„Maďarskí“ kresťania, ako sami uvádzajú, nežiadajú osobitnú milosť, len to, čo si zaslúžia. Ak kompetentné orgány nie sú ochotné prejaviť milosrdenstvo voči státisícom menšinových „maďarských“ katolíkov, neboja sa, že sa raz budú zodpovedať pred všemohúcim večným Bohom? Modlitba státisícov veriacich je symbolom lásky a tá má byť predpokladom pre súcit s prosbou. Nedostatok pocitu spolupatričnosti k veriacim maďarskej národnosti je podľa menšinových zástupcov nedostatok kresťanskej morálky.

Slovenská mimovládka Pázmáneum zaslala nedávno svätému otcovi list s požiadavkou požehnania „maďarských“ katolíkov (ktorých je na Slovensku údajne 300 tisíc) a vymenovanie maďarského biskupa spolu s niekoľkými stovkami podpisov veriacich. Takéto žiadosti putujú do Vatikánu vraj už desiatky rokov. Tento rok odpovedal priamo vatikánsky sekretariát písomne, aby „maďarskí“ veriaci aj naďalej podporovali svätého otca modlitbami a maďarsky hovoriacich veriacich.

Veľkomaďarskí duchovní kážu slovenským veriacim

Na juhu Slovenska dnes existujú mnohé farnosti s kňazmi maďarskej národnosti, v ktorých ešte nikdy nepôsobil slovenský kňaz, napriek tomu, že v týchto obciach žije niekoľko tisíc obyvateľov slovenskej národnosti. Farnosti vedú cirkevný život v radikálnom veľkomaďarskom duchu so všetkým, čo k tomu, podľa nich, patrí aj s porušovaním slovenských zákonov, bez ohľaduplnosti a tolerancie voči slovenskému obyvateľstvu – „svätoštefanská koruna“ – rozumej veľkomaďarská koruna, maďarská zástava, maďarská hymna, maďarské politické kázne, pastorácia detí maďarskej národnosti, s jediným cieľom – znovuzrodenie veľkomaďarského národa a veľkomaďarskej ríše.

Už od roku 2004 pôsobil ako pomocný biskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Ján Orosch a nádejný biskup menšinových „maďarských“ veriacich. Ten sa, po odvolaní vtedajšieho trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka, stal o deväť rokov neskôr trnavským arcibiskupom, ako biskup maďarskej národnosti v Slovenskej republike so špeciálnym poverením pastorácie katolíkov maďarskej národnosti. Slovenskí veriaci teda opäť raz v dejinách získali „maďarského“ biskupa s nejasným zámerom a prinajmenšom kontroverznou činnosťou napojenou na separatistické snahy menšinových maďarských cirkevných zástupcov a veriacich.

Nádej nezávislého maďarského biskupstva

Ale obohacujúcim predstaviteľom menšinovej cirkevnej a politickej sily sa to máli. Za zriadenie nezávislého maďarského biskupstva a vymenovanie maďarského biskupa so sídlom v Komárne sa, za výdatnej pomoci menšinových politických zástupcov, najmä Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (vtedajší predseda B. Bugár), modlia „maďarskí“ pastieri spolu so svojimi ovečkami už od roku 1990, kedy sa prvýkrát konali v Komárne tzv. modlitebné dni (Komáromi imanap). Už o tri roky sa so žiadosťou o maďarské biskupstvo s konkrétnym náčrtom samostatnej územnej oblasti a údajne 53 tisíc podpismi obrátili na vtedajšieho svätého otca Jána Pavla II. Okrem nezávislého maďarského biskupstva s centrom v Komárne prichádzali do úvahy vo východnejších oblastiach aj biskupstvá s rotujúcim biskupom maďarskej a slovenskej národnosti alebo cezhraničné biskupstvo. Iným riešením by bolo komárňanské biskupstvo a podriadené dve arcibiskupstvá, ktoré by spájali maďarskú menšinu v menších obciach a  v Bratislave. Tento model má vraj už svoj precedens v minulosti v Ríme. K organizátorom separatistickej katolíckej činnosti okolo komárňanskej farnosti za vyčlenenie maďarských veriacich zo slovenských cirkevných územných jednotiek sa pridali aj nadácia Jópásztor (Dobrý pastier) a pravdepodobne pravidelný prijímateľ bohatých dotácií maďarskej vlády a rôznych štátnych maďarských fondov a nadácií (fond G. Bethlena), regionálne modlitebné popoludnia (modlitebné dni aj v iných obciach), kresťanské Rádio Mária, po prvýkrát štátne verejno-právne médium RTVS odvysielala naživo bohoslužbu v Slovenskej republike v maďarskom jazyku, ktorá sa končí štátnou hymnou Maďarskej republiky, realizovali sa výstavy o dejinách modlitebných dní. V rámci modlitebných dní slúžili omšu v Komárne aj arcibiskup Ján Sokol či emeritný biskup rožňavský Vladimír Filo.

