Môj profil 
Predplatné
Nákup zdravotníckeho materiálu z Číny je prezentovaný ako veľká zásluha bývalej vlády a jej diplomacie a zároveň ako nejaká dobročinnosť zo strany Číny, ktorá pomáha svojim priateľom. Pritom práve bývala vláda vo februári vypredala všetky rúška a ďalší zdravotnícky materiál zo skladov štátnych hmotných rezerv do Číny. Konkrétne milión masiek a rúšok, 200 000 oblekov – ochranných kombinéz, milión gumených rukavíc, 2 000 digitálnych teplomerov, 20 000 okuliarov a 1000 návlekov na topánky. Dnes ich od Číny kupujeme za podstatne vyššie ceny.
Čína teraz ide zarábať na tom, že vírusom postihnutej Európe predáva nedostatkové zdravotnícke pomôcky vrátane rúšok a rýchlostestov na Covid 19, ktoré predtým odtiaľ nakúpila.
Podobná situácia nastala aj v susedných Čechách, kde premiér Babiš víta na letisku Čínsku pomoc. Na rozdiel od Slovenska síce nerozpredal Číne štátne hmotné rezervy, ale nezastavil vývoz tzv. pomoci do Čching-Tchien, hoci mal na stole správu od BIS-Bezpečnostnej a informačnej služby, ktorá varovala vládu, že čínska ambasáda v Česku od začiatku januára organizovala hromadné skupovanie rúšok, a respirátorov. K nákupom státisícov rúšok ambasáda aktivizovala miestnych krajanov.
Premiér Andrej Babiš teraz na letisku víta zásielky respirátorov a rúšok, ktoré štát za miliardy nakupuje v Číne. Kontrarozviedka vládu varovala, že od januára čínska ambasáda a tajná služba Číny organizuje v Čechách rozsiahlu akciu, do ktorej zapojila aj niekoľko tisíc čínskych krajanov, ktorí žijú v Čechách. Cieľom bolo nakúpiť čo najväčšie množstvo zdravotníckych pomôcok a poslať ich “domov”. Státisíce rúšok, respirátorov či ochranných plášťov teraz v Česku kriticky chýba a ministerstvo zdravotníctva sa ich naopak pokúša nakúpiť v Číne. Za ceny, ktoré sú často niekoľkonásobkom bežných predkrízových.
Premiér Andrej Babiš síce Číne na začiatku februára ochranný materiál odmietol poslať s tým, že ho Česko potrebuje, Číňania žijúci v Česku ale skupovali rúška, respirátory a ďalšie ochranné materiály s tým, že ich pošlú ako pomoc do Čching-Tchien. Malo ísť o stovky infračervených teplomerov, 780 000 lekárskych rúšok, a cez tridsať tisíc jednorazových chirurgických plášťov a respirátorov N95. Podľa správy Číňania žijúci v Česku “vykupovali od rána do večera všetky lekárne”.
Brnenskej firme Respilon, ktorá v Číne kompletizuje masky s nanovláknovou membránou v čínskom sklade Respilonu “uviazlo” na 750 tisíc týchto masiek, teda prakticky celá ročná zásoba, a firma o nich nič nevie. Spolumajiteľka podniku Jana Zimová podľa Hospodárskych novín už skôr pripustila, že tamojšia vláda mohla masky znárodniť. Situácia sa po dlhých týždňoch zmenila a firme sa podarilo v týchto dňoch zo svojich skladov v Číne získať časť rúšok, oznámil manažér marketingu Tomáš Feňo a dodal že v súčasnej situácií ich už nebudú predávať, ale zadarmo darujú tam, kde ich najviac treba.
Čínska štátna propaganda sa snaží odvrátiť pozornosť od zlyhania vlády v rannom štádiu prepuknutia epidémie a vykresliť Peking ako záchrancu, ktorý si s vírusom doma poradil a teraz veľkoryso pomáha Európe. Čínu a jej vládu vykresľuje ako spasiteľov, ktorým je vďačný celý svet.
Čína však na začiatku epidémie umlčiavala lekárov a novinárov, ktorí na nový vírus šíriaci sa z mokrého trhu so zvieratami upozorňovali. Režim miesto toho, aby proti šíreniu vírusu okamžite zakročil, radšej zavrel špičkové laboratórium v Šanghaji, ktoré ako prvé opísalo genóm nového vírusu. Vírus sa tak takmer mesiac mohol nekontrolovateľne šíriť za hranice krajiny. Teraz ide Čína zarábať na tom, že vírusom postihnutej Európe predáva nedostatkové zdravotnícke pomôcky vrátane rúšok a rýchlotestov na Covid 19, ktoré predtým odtiaľ nakúpila.
Štúdia univerzity v Southamptone ukázala, že ak by Čína zakročila skôr, mohla vírus potlačiť už v zárodku. Ak by začali s opatreniami o jeden týždeň skôr, prípadov nákazy by bolo o dve tretiny menej. Ak by začal situáciu riešiť o dva týždne skôr, počet nakazených by bol nižší o 86%. Ak by Číňania nečakali tri týždne, ale konali hneď, nakazených by bolo až o 95% menej, čo by výrazne znížilo riziko šírenia nákazy za hranice.
Na neznámy vírus upozornil ešte 30. decembra lekár Lin Weng-liang z Wu-chanu, ktorý o mesiac neskôr na Covid19 zomrel. Až tri týždne na to poslal Peking do Wu-chanu epidemiológov. 23. januára vyhlásili karanténu pre Wu-chan a ďalšie tri mestá. Z Wu-chanu však odišlo asi 5 miliónov ľudí, ktorých nikto neotestoval. V súčasnosti je už nákaza vo viac ako 150 krajinách sveta a nakazených je 350 000 ľudí (v čase písania článku). Počet ľudí, ktorí zbytočne zomreli sa blíži k 10 000.
Pavol Novak
.jpg)
.JPG)
