Sýrska arabská armáda a proamerické sily, reprezentované Kurdami a proamerickými sunnitami momentálne na juhovýchode Sýrie závodia o to, kto získa posledné trofeje ISIS v oblasti a komu pripadnú ekonomicky bohaté ropné oblasti.

Kalifát ISIS sa úspešne rozpadá. Armáda kalifátu, ktorej budovanie stálo nemalé peniaze je rozbitá a po Sýrii sa už potulujú už len demoralizované zvyšky zložené zo sfetovaných sunnitských fanatikov. Tieto bandy úspešne likvidujú najmä Rusi a Sýrčania. Mnohí z bojovníkov ISIS však už zmizli v amerických zónach a podľa ruských odborníkov už boli nasmerovaní do Európy, alebo iných oblastí, kde môžu pokračovať ďalej v roli zástupnej armády USA.

Momentálne teda sýrske vládne jednotky a ich spojenci (Rusko, Irán, Hizballáh, Palestínci) útočia na juhovýchode a snažia sa pri obsadzovaní predbehnúť proamerických Kurdov, ktorým zvyšky ISIS kladú minimálny odpor. Zvyšky ISIS sa sútreďujú najmä na boj proti vládnym jednotkám, napriek tejto skutočnosti je však postup sýrskych vládnych jednotiek a proamerických Kurdov takmer vyrovnaný.

Sýrske vládne vojská oslobodili ropné polia v Al Omar a al Tanak, vyčistili západný breh Eufratu a prenikli na ďalšom mieste na východný breh Eufratu s cieľom zastaviť kurdský postup na juh. Washington sa snaží podporiť Kurdov a nepáči sa mu, ako Sýrčania spolu s Rusmi prenikajú na východný breh Eufratu. Al Omar a Al Tanak sú relatívne bohaté ropné polia, ďalšie polia v oblasti nemá Damask pod kontrolou. Kapacitu týchto ropných polí poskytol Washington teroristom i Kurdom, aby čiernym obchodom s kradnutou ropou financovali svoju ďalšiu existenciu a boj. (Vidieť, že USD sa Američanom krátia, proamerické bandy môžu umierať za americké záujmy, no bez amerického žoldua len s možnosťou využívať miestne sýrske zdroje. )

Zábavné sú aj rozhovory Američanov s miestnymi sunnitskými náčelníkmi, ktorí doteraz podporovali ISIS. Keď im Američania poskytli možnosť kontrolovať ropné polia, zrazu sa zo spojencov ISIS zmenili na rozhodných bojovníkov proamerickej koalície. Sýrske vládne jednotky teda pokračujú na západnom brehu Eufratu a ak sa im podarí, prekročia Eufrat, kde zbrzďujú ich postup proamerických síl.

Sýrske vládne sily úspešne oslobodili tlakovú stanicu T2 a získali pod svoju kontrolu veľkú časť územia. Momentálne sa sýrsky útok sústredí na mesto Al Bukamal, v ktorom sa nachádza posledný most cez Eufrat na sýrskej strane. Ďalej pokračuje púšť a krátko potom sú už iracké hranice.

Oslobodenie al Bukamal prepojí Sýriu a Libanon priamo so šiítskymi enklávami v Iraku, ktoré majú priame spojenie z Iránom. Čo to bude znamenať pre Izrael chápe každý a libanonský Hizballáh sa už nemôže dočkať, keď budú do jeho rúk prúdiť  bez väčších problémov dodávky moderných protiraketových a protileteckých iránskych zbraní. Američania sa držia na hranici s Jordánskom v oblasti Al Tanf.

Sýrske vojská po úspešnom ukončení ofenzívy na juhovýchode krajiny sústredia svoju pozornosť na oblasti na severe Sýrie, ktoré momentálne ešte nemá Damask pod svojou úplnou kontrolou.

Bude sa riešiť najmä situácia v Idlibe, kde sa etablovali zvyšky rozbitej an Nusry a podobných organizácii (Haiyaat Tahrir ash Sham), ktorú podporujú Američania. Moskva, Damask a Ankara sú pripravené problém v Idlibe vyriešiť či už politickou, alebo vojenskou cestou. Spojenci Asada sú pripravení na obe alternatívy, možnosti Američanov podporovať an Nusru v Idlibe sú však značne obmedzené, čo an Nusru a jej možnosti značne oslabuje.

Momentálne sa protivládne bandy v Idlibe spoliehajú aj na to, že Ankara má svoje záujmy v Idlibe a dúfajú, že Ankara bude pôsobiť ako štít medzi nimi a Sýrčani, Rusmi, Hizballáhom či Iránom na druhej strane. Ak však Ankara takto pôsobiť nebude, an Nusru očakáva rýchly koniec.

Sýrska armáda sa už zaktivizovala v provincii Hama, kde v Akerbate úspešne ukončila likvidáciu obkľúčených teroristov ISIS.

Proamerická opozícia bije po sýrskych úspechoch na poplach a snažia sa aj Američania v OSN, kde neustále masírujú verejnú mienku vyfabulovanými informáciami o chemických útokoch sýrskych vládnych vojsk. Americký postup a návrhy však v OSN úspešne blokujú Rusko a Čína, pridáva sa čoraz viac štátov.

Na severe Sýrie je dôležité vyriešiť kurdský faktor. Napätia na severe bude narastať, Turci kategoricky nesúhlasia s kurdskými aktivitami. S týmito aktivitami však v čoraz širšej miere nesúhlasia ani Sýrčania a Irán, takže kurdská pozícia na severe je takisto nejednoznačná a nie práve najlepšia.

Washington sa už snaží diplomaticky zastaviť spoločnú iránsko-irackú vojenské akciu v irackom Kirkúku a okolí, vďaka ktorej iracké a iránske jednotky vyhnali Kurdov z bohatej ropnej oblasti a momentálne tlačia smerom na kurdské centrum v irackom Erbile. Okrem Kirkúku a Erbilu je neuralgickým bodom aj Kurdami osídlený Manbidj na území Sýrie, na ktorý tlačia Turci. Kurdi sú poslednou americkou zástupnou armádou na Blízkom východe a ak Američania stratia Kurdov, bude to pre nich fiasko v ich Blízkovýchodnej politike.

Možnosti Američanov ovplyvňovať situáciu v Turecku sú značne obmedzené, vzťahy medzi oboma krajinami sú od minuloročného pokusu o prevrat voči Erdoganovi značne napäté. Vzťahy medzi Američanmi a Iránčanmi sú pomerne jednoduché a tu nemajú Ameriečania žiaden manévrovací priestor. Iránci však nedokážu tlačiť priamo na Kurdov v oblasti Manbidju, tu sa musia spoľahnúť na Turkov a Sýrčanov. Irak a Sýria je však oblasťou, kde sa môžu Iránci plne realizovať, čo už vyvoláva zdesenie v Izraeli.

Američania teda musia riešiť viacero problémov naraz a ukazuje sa, že časť Kurdov odmieta byť proamerickým hráčom. Najmä sýrski Kurdi na sa už nespoliehajú na americkú pomoc a pozorne vnímajú oslabujúci sa vplyv USA. Preto sa sústreďujú aj na dohody s Moskvou a Damaskom. Súčasťou týchto rozhovorov je aj odovzdávanie časti strategicky výhodných území Damasku, bez ohľadu na želania Američanov. S Ankarou sa Kurdi pravdepodobne nedohodnú, takže budú aj naďalej nútení rokovať s Damaskom a Moskvou a žiadať od Rusov a Sýrčanov určité záruky.

Čoraz viac očí sa upiera na Moskvu a želania Washingtonu prestávajú byť signifikantné.