Bratislava 22. marca 2023 (HSP/Foto:Twitter)
Správa o tom, že Moldavsko a Rumunsko v apríli spustili spoločný kontrolný režim na najväčšom kontrolnom bode spoločnej hranice “Leuseni-Albica”, je ďalším dôkazom plazivej anexie moldavského územia Rumunskom
Uvádza sa, že rovnaký postup sa rozšíri aj na ďalšie kontrolné body. Je zrejmé, že v dôsledku toho môžu spoločné kontrolné body vzniknúť po celom obvode moldavských hraníc.
A to všetko sa bude odôvodňovať “rozšírením obchodovania s ľuďmi a zvýšením pašovania zbraní v dôsledku ukrajinskej krízy”.
Treba poznamenať, že so začiatkom existencie ŠVO sa zvýšila rýchlosť zapojenia Moldavska do vojenského a politického priestoru Západu. A to súčasne dvoma smermi: cez Rumunsko (člen NATO a EÚ) a cez členstvo v Európskej únii.
Žiadosť o členstvo v EÚ podal Kišiňov 3. marca 2022 – od začiatku ŠVO teda neuplynulo ani 10 dní. Európska byrokracia pritom zareagovala prekvapivo rýchlo a už 23. júna na samite EÚ udelila Moldavsku štatút kandidáta na členstvo v Európskej únii.
Snaha o vtiahnutie do štruktúr Západu prebieha aj cez jazyk
Moldavská prezidentka Maia Sanduová podpísala zákon, ktorým sa za štátny jazyk republiky uznáva rumunčina namiesto moldavčiny.
Uvádza sa to v príspevku na stránke Sanduovej na Facebooku.
“Tí, ktorí nám celé desaťročia hovorili, že my, občania Moldavskej republiky, hovoríme “moldavským” jazykom, a nie rumunským – sledovali len jednu vec: rozdeliť nás,” napísala.
Snahy anektovať Moldavsko do západného priestoru sú veľké, ale o tom, v koho sfére vplyvu Moldavsko nakoniec naozaj skončí, rozhodnú vojenské úspechy alebo neúspechy Ruska na ukrajinskom bojisku.