Parubij svoje slová predniesol pri dvojstrannom rokovaní s Marekom Kuchczinskym “maršálkom Poľského Sejmu” v rámci diskusie o poľsko-ukrajinských vzťahoch v čase II. svetovej vojny.

Poliaci očakávajú od Kyjeva priznanie priestupkov UPA proti poľskému národu a žiadajú o možnosť odtajniť fondy ukrajinských archívov z tohto obdobia. Varšava požiadala o odtajnenie ukrajinských archívov už pred rokmi bývalého ukrajinského premiéra Juščenka, ktorý vyznamenal Romana Šucheviča in Memoriam medailou “Hrdina Ukrajiny”.

Štátne vyznamenanie banderovského Šucheviča, ktorý participoval aj na vraždení Poliakov vo Volynskom masakre, vtedy nemilo prekvapilo Poliakov.

Parubij typickým neinteligentným spôsobom, charakteristickým pre politických predstaviteľov terajšej ukrajinskej junty v Kyjeve, zmietol poľské kritické stanovisko zo stola. “Je veľmi dôležité, aby naši bratia Poliaci v tomto čase, keď vrcholí ruská agresia na Ukrajine, keď ruské okupačné hordy stoja na ukrajinskej pôde, nevyťahovali náročné udalosti z našich spoločných dejín a nechali ich riešenie na neskoršie obdobie. Škoda, že dnes v poľskom Sejme prevládajú veľmi kritické vyhlásenia na adresu Ukrajiny,” posťažoval sa hovorca ukrajinského parlamentu.

Normálna krajina s normálnymi politikmi by na rozdiel od ukrajinskej politickej špičky reagovala normálne. Priznala by svoje priestupky a chyby, ospravedlnila by sa za ne, otvorila by archívy a vyjadrila by presvedčenie, že niečo také sa už nebude opakovať. Participovala by na vytvorení spoločnej komisie,  budovala by spoločné poľsko-ukrajinské pamätníky a každoročne by spoločne s Poliakmi odsúdila zločiny II. svetovej vojny.

Dnešná ukrajinská politická špička má s odmietaním glorifikácie Banderovcov evidentne problém. Pre mnohých dnešných ukrajinských politikov sú totiž členovia UPA hrdinovia, hovoriť o nich negatívne z politických dôvodov nechcú ani prezident Porošenko a už spomenutý Parubij.

Je zrejmé, že mnohí bežní Ukrajinci  so Šuchevičom a Banderom žiaden morálny problém nemajú a považujú ich za dobrých národovcov, ktorí žili v ťažkom období II. svetovej vojny, kedy sa žiaľ aj trošku vraždilo. Podľa nich by sa však  malo na to zabudnúť a staré veci by sa mali zmietnuť zo stola.

Pre Poliakov by však mal byť Parubijov komentár jasnou výstrahou, aby na Volynský masaker nezabúdali a obrazne povedané “neotáčali sa k Ukrajincom chrbtom”. To, čo Banderovi pohrobkovia – prívrženci Pravého sektora – dokázali robiť od roku 2014  na východných ukrajinských hraniciach, určite dokážu robiť aj na jej západných hraniciach. Hybridná alebo guerillová vojna, či terorizmus majú svoje špecifiká a postupy a nemyslím si, že poľská armáda a bezpečnostné sily dokážu úspešne čeliť všetkým prípadným výzvam.

Rád by som pripomenul, že slovenskému prezidentovi Kiskovi nerobilo žiaden problém v roku 2014 v Bratislavskom prezidentskom paláci privítať ukrajinského prezidenta Porošenka,  ktorý ani raz verejne neodsúdil sadistického ukrajinského vraha Banderu a jeho poskokov. Banderovci sa smutne preslávili vraždením Bielorusov, Poliakov, Rómov, Rusov, Tatárov, Židov a komunistov.

Na druhej strane sa však slovenský prezident Kiska obáva o osudy demokracie na Slovensku a preto odmieta prijať v priestoroch Bratislavského prezidentského paláca Mariána Kotlebu. Pritom Kotleba na rozdiel od Banderu nikoho nezavraždil a na rozdiel od Porošenka ani nevydal rozkaz, aby armáda brachiálne ostreľovala civilné oblasti Donecka, takže nie je zodpovedný ani za smrť civilného obyvateľstva.

Navyše, keďže sa Marián Kotleba zúčastnil volieb v roku 2016 a nikto jeho kandidatúru nedokázal spochybniť a zastaviť, je zrejmé, že Kotlebove názory neprekračujú hranice zákonnosti. V civilizovaných krajinách platí prezumpcia neviny, takže ja osobne Kiskov dvojitý meter v posudzovaní Porošenka a Kotlebu považujem za explicitný dôkaz politickej nekorektnosti a dvojtvárnosti slovenského prezidenta a za prejav jeho politickej arogancie.

Aby si čitatelia Hlavných správ urobili  základný prehľad o udalostiach známych pod názvom Volynský masaker, odporúčam pozrieť TU.

Upozorňujem však, že uvedený pdf dokument obsahuje množstvo emocionálnych fotografií s násilným charakterom a nie je vhodný pre citlivých jednotlivcov. Ja ako profesionálny historik viem o Volynskom masakre veľa podrobných informácií, ktorými však nemienim širšiu verejnosť zaťažovať. K ukrajinským banderovcom na záver ešte jedna poznámka. Aj podľa mnohých zachovaných nemeckých armádnych informácií a informácií bývalých židovských väzňov, najsurovejšími dozorcami v koncentračných táboroch boli často práve Ukrajinci.

Osobne považujem za zvrátené, ak dnešné ukrajinské politické špičky majú problém odsúdiť zločiny proti ľudskosti, ktoré banderovci evidentne počas II. svetovej vojny páchali. A takisto považujem za zvrátené, keď sa robí na Slovensku mediálna hystéria okolo Kotlebu a pri ukrajinských politikoch, ktorí ani len slovne neodsúdia ukrajinských pronacistických exponentov, väčšina slovenských médii taktne a chápavo mlčí. A to len vďaka rozvinutej rusofóbii a nekritickému obdivu väčšiny slovenských mainstreamových médií k politickým elitám USA.

Branislav Krasnovský