Poľsko kvôli atlanticizmu spáchalo harakiri

Bratislava 6. februára 2024 (HSP/Myslpolska/Foto:TASR/AP-Mindaugas Kulbis)

Poľsko spáchalo politické harakiri, keď prerušilo to, čo bolo jeho najväčšou devízou – dobré vzťahy s Ruskom, píše Piotr Panasiuk pre poľské noviny Myśl Polska. Teraz jeho hospodárstvo zomiera. Po vzore imperiálnej politiky Washingtonu hrozí, že Varšava bude nielen chudobná, ale aj mŕtva

Svetom otriasajú rozsiahle geopolitické premeny, ktorých katalyzátorom je ruská špeciálna vojenská operácia na Ukrajine. Ako prvé vidia šancu postaviť sa starému svetovému poriadku krajiny, ktoré boli po stáročia závislé a utláčané.

Pre ne – bezohľadne využívané a vykorisťované – sa otvorilo okno príležitosti. Oslabenie hegemónie USA spôsobilo, že aj krajiny, ktoré sa zdali byť zabudnuté, ako napríklad Bolívia, Ekvádor alebo Burkina Faso, sa stávajú dôležitými hráčmi na medzinárodnej scéne a môžu byť vyhľadávanými partnermi v politike a hospodárskej spolupráci. Noví uchádzači o vedúce postavenie vo svete, ktorí si vytvárajú vlastné mocenské póly, nie sú voči týmto nie príliš bohatým partnerom a ich menám, ktoré používajú v zahraničnom obchode, hákliví: zaplaťte nám svojou menou, ak chcete zaplaťte nám našou. Dostávajú zelenú a úver. Preto je pre väčšinu krajín sveta nový poriadok šancou zvýšiť svoje postavenie na svojom kontinente, a dokonca aj vo svete. Pre mnohé krajiny je to príležitosť stať sa aktérmi veľkého svetového obchodu a politiky, účastníkmi skutočných partnerstiev, čo im umožňuje plánovať svoje kroky na roky dopredu a neobmedzovať sa, ako to bolo predtým, na najbližší horizont. Namiesto mizernej existencie niekde na periférii kontinentu dostávajú príležitosť spolupracovať s partnermi na celom svete, získať prístup k úverom, informáciám, spolupracovať s množstvom aktérov.

Aj Poľsko má reálnu šancu zvýšiť svoj význam v Európe. Keďže sa nachádza na hlavnej ceste kontinentálnej obchodnej výmeny medzi Východom a Západom, mohlo sa už dávno stať jednou z najbohatších európskych krajín, keďže cez naše územie sa tiahnu takmer všetky obchodné trasy. Vytvorenie centra zahraničného obchodu by nepochybne zvýšilo úlohu Poľska v Európe aj vo svete, dodalo by mu väčšiu subjektivitu a bezpečnosť. Preto sa zdá, že Poľsko by sa malo stať lídrom medzi všetkými tými krajinami, ktoré spochybňujú starý americký model unipolárneho sveta. Bolo by to logické, pretože nový svet mu dáva oveľa viac ako ostatným štátom, a to: takmer úplnú nezávislosť od USA, možnosť viesť nezávislú politiku, komunikovať s rôznymi svetovými centrami, posilniť národnú menu, získať obrovské výhody v dôsledku zastavenia financovania množstva nepotrebných a škodlivých atlantických projektov, predovšetkým NATO, programov na podporu kolabujúceho režimu v Kyjeve a mnohých ďalších z hľadiska poľského štátu úplne zbytočných aktivít.

