Môj profil 
Predplatné
Pred 15 rokmi Európska únia veselo slávila rozšírenie z 15 na 25 členských krajín, z ktorých osem kedysi patrilo do východného bloku, píše The Independent. Jedným z nejnadšenejší zástancov rozšírenia bola vtedy Veľká Británia.
Rozšírenie smerom na východ privítali v únii hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé to bolo splnenie sna o obnovení “jednotnej a slobodnej” Európy, ktorý sa aj pred 15 rokmi zdal mnohým nedosiahnuteľný. Po druhé to bolo akousi odmenou pre všetkých tých Európanov, ktorí “sa dlho trápili za železnou oponou”.
Bývalá premiérka Veľkej Británie Margaret Thatcherová a jej nástupca v tom však videli ešte jeden dôvod na radosť. Zdalo sa im, že rozšírenie únie zabráni ďalšiemu prehĺbeniu jej spolupráce, o ktoré sa usilovali Francúzsko a Nemecko.
Noviny spochybňujú úspešnosť zlúčenie “starej” a “novej” Európy. Z ekonomického hľadiska sa pôvodný “impozantný” rast ukázal byť značne nestabilným a nedokázal zabrániť zaostávaniu “novej” Európy za “starou”. V krajinách, ktoré vstúpili do únie relatívne nedávno, rastie nespokojnosť s tým, že sú využívané ako lacná pracovná sila a ako k trhom s nekvalitným tovarom. Je to nespokojnosť vzájomná, pretože “stará” Európa sa domnieva, že sa na ňu pozerajú ako na “dojnú kravu”.
Okrem toho je v EÚ nemenej akútna otázka “spoločných hodnôt” po tom, čo v mnohých krajinách východnej Európy prišla k moci viac nacionalistická vláda.
Jedným z hlavných dôvodov treníc bola neochota “novej” Európy prijímať časť migrantov prichádzajúcich k hraniciam EÚ v rokoch 2015 – 2016. Podľa prieskumu nemeckého Koberovho fondu približne polovica opýtaných obyvateľov Nemecka, ktorí boli predtým horlivými stúpencami expanzie EÚ, ju v súčasnej chvíli považuje za chybu.
The Independent pritom píše, že krajiny “starej” a “novej” Európy od samého začiatku vnímali EÚ rozdielne. Prvé krajiny si mysleli, že rozdelenie suverenity umožní vyhnúť sa ďalšej vojne, ale krajina východného bloku nechceli strácať len nedávno obnovenú alebo získanú nezávislosť.
Okrem toho krajiny východnej a strednej Európy prispievali k zmene priorít zahraničnej politiky EÚ. Ide o to, že vstupom do únie do nej priniesli strach zo svojho “obrovského suseda” v podobe Ruska, ktorý podporovali aj vo Veľkej Británii.
Po roku 2004 sa celkovo pragmatické vzťahy Ruska a EÚ zmenili v rivalitu, ktorá sa dokonca začala nazývať “nová studená vojna”. V mnohých smeroch k tomu došlo následkom rozšírenia NATO k západnej hranici Ruska a zle vedených rokovaní o dohode o voľnom obchodovaní s Ukrajinou, ktorú značne podporovali krajiny “novej” Európy, a iba to zhoršilo situáciu.
Okrem toho sa rozšírenie EÚ v roku 2004 odrazilo nielen na vzťahoch medzi úniou a Ruskom. The Independent píše, že chybné úvahy vlády bývalého britského premiéra Tonyho Blaira o tom, koľko “nových” Európanov využije voľný pohybu na vstup do Veľkej Británie, ovplyvnilo výsledky referenda v roku 2016.
Britské noviny nazývajú toto rozšírenie “unáhleným” a “príliš ambicióznym”. Avšak je možné, že 15 rokov jednoducho nemusí stačiť na prekonanie hospodárskej nerovnosti a rôzneho videnia cieľov EÚ. Brusel už vykazuje znaky realistickejšieho hodnotenia skutočnej moci prezidenta Vladimira Putina a zámerov Ruska. Pochybnosti o plnení záväzkov Spojených štátov v rámci Severoatlantickej aliancie môžu tiež prispieť k zmene prístupu k Rusku.
Okrem toho brexit zatiaľ prispieva výhradne k súdržnosti iných členských krajín EÚ, čo umožňuje The Independentu predpokladať, že v konečnom výsledku za ďalších 15 rokov môže rozšírenie z roku 2004 priniesť toľko výhod, koľko už prinieslo strát.
.JPG)
.jpg)