Len pred tromi rokmi, práve na žiadosť trnavského arcibiskupa J. Oroscha bol udelený dvojvežovému Kostolu sv. Ondreja v Komárne a slávnostne zverejnený v rámci modlitebného dňa (za nezávislé maďarské biskupstvo) významný titul – bazilika minor s istými cirkevnými výsadami. Nebyť veľmi rýchlej a štedrej dotácie maďarskej vlády (200 mil. Ft/643 tis. €) na dokončenie rekonštrukcie kostola, pravdepodobne ani dnes by svätoondrejský kostol nebol významnejším centrom maďarského duchovného izolacionizmu a, vôbec, podľa jeho zástupcov – je to radostná udalosť, pretože by to mohlo pomôcť Komárnu stať sa centrom katolíckych „Maďarov na „Felvidéku“ a duchovným životom, ktorý sa už beztak realizuje v rámci nezávislého maďarského katolíckeho biskupstva na Slovensku. A  nielen to. Odteraz je komárňanská farnosť spätá silnejším putom s rímskou cirkvou a pápežom, čo jej pastierov ešte viac zaväzuje k dosiahnutiu dlhodobého cieľa. Pritom akúkoľvek podporu kresťanských stánkov na Slovensku treba chápať podľa vyvíjanej činnosti a vyjadrení maďarskej strany ako symbolické zjednocovanie maďarského národa ponad hranice. Istý podiel na tomto procese by sme mohli pripísať aj súčasnému arcibiskupovi Trnavskej arcidiecézy.

Esterházi, Orosch, Rábek, Ďurčo…

Ešte ako asistent biskupa sa J. Orosch oficiálne pripojil k roku modlitieb, ktorý vyhlásila Maďarská katolícka biskupská konferencia (v Maďarsku) za obnovu maďarského národa. (Obnovenie maďarského národa z pohľadu maďarských predstaviteľov znamená obnova „Veľkého Uhorska/Maďarska.). J. Orosch, ako uvádzajú webové zdroje, je pravidelným účastníkom každoročného modlitebného dňa v Komárne za vznik nezávislého maďarského biskupstva, vymenovanie maďarského biskupa a maďarské kňazské povolania na Slovensku. Aj keď J. Orosch má maďarskú národnosť a usiluje sa o intenzívnu pastoráciu maďarských veriacich, nebol prijatý ako vhodný kandidát budúceho maďarského biskupa nezávislého biskupstva. Preto modlitebné dni za nezávislé maďarské biskupstvo a maďarského biskupa v Komárne pokračujú.

Pod nezávislým maďarským biskupstvom si viacerí pomýlení duchovní farností na juhu a občania Slovenskej republiky predstavujú aj rehabilitáciu právoplatne odsúdeného menšinového politika ČSR, agenta maďarskej horthyovskej vlády a kolaboranta s nacistickým Nemeckom Jána Esterháziho. S cieľom rehabilitácie tohto „martýra“ sa každoročne konajú púte do Kaplnky povýšenia sv. kríža v Dolných Obdokovciach (okr. Nitra), kam boli údajne prevezené jeho spopolnené telesné pozostatky. Bohoslužby celebrovali už spomínaný súčasný arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Ján Orosch a súčasný ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky František Rábek, základný kameň kaplnky a krížovú cestu J. Esterháziho posvätil vtedajší pomocný biskup Nitrianskej diecézy Zoltán Ďurčo. procesu blahorečenia a rehabilitácie tohto vlastizradcu sa zúčastňujú starostovia obcí Mírov (ČR), Veľké Zálužie, Dolné Obdokovce. V rámci hnutia za rehabilitáciu Esterháziho sa konajú konferencie, výstavy, modlitby, súťaže, besedy so školami, vrátane propagandy celkom iste skutočného objavenia sa, aj keď iba na malú chvíľu, tváre Ježiša Krista práve na krížovej ceste ku kaplnke. Snaha o rehabilitáciu kolaboranta a maďarského agenta Esterháziho ide ruka v ruke so snahou o zrušenie Trianonskej mierovej zmluvy, Benešových dekrétov a ďalších maďarských iredentistických snáh voči Slovenskej republike. Preto je právo občanov Slovenskej republiky žiadať nielen vysvetlenie, ale aj zjednanie nápravy zvláštnych aktivít vedenia Trnavskej arcidiecézy, vojenského ordinariátu a organizátorov cirkevných separatistických snáh zástupcov maďarskej menšiny a u príslušných štátnych orgánov. Po návšteve pápeža na Slovensku, 18. septembra, v roku vyhlásenom za rok spomienky na J. Esterháziho a v roku konania Medzinárodného eucharistického kongresu v Budapešti sa opäť uskutoční púť do pútnického centra odsúdeného kolaboranta Esterháziho do Dolných Obdokoviec a táto púť sa opätovne spája s menom arcibiskupa Trnavskej arcidiecézy a duchovného otca slovenských veriacich Jána Oroscha, ktorý by mal byť hlavným celebrantom.

