Pohľad na ruskú opozíciu, protesty i zásah polície. O čom maistream mlčí?

Bratislava 1. augusta 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Pavel Golovkin)

Ľavicový publicista Artur Bekmatov sa po demonštráciách a silných vyhláseniach slovenských proamerických politikov a aktivistov v súvislosti s nedávnymi nelegálnymi protestami v Moskve rozhodol priniesť ucelenejší pohľad na problematiku, ktorú Dostál, Klus, Poliačik, Štefanec či Ondrejcsák označujú ako škandalózny policajný teror a zatýkanie nevinných demokraticky zmýšľajúcich občanov.

“Uhorková sezóna možno platí na politiku, ekonomiku či šport, no rozhodne nie na mainstreamom obľúbené kopanie do Ruska,” tvrdí Artur Bekmatov. “Len za uplynulý týždeň stihol český Deník N spraviť z vraždy ženy, ktorá bola o. i. aj LGBT(IQ…) aktivistkou “začiatok loveckej sezóny gayov v Rusku”. Nakoniec vysvitlo, že vrah a obeť sa poznali, pričom úradoval alkohol…”

Teraz sa podľa neho rusofóbne kruhy odbavujú na sobotnom zásahu polície v uliciach Moskvy. “Svet už tradične obleteli rýchlosťou svetla zábery tvrdého zásahu a masových zatýkaní. Niet média, ktoré by s maximálnym pohoršením neodsúdilo “Putinov režim”. A znepokojení sú aj politici. Ozvala sa Únia, ozvalo sa Nemecko, Česko i ďalšie krajiny. Tu si prúd pokryteckého náreku mainstreamu prerušíme a pozrieme sa na sobotňajšie udalosti v centre Moskvy z nadhľadu.”

Bekmatov poukazuje na dvojitý meter médií pri informovaní o podobných zásahoch napríklad vo Francúzsku. “Ťažkoodenci s obuškami, streľba gumovými projektilmi, slzný plyn, vodné delá. Tisícky zatknutých či zranených a dokonca aj niekoľko mŕtvych. Nie, teraz nebilancujem protesty v Moskve, ale protesty hnutia žltých viest vo Francúzsku. Už takmer trištvrte roka pravidelne protestujú desiatky tisíc Francúzov za dôstojné životné podmienky a už takmer trištvrte roka ich Macronovi žandári tlčú minimálne tak – ak nie viac – ako ruskí policajti demonštrantov v Moskve.”

“No pokým pri zásahu ruskej polície politici a mainstream vreštia ostošesť, pri protestoch vo Francúzsku čušia. V tom lepšom prípade. V tom horšom sa snažia zásahy ospravedlniť – “lebo hovädá v dave, ktoré sa nevedia vpratať do kože”. Lebo… tieto lebo už veľmi dobre poznáme. Jednoducho sa nám snažia nahovoriť, že údery obuškov západných policajtov nebolia. Že gumené projektily západných policajtov nespôsobujú zranenia, že slzný plyn západných policajtov neparalyzuje. A že keď polícia niekde tvrdo zasahuje, tak len v Rusku.”

Pripomenul, že protesty v Moskve organizuje ruská mimoparlamentná opozícia v súvislosti s tým, že časť jej kandidátov do blížiacich sa komunálnych volieb ruská ústredná volebná komisia vyradila.

“Sobotný protest však nebol prvý. Bol však prvý nepovolený. 15. júla sa konal protest, ktorý bol riadne nahlásený a polícia nezasahovala. Dokonca ani vtedy, keď sa časť demonštrantov neplánovane vydala k sídlu volebnej komisie. Zasiahla, až keď si v priestore pred budovou začali niektorí demonštranti rozkladať stany. 20. júla sa konal ďalší protest, opäť riadne nahlásený, ktorého sa zúčastnilo cca 10 000 demonštrantov. Všetci opoziční lídri bez problémov vystúpili, polícia absolútne nezasahovala. A Kremeľ je z týchto demonštrácií tak vystrašený, že ich naživo vysiela dokonca aj televízia RT.”

