Podľa štúdie je 10 % najbohatších ľudí na svete zodpovedných za dve tretiny globálneho otepľovania od roku 1990, čo spôsobuje suchá a vlny horúčav v najchudobnejších častiach sveta.

Hoci výskumníci už skôr preukázali, že skupiny s vyššími príjmami vypúšťajú neprimerane veľké množstvo skleníkových plynov, najnovší prieskum je prvým, ktorý sa pokúša určiť, ako sa táto nerovnosť premieta do zodpovednosti za klimatický kolaps.

„Naša štúdia ukazuje, že extrémne klimatické vplyvy nie sú len dôsledkom abstraktných globálnych emisií, ale môžeme ich priamo prepojiť s naším životným štýlom a investičnými rozhodnutiami, ktoré sú zasa spojené s bohatstvom,“ povedala Sarah Schöngartová, analytička klimatického modelovania a hlavná autorka štúdie. „Zistili sme, že bohatí znečisťovatelia zohrávajú významnú úlohu pri vytváraní klimatických extrémov, čo je silnou podporou pre klimatické politiky zamerané na znižovanie ich emisií.“

Jasne sa ukázalo, že bohatší jednotlivci svojou spotrebou a investíciami vytvárajú viac emisií uhlíka, zatiaľ čo chudobnejšie krajiny nachádzajúce sa v blízkosti rovníka znášajú hlavnú ťarchu výsledného extrémneho počasia a zvyšovania teplôt.

Nový výskum sa pokúša konkrétne vyčísliť, do akej miery sa táto nerovnosť v emisiách podieľa na rozpade klímy. Na vypracovanie svojej analýzy výskumníci vložili hodnotenia nerovnosti emisií skleníkových plynov založené na bohatstve do rámca klimatického modelovania, čo im umožnilo systematicky priradiť zmeny globálnych teplôt a frekvenciu extrémnych poveternostných udalostí, ku ktorým došlo v rokoch 1990 až 2019.

Odčítaním emisií najbohatších 10 %, modelovali zmeny klímy a frekvenciu extrémnych poveternostných udalostí, ktoré by sa uskutočnili bez nich. Porovnaním týchto údajov so zmenami, ktoré nastali, by podľa nich mohli vypočítať svoju zodpovednosť za krízu, v ktorej sa svet dnes nachádza.

V roku 2020 bola priemerná globálna teplota o 0,61 °C vyššia ako v roku 1990. Výskumníci zistili, že približne 65 % tohto nárastu možno pripísať emisiám 10 % najbohatších ľudí na svete, pričom do tejto skupiny zaradili všetkých, ktorí zarábajú viac ako 42 980 eur ročne. To zahŕňa všetkých, ktorí majú priemerný plat zamestnancov na plný úväzok v Spojenom kráľovstve, čo je 37 430 libier.

Bohatšie skupiny nesú ešte väčšiu zodpovednosť, pričom 1 % najbohatších – s ročným príjmom 147 200 eur – je zodpovedných za 20 % globálneho otepľovania a 0,1 % najbohatších – približne 800 000 ľudí na svete, ktorí zarábajú viac ako 537 770 eur – je zodpovedných za 8 %. „Zistili sme, že 10 % najbohatších prispieva ku globálnemu otepľovaniu 6,5-krát viac ako priemer, pričom 1 % a 0,1 % najbohatších prispieva 20-krát, resp. 76-krát viac,“ píše sa v článku, ktorý bol v stredu uverejnený v časopise Nature Climate Change.

Spoluautor Carl-Friedrich Schleussner povedal: „Ak by všetci vypúšťali emisie ako dolných 50 % svetovej populácie, svet by od roku 1990 zaznamenal minimálne dodatočné oteplenie.“ Na druhej strane, ak by celá svetová populácia vypúšťala emisie ako horných 10 %, 1 % alebo 0,1 %, nárast teploty by bol 2,9 °C, 6,7 °C alebo úplne nezvratných 12,2 °C.

Výskumníci vyjadrili nádej, že táto analýza bude slúžiť ako podklad pre politické opatrenia, ktoré uznajú nerovnomerný príspevok najbohatších ľudí na svete ku klimatickej katastrofe a podporia spoločenskú akceptáciu opatrení v oblasti klímy.

Otázne preto je, prečo sa všetky zelené zmeny týkajú bežných ľudí alebo kráv, keď by postačilo zatlačiť na jednu malú skupinu ľudí.

Prečítajte si tiež:

• Bude Arktída do roku 2050 naozaj bez ľadu?
• Veľká Británia podpisuje geopolitickú deklaráciu s Európskou úniou. Spoločne idú proti Trumpovi