Ak to väčšinové predstavujú kresťanské hodnoty, ani kresťanské hodnoty presadzujúca vláda ľudí a pre ľudí nepotrebuje prívlastkom zdôrazňovať, že je kresťanská.

Prečo liberálna demokracia nemôže byť v žiadnom prípade demokraciou? Nie preto, že si to niekto myslí. Aj môj vlastný názor na to je mi úplne ukradnutý. Liberalizmus nie je demokraciou preto, lebo svojou najhlbšou podstatou presadzuje menšinové hodnoty a záujmy mikro-menšín. Vláda menšiny presadzujúca záujmy menšiny má presný názov. A je jedno, aké menšinové záujmy presadzuje a predstavuje. Podstatný je fakt, že sú menšinové. Volá sa „oligarchia“ z gréckeho „oligo“ (málo). A selektívny účelový prístup sa nedá ospravedlniť, ani zdôvodniť. Pretože oligarchia je presným opakom demokracie, doslova protikladom demokracie. Rovnako je protikladom a opakom demokracie aj agresívny extrémistický _“progresívny“ liberalizmus.

Ak si vplyvné a finančne zazobané kruhy v niektorých veľmociach a superveľmociach myslia niečo iné, to ešte neznamená, že sa ich manipulácii máme klaňať. Ani to neznamená patent na jedinú pravdu. Štandardný liberalizmus totiž nepotrebuje označenie „liberálna demokracia“ a už vôbec nemá právo tvrdiť, že jedinou skutočnou demokraciou je tá s prívlastkom „liberálna“. Môže mať iné názvy, reprezentujúci prioritné, často menšinové hodnoty, reprezentujúce menšinu. Ale mnohé aspekty slobody sú v záujme väčšiny. Ak teda nejaká odroda liberalizmu presadzuje slobodu slova a vyjadrovania, pokojne môže mať v názve slobodu, ako to poznáme aj u nás. Len nech budú dôslední a nespájajú sa s extrémistickým „progresivizmom“, ktorý je svojou protištátnou podstatou zhodný s inými ultraľavicovými extrémistickými formami vládnutia. Medzi nimi boľševizmom, fašizmom, aj nacizmom.

Nie, nepomýlil som sa – všetko sú to ultraľavicové politické zvrátenosti. Spája ich jedna spoločná charakteristika – majú na rováši vyvraždenie alebo tragické osudy desiatok, ba stoviek miliónov ľudí z normálnej väčšiny. Takáto je podstata všetkých ultraľavicových extrémistických ideologických zvráteností. Totiž všetky sa oháňali prinášaním progresu a nového svetového poriadku. A progres aj prinášali – pre hŕstku privilegovaných. V boľševizme pre členov ústredných výborov vládnucej (jedinej správnej) skupiny. V nemeckom nacizme pre členov vrchnosti (jedinej správnej) NSDAP. Obmedzovali štátnosť, vyhladzovali národy. V nemalom počte štátov už extrémistická „progresívna“ verchuška presadila hodnoty politickej korektnosti, mediálnej cenzúry, vyhadzovania zo zamestnania, diktátu. Čiže teroru proti nositeľke demokracie – normálnej heterosexuálnej väčšine. Niekde v celoštátnom rozsahu, niekde v selektívnych oblastiach.

Na manipuláciu väčšiny antidemokrati používajú jeden osvedčený a všetkými podobnými totalitami overený nástroj – manipulatívne médiá. Ak niekto nájde rozdiel medzi neslobodou médií kedysi v rukách ústredných výborov komunistických strán, alebo ministerstiev propagandy fašisticko-nacistických režimov a dnešnými mediálnymi monopolmi ovládanými súkromníkmi, tak sa stane laureátom Nobelovej ceny. Riešením je demokratická podpora a ochrana existencie mediálnej obsahovej variabilnosti teda alternatívy.A štátno-väčšinové odhaľovanie a postihovanie mediálnej manipulácie a jednostrannosti.