“Ale toto vám už mainstreamové médiá nepovedia… Takýto pokojný priebeh demonštrácií mimoparlamentnej opozícii nehrá do karát. Ona potrebuje vyvolať zdanie konfliktu s vládnym establišmentom. Preto sa 27. júla uchýlila k svojej pravidelnej taktike – zvolaniu nenahlásenej a nepovolenej demonštrácie. Na túto demonštráciu nakoniec neprišli ani mnohí opoziční lídri.”

Počet demonštrantov podľa neho klesol o polovicu – v uliciach 12 miliónovej Moskvy bolo len 5 000 ľudí, z toho cca 700 boli rôzni novinári a blogeri.

Na vytypovaných frekventovaných miestach od doobedia jazdili špeciálne upravené autá polície, ktoré dookola prehrávali nasledujúcu výzvu: “Vážení občania, podujatie nie je povolené. Neprekážajte chodcom. Za porušenie zákona môžete byť privedení k zodpovednosti.” Neustále, niekoľko hodín v kuse. Neúspešne.”

V centre Moskvy bolo nasadených nezvykle mnoho policajtov – od dopravákov, cez ťažkoodencov, OMON až po Ruskú gardu. Lemovali prístup na jednu z najrušnejších dopravných tepien Moskvy – Tverskú ulicu, aby demonštranti neblokovali dopravu. Blokovali prístupové cesty na miesto zrazu nepovolenej demonštrácie.

“Nastavenie týchto policajných jednotiek bolo defenzívne. Cieľom bolo vytvoriť vlastnými telami dostatočne pevné zábrany pred davom. Svedčí o tom aj fakt, že policajti mali k dispozícii maximálne obušky – žiaden slzný plyn, gumové projektily či vodné delá, čo je bežná výbava ich kolegov v EÚ,” uviedol.

“A neskôr, s odstupom niekoľkých hodín, začali skupiny demonštrujúcich vytláčať z centra mesta a masovo zatýkať. Celkovo skončilo zadržaných cca 1 200 osôb, pričom väčšina z nich bola prepustená ešte v sobotu večer. Zvyšok v priebehu nedele, poslední vyšli na slobodu v pondelok doobeda. Na tomto mieste treba povedať, že v policajných nákladiakoch skončilo aj kopec nevinných okoloidúcich. Ocitli sa jednoducho na nesprávnom mieste blízko tlupy protestujúcich v nesprávnom čase, kedy policajti dostali rozkaz danú lokalitu vyčistiť,” vysvetlil.

Opozícia v Rusku

Bekmatov dodal, že spomínaných okoloidúcich mu je najviac ľúto. “Stali sa dočasnými rukojemníkmi v boji liberálnej opozície proti polícii.” Slovíčko opozícia by malo byť podľa neho v úvodzovkách, “lebo skutočnú opozíciu tvoria v Rusku Žirinovského radikálni nacionalisti a Zjuganovovi komunisti”.

“Tí, ktorí sledujete moje postrehy dlhšie, tak viete, že v ruskej vnútornej politike sympatizujem práve s opozičnou Komunistickou stranou RF a k domácej politike V. Putina sa staviam veľmi skepticky,” upresnil a dodal:

“Preto cieľom tohto príspevku nebolo hájiť Putinovu domácu politiku (aj keď sa istotne v komentároch nájdu tro(t)lli, ktorí ma z toho budú obviňovať, ale poukázať na pokrytecký dvojitý meter a chorobnú rusofóbiu našich domácich médií a politikov, ktorí sa neštítia podporovať v Rusku tieto marginálne politické skupinky, ktoré sú v snahe zviditeľniť sa ochotné hazardovať s osudmi bežných ľudí.”