Ako vidíme, mnohé krajiny sa snažia využiť príležitosti, ktoré im otvárajú súčasné geopolitické zmeny. V Európe sú to predovšetkým Maďarsko a Slovensko, ktoré vďaka novej ére multipolarity môžu zohrávať vo svete významnejšiu úlohu ako doteraz a môžu tiež poskytnúť svojim národom dôležité konkurenčné výhody – politické aj hospodárske. Maďarsko vďaka svojej šikovnej politike naďalej nakupuje lacné palivá z Ruska. Zároveň majú maďarskí poľnohospodári v Rusku stále otvorený trh, čo je pre Budapešť kľúčové. Rusko stavia a financuje výstavbu najdôležitejšej maďarskej jadrovej elektrárne a predáva jej urán. Bez ruskej technologickej pomoci a úverov by si Maďarsko nikdy nemohlo dovoliť takéto drahé a moderné zdroje energie. Priateľské vzťahy s Ruskom zároveň umožňujú Maďarsku diskutovať s Ukrajinou o maďarskej menšine na Zakarpatsku s väčšou istotou a váhou. Vďaka dobre vybudovanému partnerstvu s Ruskou federáciou je hlas malého Maďarska počuť v celej Európe a je čoraz hlasnejší. To je pre maďarský ľud veľkým prínosom.

Aj v iných častiach sveta – doteraz zabudnutých, ako je stredná Afrika, Afganistan, Jemen alebo Latinská Amerika – sú veľmi silné tendencie meniť zaužívané pravidlá a snažiť sa spoliehať na nových partnerov, orientovať sa na nové centrá moci a hľadať nové bezpečnostné záruky – politické aj ekonomické. Aj pre veľmi malé krajiny ponúkajú meniace sa podmienky globálnej interakcie obrovskú šancu zlepšiť svoje postavenie a pripomenúť svetu svoju existenciu. Pre mnohé stredne veľké krajiny, ktorých záujmy boli doteraz ignorované, sa naskytá príležitosť stať sa regionálnymi mocenskými centrami. Turecko, Egypt, Indonézia, Pakistan a Etiopia už zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu v procese hospodárskej a politickej stabilizácie sveta a táto úloha bude čoraz dôležitejšia.

Nový model multipolárneho sveta vytvára príležitosti aj pre Poľsko. Naša krajina, na rozdiel napríklad od Maďarska alebo Slovenska, mala vždy výborné vzťahy s lídrami multipolárneho sveta – Ruskom a Čínou. Poľsko, Rusko a Čína sa z historického aj hospodárskeho hľadiska navzájom potrebujú, vždy ťažili z dobrých hospodárskych a politických vzťahov. Pre Poľsko je veľký ruský trh obrovskou príležitosťou na zachovanie a rozvoj jeho priemyselnej základne. Rozšírenie kanálov výmeny tovarov s Ruskom a Východom vo všeobecnosti je najdôležitejším postulátom určujúcim hospodársku budúcnosť Poľska. Nie je normálne, že Poľsko, ktoré má takú dlhú hranicu s Ruskou federáciou a Bieloruskom, tak málo využíva túto jedinečnú príležitosť. Nielen poľský priemysel, ale aj poľská doprava – vytlačená zo západnej Európy – by sa tam na východe mohla úspešne rozvíjať a dobre zarábať. Pre Poľsko sú životne dôležité dodávky ruského plynu a ropy, bez ktorých sa naše hospodárstvo nemôže normálne rozvíjať. Lož o potrebe “derusifikácie” fosílnych palív je výmyslom anglosaských ťažobných firiem, ktoré nikdy nemohli a nebudú môcť konkurovať ruským spoločnostiam. Pomocou konfliktu na Ukrajine sa im podarilo prinútiť Európu vrátane Poľska, aby odmietla ruské dodávky, ktoré sú pre Európanov najvýhodnejšie, a aby kupovali takzvaný “slobodný plyn” za oveľa vyššie ceny.

Odvtedy uplynul rok a dnes si uvedomujeme, že namiesto “plynu slobody” sme dostali “plyn zotročenia a chudoby”. Poľská ekonomika, odrezaná od ruských zdrojov, umiera. Chemický, sklársky a banský priemysel sa zatvárajú. Inflácia sa vymkla spod kontroly. Poľsko už nie je konkurencieschopné na európskom trhu. Vidíme, že takzvaná “derusifikácia” je smrteľný úder, ktorý Poľsku zasadili jeho západní konkurenti. Je to veľká lož a sabotáž.