Demokracia (bez prívlastkov) je totiž právom informovaného výberu, právom argumentačného vyjadrenia. Ak to vedel a vo forme „glasnosti“ a „perestrojky“ to presadzoval neboľševický komunista Gorbačov, tak on bol neporovnateľne serióznejší demokrat ako ktorýkoľvek súčasný predstaviteľ extrémistického, boľševicko-nacistického „progresívno-spolu-zaľuďového“ netolerantného, agresívneho liberalizmu. Tolerancia k netolerantným je v lepšom prípade naivita, v horšom ľudská hlúposť. Ustupovanie agresii provokuje agresora a ubezpečuje ho o legitimite jeho agresívnych zámerov. Títo manipulátori sa nezastavia pred použitím žiadnej demagógie.

Najnovšie odmietanie nadpráv pre homosexuálne menšiny a odmietanie exhibicionistického teroru zvrátenými pochodmi goebelsovskí mediálni manipulátori nazývajú rozširovaním nenávisti proti homosexuálom z cirkevných kazateľní. Na to treba veľmi odolný žalúdok. Ale časť masy si povie „písali v novinách“, … „hovorili v televízii“, … „fuj, hnus, tí farizeji“.

Totalitné ovládnutie mediálneho priestoru nositeľmi oligarchických (menšinových) hodnôt a záujmov má svoje hmatateľné výsledky. Svojho času liberálnymi politikmi umožnené zásadné zredukovanierozsiahlej strednej triedy pripustením nebankoviek na trh ekonomických šarlatánov – bývalých vlastníkov nehnuteľností. Nehoráznymi úrokmi o všetko prišli a náš štát charakterizujú milióny exekúcií v prospech šmelinárov. Nikto nemá odvahu tento gigapodvod zastaviť a dať mu správnu nálepku. Nikto nemá odvahu poučiť sa zo skúseností iných, kde sa so šmelinármi dokázali účinne vysporiadať tak, že im boli vyplatené len istiny s minimálnymi úrokmi. Reklamy nebankoviek nás otravovali dlhé mesiace a pre médiá boli životodarnou mannou.

Ale dôsledkom je tiež už opakovane po sebe zvolenie totálnych amatérov a šarlatánov, bez akejkoľvek politickej skúsenosti, do najvyšších štátnických funkcií. A to eštenetušíme, čo budúcnosť odhalí v sekretárskej minulostiv protištátno-rozvratnej mimovládke našej súčasnej držiteľky prezidentského úradu. Ešte môžeme byť prekvapení rovnako, ako v prípade jej predchodcu. Minimálne tou masívnou mienkotvorno-mediálnou bagatelizáciou závažných odhalení. Inšpiráciou by mohli byť aj trojročné skúsenosti z naháňania tzv. ruskejstopy vplyvu na zvolení prezidenta USA Trumpa.

V USA boli voľby o tradicionalistických hodnotách vyvracajúcich násilne presadzovanú politickú korektnosť, ktoré prezident Trump predstavuje a ktoré prezentoval. U nás boli o marketingových nálepkách na veľkonočnom vajíčku (zvonka pekné, zvnútra prázdne) – “lebo slušnosť, … „lebo žena“, … „lebo nová tvár”. Tovar kúpený v akcii má vždy v sebe nejaký háčik. Skúsme si predstaviť, ako by polícia naložila so špičkovým šoférom, chyteným bez vodičáka. Asi by si nepovedali _ „veď sa naučí, dokonca už nás presvedčil, veď pri úniku jazdil ako Fittipaldi“. Veď hazard, že v procese učenia musíme akceptovať nejakú obeť je evidentne minimálny. Ak by letecká inšpekcia objavila rovnako „zručného“ pilota bez licencie, asi by ho rodina neuvidela dlhé roky po odsúdení prinajmenšom za rozsiahle všeobecné ohrozenie. Také prípady už vo svete existujú. A dlhý chládok si už vychutnali alebo stále užívajú aj podvodní lekári. Len na prezidenta stačí úsmev, prázdne frázy, nulová prax, nulové skúsenosti v politike, nulové vedomosti z geopolitiky a z bezpečnostnej politiky kombináciou vzdelania a praxe.Ako aj absolútna analytická nekvalifikovanosť pri pochopení podstaty spravodajských informácií, v ktorých erudovanosť budúci najvyšší štátnik tradične získa pôsobením vo vysokých politických funkciách alebo na vrchole v štátnej správe.