Za provokáciu, neposlušnosť a konflikt!

Niekoľkoročná cirkevná separatistická menšinová činnosť vrcholila v 2001, kedy na modlitebnom dni v Komárne za prítomnosti biskupa J. Sokola menšinová maďarská katolícka skupina vyhlásila memorandum so svojimi požiadavkami, najmä, aby Konferencia biskupov Slovenska mala člena s maďarským materinským jazykom, ktorý má dôveru maďarských katolíckych veriacich a kňazov na Slovensku a ktorý má právomoc riešiť problémy maďarskej katolíckej spoločnosti a koordinovať slovenských pastorov pod vedením konferencie biskupov, aby bol maďarský biskup zodpovedný za duchovnú starostlivosť o katolíckych maďarských veriacich žijúcich v Košickej diecéze a Rožňavskej diecéze, aby pri zakladaní nových diecéz Svätá stolica nerozdeľovala katolíckych Maďarov žijúcich na Slovensku, aby, s cieľom zvýšiť efektivitu pastorácie, mohla konferencia okrem jednotlivých komisií zriadiť aj maďarské sekcie a aby počas teologického štúdia mali maďarsky hovoriaci kňazi možnosť absolvovať školenie v materinskom jazyku pomocou vhodných organizačných foriem. O dva roky po vyhlásení memoranda hovorca konferencie uviedol, že téma maďarského biskupstva už tri roky nie je aktuálna a o päť rokov neskôr došlo k reorganizácii cirkevných diecéz severo-južným smerom. Maďarskí veriaci sú teraz údajne rozdelení do šiestich diecéz z pôvodných štyroch a ich počet nedosahuje niekde ani 20 %, pritom im vôbec neprekáža, že slovenskí veriaci tvoria v mnohých farnostiach dlhé desaťročia menšinu. Najbližšie k získaniu nezávislého maďarského biskupstva a teda územnej kompaktnosti pre cirkevnú správu boli jeho iniciátori v deväťdesiatych rokoch. Vatikán považoval túto požiadavku za opodstatnenú a zriadeniu biskupstva bol naklonený, dokonca vysoký cirkevný predstaviteľ v Prahe uviedol, že Maďari majú právo na určitý druh cirkevnej autonómie.

Slovenské cirkevné orgány doposiaľ úspešne odvracajú cirkevné separatistické snahy. Menšinoví maďarskí duchovní a politickí zástupcovia sú však nepoučiteľní. Znovu a zas vyzývajú na provokácie, na zodpovednosť za všetkých „maďarských“ veriacich v Slovenskej republike, do boja za „práva, nezávislosť“ a poslušnosť bohu, ktorá je nadradená poslušnosti štátu a „pravdu“, ktorá je viac ako poslušnosť. To všetko „v mene božom“. Pretože zriadenie maďarského biskupstva by prospelo obom národom (slovenskému a maďarskému) na ceste k zmiereniu, aj za cenu konfliktu.

Maďarská vláda podporuje každý rok cirkevný život za hranicami v oblastiach so svojou menšinou. Tým sa posilňujú farnosti s maďarskými duchovnými aj na juhu Slovenska, zlepšili sa pracovné podmienky farárov, obnovili sa kostoly, najmä veľkomaďarskými korunami a zástavami a rozvinuli sa vzdelávacie inštitúcie. Za posledných jedenásť rokov to boli peniaze na obnovu až 3 tisíc kostolov a na výstavbu až 130 nových kostolov. V rámci programu Obnovy maďarských kostolov prijatého v tomto roku je možné obnoviť 25 kostolov slovenskej reformovanej kresťanskej cirkvi za približne 240 mil. forintov (680 tis. €) a popri tom aj naďalej budú podporované cirkevné verejné a sociálne inštitúcie, spoločenské priestory a údržba spoločenských programov.

Margaréta Vyšná