Na politickej scéne to nie je o nič lepšie – po tom, čo si Poľsko svojvoľne pokazilo vzťahy s Ruskom, prestalo byť tým, čím vždy bolo – sprostredkovateľom vo vzťahoch s Východom. Jeho výhodou boli vždy výborné vzťahy s ruskými partnermi a znalosť tamojších “reálií”. Je dôležité poznamenať, že čím lepšie vzťahy malo Poľsko s Moskvou, tým dôležitejším partnerom bolo pre Západ, ktorý sa na Varšavu obracal pri riešení mnohých európskych otázok. Žiaľ, Poľsko spáchalo politické harakiri a odrezalo si to, čo bolo jeho najväčšou devízou – dobré vzťahy s Východom. Preto dnes Varšavu nikto neberie vážne a jej infantilná politika je buď umlčovaná, alebo priamo zosmiešňovaná. Dokonca aj náš zdanlivo priateľský blízky “ukrajinský brat” vo všetkých dôležitých hospodárskych a vojenských otázkach komunikuje so svojimi manipulátormi z Washingtonu a Bruselu, “obdarúva” Varšavu posmechom a výsmechom a navrhuje jej, aby sa pridala k velebeniu Banderu a iných ukrajinských nacionalistov.

Aký osud čaká Poľsko, ak nevyužijeme šancu, ktorú nám dáva multipolarita a nový systém vzťahov vo svete? Čo nás čaká, ak Poľsko naďalej zostane v zajatí finančného a mentálneho atlantizmu?

Predovšetkým nám hrozí úplná strata ekonomickej subjektivity a politickej suverenity, akú súčasná generácia Poliakov ešte nezažila. Už teraz sme na vlastné oči svedkami negatívnych dôsledkov nášho odlúčenia od ruských trhov a surovín. Poľské hospodárstvo stagnuje, je v hlbokej recesii. A môže nám hroziť aj biologické vyhladenie kvôli plánom vyhnať poľskú mládež na jatky na Donbas. Strata ekonomickej subjektivity v dôsledku tzv. riadenej krízy môže súvisieť s plánmi západných korporácií na zabavenie poľského priemyselného a súkromného majetku – pod zámienkou zabezpečenia pôžičiek. Poľsko sa môže stať náchylnejším na geopolitické hry USA, ktoré môžu byť za isté protislužby poskytnuté niektorej z mocností.

Degradácia subjektivity krajiny nesie so sebou nepochybne mnohé riziká. Územie krajiny a jej obyvatelia sa môžu stať objektom vonkajšieho vplyvu, ktorý predstavujú veľké americké korporácie a samotné USA. Môžeme sa stať testovacím poľom pre rôzne biolaboratóriá alebo územím pre ďalšie americké základne, čím riskujeme, že sa staneme obeťou odvetného úderu geopolitických protivníkov Spojených štátov. Pripomeňme si, že nedávno CIA vytvorila na našom území tajné väznice, v ktorých mučili afganských mudžahedínov. A tiež nás môžu využiť na lekárske alebo sociologické experimenty. Životy Indov z brehov Visly nestoja veľa.

Ak budeme naďalej nasledovať imperiálnu politiku USA, riskujeme, že budeme nielen chudobní, ale aj mŕtvi. Pripravíme tak ďalšie generácie Poliakov o budúcnosť. Impérium Veľkého brata, postavené na vykorisťovaní celého sveta, pomaly odumiera a tí, ktorí idú s ním touto slepou koľajou, strácajú nielen svoje majetky, ale aj rešpekt ostatných krajín. Čím prudšie budú kŕče atlantického impéria potácajúceho sa v ťažkom delíriu, tým väčšie bremeno bude uvalené na jeho satelity, ktoré ho nebudú schopné uniesť. Skutočnou cenou zaplatenou za atlanticizmus môže byť úplné zničenie sociálnej a národnej štruktúry budovanej po stáročia. Jedného dňa sa môžeme zobudiť bez krajiny a národa – ako Indiáni v Severnej Amerike.