Bratislava 17. mája 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Vláda si splnila úlohu: napísala „Plán obnovy a odolnosti“ a poslala ho Európskej komisii. Aký úspech bude mať v tejto bruselskej literárnej súťaži v žánri úradníckej fantasy s miliardovými cenami pre víťazov napochytre zbastlená slohová práca slovenskej vládnej partičky?

Literárny krúžok pri vládnej koalícii pred rokom napísal slohovú prácu Programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča. Po rokoch sľubov, čo všetko zmenia a ako to už majú pripravené, premyslené, naplánované, napísali sľubotechnický elaborát o boji proti korupcii, o transparentnosti, o právnom štáte, o lepšom a efektívnejšom fungovaní štátu, o sociálnych riešeniach, o Jankovi a Marienke, o jasnej zahraničnopolitickej orientácii Slovenska…

Bolo to najhrubšie slohové cvičenie na tému programové vyhlásenie vlády v histórii, malo až 121 strán, čím sa hlavný autor hrdo pýšil, pretože to predčilo ešte aj jeho diplomovú prácu. Slovenčinárka by mu za to možno dala jednotku, ale opozícia aj odborníci pochybovačne krútili hlavami. Aký bol výsledný efekt tohto diela, to teraz vidíme všetci okolo seba, takže to netreba ďalej rozmazávať.

Prešiel rok. A tak ako mnohí predvídali, koalícia sa do krvi pohrýzla. Vznikla „nová“ vláda, a tak bolo treba napísať ďalšie slohové cvičenie, Programové vyhlásenie vlády Eduarda Hegera. Plagiátorská partička v čele štátu si spomenula na svoje študentské časy a okopírovala materiál spred roka, neunúvala sa ani doplniť tam baladický sonet o tom, čo dôležité sa za ten rok v tejto krajine zmenilo, konkrétne trebárs na tému pandémia.

Lenže potom prišla naozajstná, vážna výzva: veľká bruselská súťaž pre literárne zdatných úradníckych kreatívcov, kde hlavnou cenou sú európske miliardy. Nastal čas, keď bolo treba zabrať a napísať onakvejšie dielo. A tak sa zrodil Plán obnovy a odolnosti (ďalej POO).

Plán obnovy a odolnosti

Naši vládni kreatívci sa do toho pustili síce na poslednú chvíľu, ale zato sa im podarilo popísať až celých 808 strán! Plán obnovy v plnom znení nájdete napríklad tu:

Poslali koaliční literáti svoj výtvor do Bruselu. Tamojší úradníci si zoberú lupu a budú ho tri mesiace skúmať. Vraj či sa podarilo zmestiť do vopred daných parametrov. Teda či autori diela pochopili, o čom má slohová práca byť. V zadaní sa spomína šesť hlavných častí, pričom každú bude výberová komisia honorovať zvlášť:

1. zelená ekonomika

2. vzdelávanie

3. veda, výskum, inovácie, zdravie

4. zdravie

5. efektívna verejná správa

6. digitalizácia.

Lenže stala sa nepríjemná vec. K dielu sa začali vyjadrovať aj kadejakí kritici. Vraj odborníci. Ako keby bolo k slohovej práci treba nejakých odborníkov… A títo kritici hovoria o falošných riešeniach, o chýbajúcich kapacitách, o nedostatočných stratégiách. No skrátka ukázali, že vôbec nechápu, o čom má byť obnova a odolnosť.

Načo je nám vlastne taký prežitok ako agropotravinárstvo?

Ozvali sa napríklad poľnohospodári. Z nejakého zvláštneho dôvodu im prekáža, že na tých 808 stranách slohovej práce na tému obnova a odolnosť sa vôbec nespomína slovenské poľnohospodárstvo. To poľnohospodárstvo, zdecimované desaťročiami nerovného boja s likvidačnými podmienkami, byrokraciou, pozemkovými predátormi, lepšie dotovanou zahraničnou konkurenciou, ktoré sa z takmer stopercentnej sebestačnosti pred 30 rokmi vyšplhalo ku dnešným krásnym 30 percentám a v nastúpenom trende úspešne pokračuje, si nezaslúžilo v koaličnej eseji na tému „Plán obnovy a odolnosti“ ani zmienku.

