Toto vyhlásenie prišlo v čase rastúceho napätia vo vzťahoch medzi Poľskom a Nemeckom. Poľskí politici predtým obvinili Nemecko z imperiálnych ambícií a snahy podmaniť si krajiny východnej Európy.Berlín sa domnieva, že už zaplatil dostatočne vysokú sumu reparácií a nie je dôvod spochybňovať dohodu o vzdaní sa ďalších reparácií zo strany Poľska v roku 1953.Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí uviedol, že otázka reparácií bola vyriešená a postoj Nemecka sa nezmenil. „Poľsko sa už dávno vzdalo požiadaviek na ďalšiereparácie,” uviedlo aj nemecké ministerstvo zahraničných vecí.

Ukrajinský portál Strana.ua sa snažil zistiť čo sa deje medzi Poľskom a Nemeckom, prečo sa konflikt medzi nimi vyostruje a ako ovplyvní Ukrajinu. Keďže ide o náš región a našich susedov, táto téma bude isto zaujímať aj vás, našich čitateľov.

Voľby a konflikt s EÚ

Odborníci sa domnievajú, že poľská vládnuca strana prišla s témou reparácií v predvečer parlamentných volieb v roku 2023, aby mobilizovala svojich voličov. A to je pravdepodobne hlavný faktor. A nie je vylúčené, že po voľbách sa na túto myšlienku zabudne.

Druhým faktorom je pretrvávajúci konflikt Poľska s vedením EÚ, v ktorom hrá hlavné husle Nemecko. Nemecko, Francúzsko a ďalšie západoeurópske krajiny obviňujú poľské orgány zo snahy „zaviesť diktatúru” – obmedziť práva a slobody občanov a potlačiť súdny systém. Na druhej strane Varšava obviňuje Nemecko a Európsku komisiu, že sa snažia zbaviť členské štáty EÚ ich nezávislosti tým, že ich priamo podriaďujú svojej vôli a záujmom.

Minulý rok na základe tohto napätia Európania pohrozili Poľsku, že mu neposkytnú mnohomiliardové dotácie, ak Varšava nezmení svoju politiku. Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa však rozpory trochu zjemnili a dotácie boli predsa len pridelené.Ako však vidíme, teraz sa vzťahy opäť vyostrili.

„Vládnucej strane hrozí, že stratí svoju absolútnu väčšinu, a to najmä z dôvodu zhoršujúcej sa hospodárskej situácie a obmedzovania práv a slobôd občanov, čo sa mnohým ľuďom nepáči. Na mobilizáciu voličov súpripravení použiť všetky prostriedky vrátane otázky reparácií. Hoci neexistujú žiadne právne dôvody na požadovanie ďalšieho odškodnenia od Nemecka, vládna strana sa bude snažiť hrať na to, aby získali hlasy. Možnosť zisku „ľahkých peňazí” vždy ľudílákala a vládyvoličovrady podplácajú. Hoci Poliaci a Nemci už dávno dosiahli dohodu o reparáciách, nikto sa zatiaľ nechystá revidovať výsledky vojny. Nemci by potom mohli požadovať vrátenie svojich východných území, ktoré boli po vojne odstúpené Poľsku. Ďalším faktorom je konflikt medzi Varšavou a EÚ, v ktorom je vedúcou krajinou Nemecko. Poľsku už niekoľko rokov krátili finančnú pomoc od EÚ a nútiloho„poslúchať”. A požiadavka reparácií je takou hrou na nervy EÚ, ktorú podporuje poľská spoločnosť, v ktorej rastie miera nespokojnosti s politikou Bruselu a euroskeptické nálady,” povedal pre portál Strana.ua poľský novinár Marcin Kowalczyk.

Niektorí sa domnievajú, že Poľsko sa dokonca môže pokúsiť zjednotiť niekoľko východoeurópskych krajín vrátane Ukrajiny v otázke reparácií s cieľom vyvinúť tlak na Berlín. Takýto názor vyslovil napríklad nemecký historik Karl Heinz Roth v poľskej televízii.

„Kalkuluje sa s tým, že Kyjev je nespokojný s poklesom podpory a dodávok zbraní a požiadavka na reparácie by sa mohla stať istým spôsobom vydierania. Až na to, že Zelenskij pravdepodobne nepôjde do konfliktu so Západom, bez ktorého pomoci by bolo ťažké viesť vojnu s Ruskom. Napätie medzi Poľskom a Nemeckom sa zároveň môže len zvyšovať vzhľadom na nároky EÚ voči poľským orgánom kvôli ich pokusom o nastolenie diktatúry a finančným nezhodám,” povedal pre portál Strana.ua nemecký novinár Matthias Meyer.

Geopolitická situácia však nie je pre Varšavu výhodná.

