Zásah slzným plynom a zatýkanie v Paríži

Odporcovia pandemických reštrikcií vyrazili so svojimi vozidlami z niekoľkých francúzskych miest už v stredu 9. februára. Mali namierené do Paríža, kde bola na víkend naplánovaná veľká demonštrácia.

Okrem témy pandemických opatrení – zvlášť odporu voči covid pasom – sa účastníci protestu zamerali aj na poukázanie na rast cien potravín a energií v krajine. Protestujúci chceli zablokovať cesty vo francúzskej metropole.

12. februára sa viaceré vozidlá pokúšali dostať do Paríža na protest. Ten bol však zakázaný a tak polícia stovky áut zastavila. Niektorým autám sa však predsa len podarilo dostať k Víťaznému oblúku v centre francúzskej metropoly. Blízko Champs-Élysées polícia proti protestujúcim zasiahla slzným plynom. Celkovo bolo v Paríži počas víkendových protestov zatknutých 97 ľudí.
Po uskutočnení parížskeho protestu mali viaceré konvoje namierené do Bruselu, kde sa mal uskutočniť ďalší veľký protest s podobnou tematikou.

V prípade Francúzska treba zároveň dodať, že v krajine sa od 28. februára uvoľní povinnosť nosenia rúšok. Platnosť covid pasov by zase mala skončiť na prelome marca a apríla tohto roka.

V Bruseli bolo len menšie zhromaždenie

Úmyslom protestujúcich v rámci bruselského „Konvoja slobody“ bolo zahltiť hlavné dopravné tepny do hlavného mesta a vyvolať masívne dopravné zápchy. Protest nebol zo strany úradov povolený, a tak federálna a dopravná polícia kontrolovali tak vstup do Bruselu, ako aj francúzsko-belgické hranice a odkláňali kamióny či autobusy na záchytné parkoviská na okraji belgickej metropoly.

Ešte pred plánovaným protestom v Bruseli sa podľa France 24 približne 1 300 vozidiel utáborilo na parkovisku vo francúzskom pohraničnom meste Lille. Protestujúci tu vytiahli francúzske vlajky a volali „Nevzdáme sa!“ a „Sloboda, sloboda!“

“Pôjdeme do Bruselu a pokúsime sa ho zablokovať, aby sme bojovali proti tejto politike ustavičnej kontroly,“ povedal Jean-Pierre Schmit, 58-ročný nezamestnaný protestujúci z Toulouse.
45-ročná Lyončanka Sandrine sa zase vyjadrila, že odpoveď vlády na krízu s covidom ukázala, že „prichádzame o naše slobody kúsok po kúsku, zákerným spôsobom“.

V Bruseli sa nakoniec 14. februára podarilo uskutočniť len menšie zhromaždenie za účasti okolo 40 vozidiel v priestore výstaviska vo štvrti Heysel. Agentúra Reuters si v centre a v európskej štvrti mesta všimla dokopy okolo 300-400 protestujúcich.

Z parížskeho protestu prišiel do Bruselu aj Philippe, Francúz z mesta Valenciennes. Novinárom povedal, že pandemické reštrikcie sú len časťou jeho problémov.

“Prišiel som hlavne pre budúcnosť našich detí. Neviem si predstaviť, ako moje deti budú môcť žiť vo svete, keď je taký ako teraz. Sloboda je odsúvaná nabok, je čoraz viac a viac chudoby. Aj pokiaľ pracujete, keď príde pätnásteho v mesiaci, nemáte dosť peňazí na život,” vyjadril sa protestujúci.

Ontário ruší covid pasy

V Kanade sa už protestujúcim podarilo dosiahnuť, že provincia Ontário ruší od 1. marca covid pasy. Hlavné mesto Kanady Ottawa, ktoré je epicentrom protestov pod názvom „Konvoj slobody“, sa nachádza práve v tejto provincii. Demonštranti blokujú kanadskú metropolu už viac ako dva týždne.

