“Ak ide o nehumánne podmienky väzby, štát sa pred európskym súdom nemôže vyhovárať na nedostatok finančných prostriedkov, ani na to, že úmyslom vnútroštátnych orgánov nebolo pokoriť osobu. V mnohých prípadoch Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie práv sťažovateľov aj napriek takejto obrane štátu. Čo je preň tiež kľúčové, a zároveň priťažujúcou okolnosťou, je dĺžka kolúznej väzby. Keď porovnáme jej celkovú dĺžku v Slovenskej republike napríklad so susednou Českou republikou, tak tam je to 3 mesiace,” upozorňuje v rozhovore pre portál noviny.sk odborníčka.

JUDr. Marica Pirošíková pripomína, že stále platí a aj v minulosti platilo, že osoba môže byť vo väzbe len nevyhnutnú dobu. “Bez ohľadu na maximálne lehoty väzby, ak sú osoby vo väzbe a dochádza k prieťahom v trestnom konaní, tak z judikatúry európskeho súdu vyplýva, že v takomto prípade aj napriek existencii relevantných dôvodov väzby musí byť osoba okamžite prepustená na slobodu.”

“Zaráža ma, keď sa niektorí vyjadrujú, že dlhodobo sa tu nikto k väzbe nevyjadroval a ani ju nekritizoval. Keď som začala pracovať v kancelárii zástupcu pred Európskym súdom pre ľudské práva už v roku 2000 som zaradila článok 5 týkajúci sa práva na osobnú slobodu ako aj článok 3 zakazujúci zlé zaobchádzanie, pokiaľ ide o podmienky väzby k základným prednáškam, ktoré sme organizovali pre sudcov alebo pre prokurátorov. V tomto ohľade im už v roku 2001 boli počas školení bezplatne poskytnuté publikácie s relevantnou judikatúrou európskeho súdu v slovenskom jazyku aj k týmto článkom, v roku 2007 dokonca dve vyše 500 stranové publikácie napísané pracovníkmi kancelárie zástupcu SR pred ESĽP. Pokiaľ ide o Slovenskú republiku je článok 5 jeden z najčastejšie namietaných článkov dohovoru, na ktorý sa sťažovatelia sťažujú v Štrasburgu a sú úspešní.”

.

Ku faktu, že na Slovensku, a aj v mediálne sledovaných kauzách, sa stáva, že orgány činné v trestnom konaní voči osobe vo väzbe dlhé týždne nevykonávajú žiadne úkony, Pirošíková poznamenala, že je to z jej pohľadu “určite nedostatok, ktorý je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva”. “Pretože pokiaľ je osoba vo väzbe, majú orgány činné v trestnom konaní postupovať s osobitným urýchlením. Opakujem, že podľa judikatúry európskeho súdu musí byť osoba okamžite prepustená z väzby na slobodu, ak dôjde k prieťahom v trestnom konaní, a to napriek tomu, že naďalej existujú dôvody väzby. Preto by nemalo dochádzať k takýmto prieťahom, inak budú orgány činné v trestnom konaní riskovať, že aj osoba, pri ktorej existujú dôvody väzby, bude musieť byť prepustená na slobodu.”

Dodala, že u prípadov, kde mohlo dôjsť k porušeniu európskej judikatúry, hrozí pre štát úspešné podávanie sťažností na ústavný súd, v prípade neúspechu pred ním na Európsky súd pre ľudské práva. “Pričom na odškodnenie sa im budeme musieť skladať my, daňoví poplatníci.”

Prípad Lučanský

Pirošíková začiatkom januára v interview pre náš portál uviedla, že aj smrť bývalého prezidenta Policajného zboru Milana Lučanského vo väzbe ju “veľmi znepokojila”. “A to aj v nadväznosti na predchádzajúce udalosti týkajúce sa pána generála Lučanského a jeho zranenia”.

Podľa jej názoru v celej veci pochybilo ministerstvo spravodlivosti už len tým, že dlhé roky náležite neimplementoval odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu týkajúce sa podmienok výkonu väzby. “Tu pripomínam, že ministerka nie je v tomto rezorte nová a väčšinu predchádzajúceho volebného obdobia pôsobila vo funkcii štátnej tajomníčky.”

JUDr. Pirošíková kritizovala ministerku spravodlivosti Kolíkovú aj za jej vyjadrenia, že samovražde vo väzbe sa niekedy nedá zabrániť. “V tomto ohľade upozorňujem na naše medzinárodné záväzky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) článok 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorý chráni právo na život, zaväzuje štáty, aby uskutočnili osobitné kroky k ochrane života osôb. Podľa ESĽP sú osoby vo väzbe zraniteľné a štáty majú povinnosť ich chrániť.”

“Článok 2 môže za určitých okolností vytvárať pozitívne povinnosť štátov prijať preventívne opatrenia za účelom ochrany jednotlivca aj pred sebou samým. Sú to také opatrenia, ktoré bolo možné od nich za daných okolností prípadu rozumne očakávať na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. Taktiež majú štáty v prípade samovraždy spáchanej vo väzbe vec riadne, nezávisle a bez zbytočných prieťahov prešetriť. V tomto ohľade, vzhľadom na vývoj udalostí, vyvoláva otázky už skutočnosť, či bolo dostatočne prešetrené aj prvé zranenie pána generála. Vysvetlenie, ktoré poskytlo Ministerstvo spravodlivosti po zverejnení správy z prvej hospitalizácie pána generála Lučanského v médiách, je absolútne nedostatočné a vyvoláva pochybnosti o pravdivosti slov ministerky spravodlivosti. Je to ďalší dôvod na jej okamžité odstúpenie,” vyhlásila v januári (viac v článku).