„Za Trumpa Poľsko skutočne zastupovalo záujmy USA v EÚ a stalo sa regionálnym mocenským centrom spolu s ďalšími východoeurópskymi krajinami. Biden takéto Poľsko nepotrebuje, Biden hľadá predovšetkým porozumenie s Bruselom, Berlínom alebo Parížom a Poľsko môžu čakať veľmi ťažké časy. A Biden môže mať dokonca záujem na tom, aby súčasná poľská vláda prišla o moc v dôsledku volieb alebo dokonca protestných akcií,” predpovedá v rozhovore so Stranou.ua politický analytik Ruslan Bortnik.

V odbornej verejnosti sa objavuje názor, že konflikt s vedúcimi krajinami EÚ môže v budúcnosti viesť k vystúpeniu Poľska z EÚ – s možným zapojením do sféry vplyvu Ruska (v závislosti od výsledku vojny na Ukrajine). Aspoň o takejto perspektíve hovoria opozične zmýšľajúci Poliaci.

„Krajina ako Poľsko má veľmi jednoduchú voľbu. Buď bude súčasťou Západu, alebo bude v ruskej sfére vplyvu. Rozprávky o tretej ceste sú intelektuálnym podvodom. Vládnuca strana Právo a spravodlivosť pravdepodobne nechce vyviesť Poľsko z EÚ, ale dôsledne aktivuje mechanizmy, ktoré takýto samovražedný scenár robia pravdepodobnejším,” povedal Witold Jurasz, predseda Poľského centra pre strategické analýzy.

Poľsko tiež obviňuje Francúzsko a Nemecko, že počas vojny na Ukrajine zaujali voči Rusku príliš mäkký postoj. V tejto súvislosti sa hovorí o rozdelení EÚ.Napríklad poľský premiér Mateusz Morawiecki povedal, že v EÚ môže dôjsť k vnútornému „výbuchu”, pretože sa členské krajinyrozdelia na tie, ktoré chcú mier, a tie, ktoré chcú, aby Ukrajina zvíťazila.

„Hrozba vnútorného výbuchu existuje. Preto je také dôležité udržiavať medzi nami dialóg, hľadať kompromisy a spoločného menovateľa,” odpovedal Morawiecki na otázku denníka Le Figaro, či by rozkol medzi európskymi krajinami, mohol viesť k „výbuchu” v EÚ.

Podľa poľského premiéra sú na Západe ľudia, ktorí sa snažia presvedčiť lídrov a verejnosť, že existuje príležitosť ukončiť vojnu a vrátiť sa k „bežnému životu”.Okrem toho podľa Morawieckého Francúzsko a Nemecko riadia EÚ ako oligarchia. „Skutočnosť, že poľský hlas je ignorovaný, je len príkladom širšieho problému, ktorému čelí dnešná EÚ. Rovnosť jednotlivých štátov je v ňom deklaratívna. Politická prax ukazuje, že predovšetkýmje dôležitýhlas Nemecka a Francúzska. Máme teda do činenia s formálnou demokraciou a faktickou oligarchiou, v ktorej moc patrí najmocnejším,” povedal poľský premiér.

A šéf Poľskej národnej banky Adam Glapinski vyhlásil, že Nemecko proti jeho krajinevedie „sprisahanie”.Podľa jeho názoru sa Nemecko snaží vtiahnuť Varšavu do eurozóny tým, že ju pripraví o vlastnú menu, zlotý, a tým aj o nezávislú politiku. Cieľom týchto akcií Berlína je „vrátiť v tej či onej forme svoje bývalé východné územia, ktoré sa teraz nachádzajú v Poľsku,” domnieva sa Adam Glapinski.Bankár sa domnieva, že nemecké vedenie plánuje„podmaniť si” pás krajín medzi Nemeckom a Ruskom.

Vo všeobecnosti prevláda názor o pretrvávajúcom negatívnom postoji Poliakov k Nemcom. „Dočasne ho zatienila nemecká pomoc – investície a rozhodujúci hlas Berlína v Európe. Pokiaľ Poľsko potrebovalo nemeckú podporu, nikto nehovoril o nových reparáciách. Zároveň je podiel nemeckého kapitálu na poľskej ekonomike viac ako značný, takže Nemcom reparácie nehrozia – ekonomický vplyv Nemecka na Poľsko je príliš silný,” myslí si Kowalczyk.

Vráťte byty vo Ľvove

Mimochodom, časť poľskej spoločnosti si napriek podpore Ukrajiny vo vojne s Ruskom stále myslí, že Varšava by mala žiadať nielen nemecké reparácie, ale aj reštitúcie (vrátenie predvojnového majetku), a to aj na západnej Ukrajine. „Niektorí radikáli a niektorí konzervatívni obdivovatelia vládnucej strany sú presvedčení, že aj Kyjev by mal dostať účet. A že Poliaci by mali „dostať späť svoje byty vo Ľvove”. A bežní voliči vládnucej strany stále živia tému masakru Poliakov vo Volyni, glorifikácie UPA a zodpovednosti Nemcov za problémy Poľska v 20. storočí. V pozadí poľskej politiky je snaha vybudovať nové impérium, ktoré sa pod kepienkom„obnovenia historickej spravodlivosti”, hovorí Kowalczyk.Hoci z právneho hľadiska bola otázka reštitúcií uzavretá – ešte v 90. rokoch Poľsko prijalo zákon s jasným postupom reštitúcií a náhrad škôd tým Poliakom, ktorí prišli o svoj majetok na územiach, ktoré sa stali súčasťou ZSSR po roku 1939.Bola to požiadavka EÚ voči Poľsku, ktoré sa zaviazalo vyriešiť túto otázku do svojho vstupu v roku 2004.