Premiér provincie Doug Ford zrušenie covid pasov odôvodňoval tým, že drvivá väčšina ľudí je už proti covidu zaočkovaná a zároveň už pominul vrchol omikronovej vlny. Uvoľňovanie protipandemických opatrení sa má začať už 17. februára. Majú byť odstránené všetky kapacitné obmedzenia pre verejné podujatia, v platnosti však naďalej zostanú niektoré obmedzenia pre športové podujatia, koncerty a divadlá.

Účastníci kanadských protestov pristúpili aj k blokovaniu hraničných priechodov v provinciách Alberta a Manitoba, ako aj k blokovaniu mosta Ambassador Bridge, ktorý je významnou dopravnou tepnou medzi Kanadou a USA.

V súvislosti s kanadskými protestmi už tamojší premiér Justin Trudeau začal hovoriť o potrebe dodatočných právomocí pre jeho vládu, ktoré by jej umožnil prevziať zákon o mimoriadnych situáciách.

„Pokračujúce blokády a okupácie predstavujú vážne výzvy pre schopnosť polície efektívne vykonávať právo. Kvôli tomu sa federálna vláda odvoláva na zákon o mimoriadnych situáciách, aby doplnila provinčné a teritoriálne kapacity,“ napísal premiér Trudeau na sociálnu sieť Twitter.

Trudeau získal viac bojovníkov za slobodu

Kamionisti, ktorí protestujú v Ottawe, však dali najavo, že v protestoch mienia pokračovať. “Čím viac sa nás snažia zatlačiť do rohu, tým viac je v nás vôľa stáť si za svojím,“ cituje stránka Fox News šoféra kamiónu Edwarda Martyrosyu.

Ďalší kamionista Jan Groen sa vyjadril, že Trudeauov historický krok je „odporný“. Viacerí šoféri mali skôr pocit, že namiesto toho, aby ich Trudeau odradil od protestov, tak ich naopak do nich ďalej motivoval.

“Myslím si, že je to skvelé,” cituje ďalej Fox News kamionistu Csabu Viziho, ktorý týmito slovami reagoval na uplatnenie zákona o mimoriadnych situáciách. “Poviem vám prečo: pretože ešte viac Kanaďanov, ktorí sa na celú vec pozerali pasívne zo svojho domova, zo svojho gauča… oni sa možno budú chcieť zobudiť a postaviť sa spolu s nami.“

Podľa Viziho tak Trudeau akurát „získal viac bojovníkov za slobodu“.

Kanadský premiér vyzerá byť nekompetentný

Kamionista Derek Brouwer zase povedal, že Trudeauov krok ho necháva vyzerať, že je nekompetentný pre svoju prácu.

Fox News ďalej cituje aj kamionistu Tylera, ktorý odkazuje: “Nikam nejdeme, sme tu, až kým to nedokončíme.“

Kanadský zákon o mimoriadnych situáciách rozširuje právomoci vlády tak, aby zvládla to, čo považuje za mimoriadnu situáciu. Umožňuje jej napríklad aj pozastaviť právo na zhromažďovanie či odstrihávať finančnú podporu. Trudeau hovorí, že zmyslom opatrenia je to, aby Kanaďania zostali v bezpečí a aby sa zamedzilo „nezákonným a nebezpečným aktivitám“.

Novinkou v rámci priebehu protestov je aj oznámenie odstúpenia šéfa polície v Ottawe Petra Slolyho. Ten odchádza z funkcie kvôli tomu, že čelil kritike pre neschopnosť zvládnuť protesty.

Každopádne sa už dá konštatovať, že kanadské protesty kamionistov boli tým správnym impulzom, ktorý inšpiroval podobné vzopätie voči covidovým nariadeniam aj v iných krajinách, a ktorý dokázal, že proces, v rámci ktorého globalisticky orientované elity oberajú bežných ľudí o ich slobody, nemusí byť len jednosmerný. Ukázalo sa, že ľudia zo strednej či nižšej triedy, žijúci svoje bežné životy, majú stále dosť pák na to, aby poukázali na svoju situáciu a výraznejšie zatlačili na kompetentných.

Ladislav Kováčik

Vzájomne si pomáhame

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.