Pokračuje verejné vypočúvanie kandidátov na šéfa nového protikorupčného úradu

Bratislava 5. júna 2019 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:Pxhere)

Ďalších päť kandidátov by sa dnes malo predstaviť komisii, ktorá posudzuje uchádzačov o post predsedu nového Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Záujemcov je dokopy 11, šiesti sa komisii predstavili v utorok

Konkrétne išlo o Miloša Birtusa, Zuzanu Dlugošovú, Tibora Draskoczyho, Moniku Filipovú, Tomáša Jacka a Daniela Krošláka. Dnes majú prísť na rad Diana Migaľová Baschierová, Viktor Pokojný, Martin Rajňák, Jozef Stopka a Rastislav Šaling.

Na základe zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý nadobudol účinnosť začiatkom marca, sa zriadil Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti so sídlom v Bratislave. Na čele úradu má byť predseda, ktorého volí a odvoláva Národná rada SR spomedzi kandidátov navrhnutých vládou. Uchádzači musia však najskôr prejsť verejným vypočutím a hodnotením komisiou, ktorá má päť členov. Po jednom členovi do komisie navrhol prezident, vláda, verejný ochranca práv, Rada pre štátnu službu a poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti. Komisia musí podľa zákona zaujať k jednotlivým kandidátom stanovisko do 15 dní od ukončenia ich vypočúvania.

Komisia vypočula ďalších troch uchádzačov na šéfa protikorupčného úradu

Výberová komisia dnes v doobedňajších hodinách vypočula ďalších troch uchádzačov o post šéfa Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Pôvodne mala ako prvá predstúpiť pred komisiu Diana Migaľová Baschiererová, no zdržala ju dopravná situácia. Jej poradie tak prevzal Viktor Pokojný, ktorý je v súčasnosti sám chráneným oznamovateľom korupcie.

Pokojný by v pozícii šéfa úradu poskytoval oznamovateľom najmä kvalifikovanú právnu pomoc a zriadil by tiež viacero pracovísk po celom Slovensku. Baschiererová vidí ako najväčší problém pri korupcii fakt, že sa ju ľudia boja vôbec oznámiť. Úrad im tak musí zabezpečiť primerané podmienky a ochranu. Ako posledný v poradí predstúpil pred komisiu pred obednou prestávkou Martin Rajňák. Na rozdiel od protikandidáta Pokojného si nemyslí, že je vhodné budovať pracoviská protikorupčného úradu. Rajňák tiež uviedol, že korupcia na Slovensku existuje a ak nie je ohlasovaná, je to chybou úradu. Päťčlenná odborná komisia už vypočula v utorok 4. júna šiestich kandidátov. Celkovo sa prihlásilo 11 záujemcov.

Viktor Pokojný vidí najväčší problém v tom, že oznamovateľom korupčného správania sa nie je poskytnutá dostatočná právna pomoc. “V súkromnej sfére spraví konkrétny zamestnávateľ čokoľvek, aby sa oznamovateľa korupcie zbavil. Ľudia, ktorí oznamujú závažné či menej závažné formy korupcie, musia dostať kvalifikovanú právnu pomoc,” uviedol Pokojný. Sám by na poste šéfa protikorupčného úradu vybudoval viacero detenčných pracovísk, aby prípadní oznamovatelia nemuseli cestovať do hlavného mesta. “Nemôže mať úrad svoje pracovisko iba v Bratislave. Preto by som navrhol koncept detašovaných pracovísk vo viacerých mestách po celom Slovensku,” doplnil.

Diana Migaľová Baschiererová sa domnieva, že šéf úradu musí mať s korupciou reálne skúsenosti. Málo oznámení o korupcii podľa jej slov spočíva v tom, že občania o takejto možnosti jednoducho nie sú informovaní. “Môžeme dookola rozprávať o tom, aká je zlá korupcia, ale pokiaľ to niekto nezažije na vlastnej koži, tak to nedokáže nielen vyhodnotiť, ale ani zmeniť. Pri kreovaní úradu je dôležité, aby ľudia vôbec vedeli, že takýto úrad funguje a dokáže ich reálne ochrániť,” povedala Baschiererová.

Za problematické považuje aj to, že občania nad korupciou privierajú oči, aby mali pokoj. “Ľudia sa dnes boja oznamovať korupciu, radšej zatvoria oči a prejdú to mlčaním,” dodala. Sama nevidí problém v tom, že pôsobila v štátnych inštitúciách pod ministrom Petrom Žigom (Smer-SD). Najskôr v štruktúrach rezortu životného prostredia a neskôr rezortu hospodárstva. Baschiererová tvrdila, že na pracovné miesta sa dostala iba cez klasické pohovory, nie na základe známosti či kontaktov.

Posledný kandidát, ktorého komisia vypočula pred obednou prestávkou, Martin Rajňák, si myslí, že pokiaľ ľudia korupciu neoznamujú, úrady nefungujú správne. “Ak nebudú reálni oznamovatelia, bude to preto, že úrad nefunguje správne. Ak by sa tak stalo, tak prvou možnosťou by bolo, že tu korupcia nie je, čo zrejme nie je prípad Slovenska. Druhou, že sa oznamovatelia jednoducho boja protispoločenské správanie oznámiť, respektíve, že nedôverujú úradom,” dodal.

Na rozdiel od svojho protikandidáta Pokojného by nebudoval na Slovensku sieť vysunutých pracovísk úradu. “Nemyslím si, že by to malo zásadný vplyv, možno by som uvažoval nad zriadením pracoviska v Banskej Bystrici a Košiciach. Pri prípadoch mimo Bratislavy sa za nimi dá jednoducho vycestovať,” dodal. Záujemcov o post šéfa úradu je dokopy 11, šiesti sa komisii predstavili v utorok. Konkrétne išlo o Miloša Birtusa, Zuzanu Dlugošovú, Tibora Draskoczyho, Moniku Filipovú, Tomáša Jacka a Daniela Krošláka. Dnes prídu na rad ešte Jozef Stopka a Rastislav Šaling.

Na základe zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý nadobudol účinnosť začiatkom marca, sa zriadil Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti so sídlom v Bratislave. Na čele úradu má byť predseda, ktorého volí a odvoláva Národná rada SR spomedzi kandidátov navrhnutých vládou. Uchádzači musia však najskôr prejsť verejným vypočutím a hodnotením komisiou, ktorá má päť členov. Po jednom členovi do komisie navrhol prezident, vláda, verejný ochranca práv, Rada pre štátnu službu a poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti. Komisia musí podľa zákona zaujať k jednotlivým kandidátom stanovisko do 15 dní od ukončenia ich vypočúvania.