A nielen to. Ešte bolo aj škandalóznym spôsobom okradnuté o peniaze. Vysvetlil to predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho: „Považujeme za neprípustné vylúčenie pozemkových úprav z pôvodného návrhu POO na úkor zvýšenia alokácie na pozemkové úpravy v návrhu intervenčnej stratégie novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027. Pozemkové úpravy majú výrazne nadrezortný charakter a nemôžu byť financované zo zdrojov primárne určených na rozvoj pôdohospodárstva.“

Dodajme ešte, že zástupcovia agropotravinárskeho sektora k písaniu tejto slohovej práce neboli ani prizvaní…

Bude to vôbec v regiónoch mať kto robiť?

Aktivisti sa ozvali aj ku kapitole o „zelenej“ transformácii ekonomiky, presnejšie dekarbonizácii priemyslu, ktorá predstavuje zďaleka najväčšiu rozpočtovú položku celého POO. Tvrdia, že model, podľa ktorého bola celá kapitola naprojektovaná, je neaktuálny. Inak povedané, že celá táto dvojmiliardová kapitola POO sú hausnumerá a bludy, ktorých hodnotu a odbornú úroveň by ohodnotila nanajvýš slovenčinárka na druhom stupni ZŠ, aj to iba milosrdnou trojkou, s prihliadnutím na celkom obstojnú gramatiku (až na tú kopu nepreložených anglických slov) a úhľadnú úpravu.

Ďalšie stovky miliónov eur majú ísť na tzv. „reformu justície“, ktorú príslušníci právnických povolaní na Slovensku masovo odmietajú ako nezmyselnú, účelovú a protiprávnu, a ktorú kritizujú aj viaceré medzinárodné organizácie sudcov či advokátov.

A ozývajú sa hlasy aj ďalším kapitolám POO. Kritici neveria, že by sa program v podobe, v akej bol popísaný, dal zrealizovať. Neveria, že by koalícia, ktorá je schopná sa rozhádať aj úplne bez príčiny, dokázala spoločne zvládnuť nadmieru ambiciózny projekt premeny celej krajiny.

O to viac, že POO patrí medzi klasické úradnícke slohové práce, ktorých spoločným rysom je, že zvyčajne píšu o niečom, čo sa riadi zákonom padajúceho… no skrátka, že to, čo panstvo kdesi v centrále vymyslí, nakoniec budú musieť realizovať ľudia v regiónoch, a tí si v praxi často poklepú na čelo, povedia si, že majú dosť svojich starostí a budú robiť veci tak ako doteraz.

Hodnotenie odborníka: Na mňa to pôsobí neodborne

K POO sa vyjadruje vo svojom článku aj nestor slovenskej národohospodárskej vedy profesor Jaroslav Husár – článok nájdete tu. Profesor Husár hovorí: „V Pláne obnovy som očakával strategické zámery rozvoja Slovenska v komplexe ekonomík EÚ. Myslím tým stanovenie bázických cieľov a priorít, ktoré určia činnosti (aktivity) vlády, ktoré zaručia ako sa ciele dosiahnu, a hlavne mobilizáciu zdrojov ekonomiky SR, aby sa zabezpečili tie aktivity vlády. Čakal som hutné, nie povrchné vyjadrenie podstaty problémov na báze poznatkov predovšetkým ekonomických vied. A práve to mi chýba v Pláne obnovy. Čo sa stane s EÚ v krátkej budúcnosti? Bude EU útvarom akým je dnes o 5 rokov? Bude EÚ štátom?“ pýta sa Husár a hovorí, že vláda v POO nemá riešené ani základné otázky fungovania SR v EÚ.

Profesor Husár v uvedenej slohovej práci márne hľadá stopy nejakého odborného ekonomického prístupu ani k riešeniu tých najzákladnejších ekonomických problémov, ako je riešenie najzávažnejších národohospodárskych disproporcií (automobilový priemysel, poľnohospodárstvo). No ale možno je pán profesor len málo literárne nadaný na to, aby porozumel tvorbe koaličných spisovateľov…

A čo ak tie miliardy prídu?

Nezáleží však na tom, čo si myslia nejakí odborníci, ale na tom, aký umelecký dojem dielo zanechá na bruselskej porote, a či získa vytúženú miliardovú finančnú odmenu. To bude závisieť nielen na diele samotnom, ale tiež na vkuse a priazni komisie v Bruseli, ktorá bude úspešným autorom ceny rozdávať.

Vzhľadom na to, že táto naša vládna partička sa všemožne snaží bruselským literárnym fajnšmekrom všemožne zalíškať, nie je vylúčené, že sa odmeny dočkáme. A ešte len potom bude veselo a začnú sa diať veci…

Ivan Lehotský