Kišinov 23. februára 2023 (HSP/Foto:Screenshot Twitter)
Necelý týždeň po tom, čo moldavská prezidentka vyhlásila, že odhalila ruské sprisahanie pred štátnym prevratom, sa varovania naplnili? Píše Tadhg Pidgeon pre The European Conservative
Protivládne protesty, ktoré mnohé médiá označujú za “proruské”, otriasli Moldavskom necelý týždeň po tom, ako prezidentka Maia Sanduová oznámila odhalenie ruských plánov na zvrhnutie jej vlády. Tisíce demonštrantov sa v nedeľu zhromaždili v hlavnom meste Kišiňov, čo vyvolalo obavy z ďalšej destabilizácie v malej, ale geopoliticky dôležitej krajine, ktorá sa nachádza medzi Rumunskom a Ukrajinou.
Demonštranti podľa agentúry Associated Press požadujú predovšetkým, aby štát zaplatil účty za energie v zimnom období, pričom ich reakciu podnecuje rozhorčenie nad prudko rastúcimi cenami energií, hospodárskou stagnáciou a vnímanou korupciou a neefektívnosťou ich vlády. Ďalší protestujúci však požadujú odstúpenie prezidentky Sanduovej a jej vlády.
Len v pondelok 14. februára prezidentka Sanduová na tlačovej konferencii varovala pred takouto udalosťou a uviedla, že “násilné akcie, maskované ako protesty takzvanej opozície, si vynútia zmenu moci v Kišiňove”.
Zatiaľ čo protesty zostali pokojné, hlavným dôvodom na obavy je jasná účasť strany Șor. Toto Rusku priateľské zoskupenie je údajne hlavným organizátorom demonštrácií, pričom zorganizovalo a zaplatilo prepravu protestujúcich do hlavného mesta autobusom. Na jeseň minulého roka Sanduovej vláda požiadala ústavný súd o zákaz tejto strany, pričom prokurátori tvrdili, že strana Șor dostáva finančné prostriedky z ruských zdrojov.
Moskva odmietla obvinenia z pokusu o zvrhnutie a revolúciu s tým, že moldavská vláda “skĺzava do protiruskej hystérie”. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ďalej uviedol, že “absencia konštruktívneho dialógu škodí samotnému Moldavsku”. Hoci opozícia naklonená Rusku je v Moldavsku v menšine, politická polarizácia je hlboká.
Moldavsko sa v súčasnosti nachádza vo vojnovom konflikte medzi Západom a Východom. Na jednej strane má prezidentka Maia Sanduová a jej prozápadná a protikorupčná Strana akcie a solidarity absolútnu väčšinu v parlamente. Ich vláda tiež úspešne začala prístupový proces do EÚ a v lete minulého roka získala spolu s Ukrajinou štatút kandidátskej krajiny. Dokonca sa hovorí, že Moldavsko by sa mohlo pokúsiť skrátiť tento proces zjednotením s Rumunskom, ktorého bolo súčasťou pred anexiou ZSSR v roku 1940.
Na druhej strane krajinu trápi Ruskom podporovaná separatistická republika Podnestersko na jej východnom pohraničí, kde sa nachádza viac ako 1 700 ruských vojakov. Moldavská bezpečnosť varovala pred ruskými snahami o vytvorenie pozemného mosta spájajúceho tento región, v ktorom žije značná časť rusky hovoriaceho obyvateľstva.
Dorin Recean, novovymenovaný moldavský premiér – po tom, čo predchádzajúca premiérka a jej vláda 10. februára podali demisiu – zaujal v otázke Podnesterska tvrdší postoj. V televíznom prejave Recean povedal, že vzhľadom na “reálne hrozby eskalácie buď vojenských, alebo hybridných operácií”, ktorým Moldavsko čelí, musí byť Podnestersko “demilitarizované”.
V širšom prejave nový premiér vyjadril naliehavosť situácie Moldavska a potrebu vážnych krokov zo strany vlády:
V Moldavskej republike máme hybridnú vojnu, v ktorej sa Moskva snaží uniesť demokratické procesy, európsky kurz, a my sa nemôžeme schovávať za prsty, že nebezpečenstvo nie je reálne, že nepotrebujeme posilniť naše kapacity na obranu našej krajiny… Nachádzame sa v období geopolitických tektonických pohybov a za týchto okolností som si istý, že všetky strany pochopia, že to treba urobiť.
15.7°C
Utorok 
Štvrtok 
15.2°C
9.8°C
.jpg)
.JPG)