To sú extrémne dôsledky nástrojov a trúfalosti extrémistického „progresívneho“ liberalizmu. Môžeme veriť tomu, že najbližších 5 rokov je garantovaný svetový mier. Veď kvalifikovanosť najvyššieho veliteľa ozbrojených síl jedného člena NATO je taká utajená a nevyspytateľná, že nikto ani nepomyslí na agresiu. A to si liberálni extrémisti trúfajú na získanie premiérskeho kresla buď narkomanom, alebo dôvodne podozrivým zo závažných trestných činov. Narkomanská minulosť je sama osebe neprekonateľnou zábranou na získanie bezpečnostnej previerky.

Rovnako sú prekážkou vo všetkých zrelých štátoch postoje proti svojej štátnosti, minulosť v činnostiach z úkladov proti štátnosti a reálne nebezpečenstvo, že osoba má vlastizradnú predispozíciu. Takže nech nás Boh ochraňuje, ak neúčasť normálnosti v nadchádzajúcich voľbách, buď z absencie vhodného výberu, alebo z rezignácie, znovu spôsobí víťazstvo liberálnych extrémistov hlasmi obalamutenej a neraz povrchnej, prípadne emotívne sa rozhodujúcej menšiny.

Napriek všetkému napísanému zásadne odmietam skepticizmus vo vzťahu k možnostiam malých štátov na medzinárodnej scéne. Je potrebné presadzovať vlastný geopolitický prístup premyslenej zdržanlivosti. Ak sa budeme správať ako ovce, ak budú naši najvyšší predstavitelia bľačať tak, ako to chcú ich mäsiari, tak budeme ovce. Pretože svet nás bude považovať za ovce a bude sa k nám správať ako k ovciam. Ak sa naopak, budeme správať ako dospelí vlci, tak každý vlk v okolí vie, čo znamenajú vycerené zuby. Aj to, že by mohol utŕžiť zranenie. Tým netvrdím, že osamelého vlka nemôže poraziť svorka zákerných hyen alebo kojotov. Správanie dospelého zdravého vlka je aj vo svorke vlkov dôstojné. Ibaže, ak vstúpi ovca do svorky vlkov, tak ju zaručene zožerú. Naše súčasné vedenie veľa dôvodov na optimizmus nedáva. Ale dá sa to zmeniť k lepšiemu.

Želajme si, aby sa normálna väčšina zobudila a v niektorých najbližších parlamentných voľbách volila tých, ktorí budú chcieť ochrániť, zlepšiť a nezapredať Slovensko. Jednou z prvých úloh zodpovedného parlamentu bude vytvorenie parlamentnej komisie na prešetrenie podozrivých na základe motívu vraždy mladých ľudí a následných vyvolaných občianskych nepokojov v radoch tých, ktorí z tejto spolitizovanej vraždy ihneď tak výdatne politicky profitovali. Tak to robia v krajinách, ktoré sú nám vzorom demokracie a z ktorých štedro financovali aj „zázračné“ úspechy našich nastupujúcich politických géniov. Prečo sa neinšpirovať? Prečo spriatelenú krajinu nepožiadať o spoluprácu pri odhaľovaní prípadných súvislostí? Indície o tom, kto z celej umelo vyvolanej kauzy hneď po vraždách mal úžitok, sú veľmi silné. Bolo by nezodpovedné tento smer ignorovať. A zo strany normálnej väčšiny bude múdre, ak túto indíciu začne šíriť medzi ľuďmi.

Peter Švec