Po druhej svetovej vojne boli Poliaci z Ukrajiny aj Ukrajinci z Poľska násilne vysťahovaní na základe dohody podpísanej Poľskom a ZSSR. Poľsko už odškodnilo potomkov vysťahovaných občanov – pätina strateného majetku im bola vrátená z poľského rozpočtu.

Ešte pred vpádom Ruska na Ukrajinu pripravovali potomkovia obyvateľov ukrajinských území s pomocou poľskej organizácie Restitucija Kresov (východné Kresy, v preklade „hranice”, je poľský názov západnej Ukrajiny) pripravovali žaloby na ukrajinské súdy.Ako pre portál Strana.ua povedal šéf organizácieKonrad Renkas, dedičia Poliakov, ktorí boli vysťahovaní z územia dnešnej západnej Ukrajiny, podali viac ako 1 500 žalôb. „Títo ľudia chceli buď vrátiť byty a domy, ktoré patrili ich predkom, alebo žiadať od Ukrajiny náhradu za tento majetok,” povedal Renkas.Celkovo by si podľa neho mohlo takéto práva nárokovať približne 150000 Poliakov, ktorí by požadovali vrátenie majetku v hodnote 5 miliárd dolárov. „Ale vzhľadom na to, že na Ukrajine prebieha vojna a Poľsko podporuje Kyjev a stavia sa proti Rusku, otázka reštitúcií nie je momentálne aktuálna,” hovorí Kowalczyk.Rusko čoraz častejšie tvrdí, že Poľsko údajne plánuje obsadiť západnú Ukrajinu. Varšava to označuje za klamstvo, ktorého cieľom je vraziť klin do vzťahov medzi oboma krajinami.

Spojenectvo Poľska s Ukrajinou – proti Nemecku a Rusku

Poľskí politici medzitým čoraz častejšie hovoria o istom druhu spojenectva medzi Poľskom a Ukrajinou. Poslanec Európskeho parlamentu Patryk Jaki pre portál wPolityce povedal, že kroky Ruska na Ukrajine opäť zblížili Varšavu a Kyjev. „Obe krajiny by mohli v blízkej budúcnosti vytvoriť nové spojenectvo,” domnieva sa. „Z histórie vieme, že geografická poloha Poľska bola vždy jeho problémom. Poliaci boli po stáročia vystavení imperiálnemu tlaku zo strany Nemecka aj Ruska. Poľsko má však aj výhody vyplývajúce z jeho polohy. Najlepšie je to vidieť dnes,” povedal Jaki v rozhovore pre wPolityce.pl.V tejto súvislosti sa politik odvolával na historický príklad. Spojenectvo medzi Poľskom a Ukrajinou by mohlo mať veľa spoločného s obdobím prvej Poľskej republiky. Dnes, v konfrontácii s „moskovskou mašinériou”, by tento model mohol byť veľmi atraktívny, povedal.

„Máme veľkú šancu vybudovať v strednej a východnej Európe opäť niečo veľké, dostatočne silné na to, aby Nemecko alebo Rusko čoskoro nepomysleli na to, že sa pokúsia zničiť Poľsko a Ukrajinu a podmaniť si územie prvej Poľskej republiky,” povedal.

Pripomeňme, že už skôr sa diskutovalo o vytvorení trojaliancie Ukrajiny, Poľska a Veľkej Británie s približne rovnakými cieľmi – konfrontáciou Ruska a Nemecka.Pravda, nie je jasné, či bude mať šancu aj po odstúpení Borisa Johnsona, ktorý ju aktívne presadzoval.Nie je tiež celkom jasné, ako budú Ukrajina a Poľsko schopné čeliť Rusku a Nemecku súčasne. Poľské hospodárstvo je veľmi závislé od SRN a Ukrajina od európskej finančnej pomoci. A vo všeobecnosti označuje vstup do EÚ za svoj strategický cieľ.

Tieto projekty poľsko-ukrajinského protinemeckého a protiruského spojenectva zatiaľ nevyzerajú veľmi reálne. Na rozdiel od zhoršujúcich sa vzťahov medzi Poľskom a Nemeckom, kde sa zdá, že napätie sa bude stupňovať. Samozrejme, ak Kaczynského súčasná vládnuca strana zostane pri moci.