Môj profil 
Predplatné
Čo pre Vás osobne znamenajú Vianoce?
Helena: Radosť, že sa narodil Ježiš Kristus.
Ján: Sviatky pokoja a rodinnej pohody.
Keď sa vrátime trochu do minulosti, ako si spomínate na Štedrý deň z Vašej mladosti, keď ste ešte žili v rodičovskom dome?
Helena: Ráno sme pokŕmili zvieratá, potom sme piekli koláče – väčšinou makovníky a buchty. Mamka varila večeru, my ostatní sme zdobili stromček. Stromček sme mali živý a ako deti sme sa z neho veľmi tešili. Zavesili sme naň jabĺčka, salónky, ktoré sme si urobili z kockového cukru a prskavky. Svoje miesto na stromčeku mali aj voskové sviečky. Stromček bol zavesený na strope. Na Štedrú večeru som sa stále veľmi tešila, aj preto, že sme boli celá rodina pokope. Zvyšky jedla z večere sme dávali zvieratám, ktoré sme chovali. Riad umýval ten z rodiny, ktorý mal na starosti pasenie kráv. Po večeri sme chodili spievať a koledovať susedom pod okná. Spomínam si, že sme chodili aj na polnočnú svätú omšu, ale nie do našej dediny, lebo tam sme nemali, ale až do Stropkova, čo je 5 km vzdialené mesto a chodili sme tam peši.
Ján: Ako zvyčajne, ráno sa pokŕmil statok a hydina. Potom sa ozdoboval vianočný stromček. Obyčajne sme mali smrek, ktorý zaobstaral otec. Stromček sme ozdobovali salónkami, jablkami, orechmi a mali sme aj sklenené ozdoby, ktoré priniesol otec z Prahy, kde pracoval. Podvečer sme sa celá rodina zišla pri štedrovečernom stole pri slávnostnej večeri. Čas po skončení večere sme trávili rozhovormi, keďže televízia, ani iné prostriedky vtedy neboli. Darčeky sme si na Vianoce nedávali. O polnoci sa takmer celá dedina zišla na polnočnej svätej omši. Po skončení svätej omše chodili mládenci vinšovať do okolitých domoch, hlavne tam, kde mali ešte slobodné dievky.
Ako prebiehala samotná štedrá večera?
Ján: Pred začatím večere sa zapálila svieca Hromnička, pomodlili sme sa, zaspievala sa Tichá noc. Večera začínala oblátkami s medom a cesnakom. Prvá bola fazuľová polievka, potom kapustnica, mačanka, nakoniec bobaľky s makom. Jedli sme všetci zo spoločnej misy. Gazdiná obsluhovala, prinášala na stôl jedlá a ostatní členovia ostávali sedieť pri stole, a to preto, aby rodina bola po celý rok jednotná. Mali sme taký zvyk, že po večeri každý člen rodiny od najstaršieho po najmladšieho, sfúkol sviečku a sledovali sme dym – keď dym išiel hore, znamenalo to, že tento člen rodiny zostane v novom roku doma a keď dym išiel do boku, odíde z domu preč.
Helena: Na začiatku sme sa pomodlili. Jedli sme oblátky s medom a cesnakom. Spomínam si ako nám mamka urobila každému na čelo krížik s medom, aby sme boli po celý rok dobrí ako ten med. Na večeru sme mali kapustnicu, pirohy, mačanku s hubami a bobaľky s makom. Tiež sme všetci jedli z jednej spoločnej misy. Od stola mohla odísť iba gazdiná, ostatní členovia rodiny sedeli pri stole až do skončenia večere. Čo sa zvýšilo z večere, sa dávalo dobytku – kravám a prasiatkam. Po večeri sme chodievali so súrodencami a s kamarátkami z dediny vinšovať susedom pod okná.
Ako ste prežívali vianočné sviatky – Božie narodenie a sviatok sv. Štefana?
Helena: Na Božie narodenie sa nevarilo, dojedlo sa to, čo sa zvýšilo zo Štedrej večere. Deň Božieho narodenia bol pre nás veľmi slávnostný a veľmi sme si ho ctili aj zdržaním sa od práce a aj keď sa urobil neporiadok zo slamy, ktorú sme dávali pred Štedrou večerou pod stôl ako znak toho, že Ježiško sa narodil na slame, ostalo to tak a nezametalo sa. V tento deň sa nechodilo na návštevy, spievali sme doma koledy a veľmi rada som s ostatnými mladými chodila vinšovať po domoch. Na sv. Štefana sme chodili na zábavu do dedinskej sály. Prišli sa vytancovať starí i mladí. Do tanca nám hrali cigánski hudobníci. Po dlhom čase Adventu sme sa veľmi radovali, že môžeme počúvať hudbu a zatancovať si.
Ján: Na Božie narodenie ráno sa každý člen rodiny umyl vo vode s mincami, aby sme po celý rok mali všetkého dostatok Ráno sme chodievali na slávnostnú svätú omšu. Po sviatočnom obede sme chodievali koledovať po jednotlivých domoch v dedine ako jasličkári a každý z nás jasličkárov bol prezlečený za inú postavu, niekto za Kuba, anjela, starého alebo stacha ( pastiera ). Ja som väčšinou hrával postavu Kuba. Chodievali sme koledovať po celej dedine – od domu k domu a začínali sme od nižného konca dediny po vyšný, nikdy nie naopak. Za koledovanie sme dostávali aj výslužku – niektorí nám dávali jablká, orechy, koláče, ale aj peniaze – 1 Kčs, zámožnejšie rodiny nám dali aj 5 Kčs. Koledovali sme až do večera, kým sme neprešli všetky domy v dedine.
Dodržiavate niektoré zo spomenutých vianočných zvykov aj v súčasnosti?
Ján: Áno. Niektoré zvyky sme si zachovali a priniesli aj do našej spoločnej rodiny, hlavne tie, ktoré sa týkajú Štedrého dňa. Zachovávame pôst od mäsitého pokrmu. Tiež sme si zachovali zvyk, že len gazdiná, teda manželka, môže vstať od stola počas Štedrej večere a ostatní členovia rodiny sedia za stolom. Po večeri každý člen rodiny sfúkne sviečku s tým, že sledujeme dym, ale tento zvyk berieme len ako zvyk a nepripisujeme mu žiadny iný význam.
Čo by ste zapriali našim čitateľom k vianočným sviatkom?
Helena: Všetkým čitateľom prajem požehnané sviatky plné pokoja a radosti. Mojím prianím je, aby sme prežívali tieto krásne sviatky viac duchovne a nezháňali sa za materiálnymi vecami.
Ján: Milostiplné a požehnané vianočné sviatky želám všetkým čitateľom.
Rozhovor pripravila Katarína Mačušová
