Kauza sledovania novinárov skončila na súde, týka sa aj zavraždeného Kuciaka

Bývalý príslušník finančnej správy Miroslav Kriak v roku 2020 v rámci svedeckej výpovede v procese týkajúcim sa vraždy Jána Kuciaka uviedol, že so zadaním na sledovaciu činnosť ho oslovil na prelome rokov 2016/2017 bývalý novinár a spravodajský dôstojník Peter Tóth. Účelom sledovania mal byť podľa Kriaka boj proti distribútorom drog, únikom informácií zo štátnych orgánov a spravodajská ochrana. Za účelom vytvorenia tímu oslovil Kriak podľa vlastných slov ďalšie dve osoby. V rámci sledovania sa skupina podľa Kriaka zamerala na osem novinárov, a tiež na niektoré osoby z prostredia mimo médií, napríklad advokáta Daniela Lipšica. Monitorovali tiež bar Next Apache v Bratislave, ktorý podľa Kriaka navštevovali verejne činné osoby.

Pokiaľ ide o samotného Kuciaka, jeho osobou sa tím zaoberal od začiatku októbra 2017. Od Tótha preto o ňom dostali základné informácie ako adresu bydliska a ukázal im tiež jeho podobizeň. Kriak však podľa vlastných slov zakrátko zistil, že Kuciak je „domácky typ“, ktorý s drogami nemá nič spoločné a voľný čas trávi prevažne úpravami domu vo Veľkej Mači v okrese Galanta. Toto konštatovanie oznámil aj Tóthovi. „Tóth povedal, že to nemôžeme takto skončiť, aby sme vykázali nejakú činnosť,“ uviedol Kriak a dodal, že v sledovaní pokračovali ešte niekoľko dní. Následne však sledovanie podľa neho ukončili. „Pre nás táto záležitosť skončila v októbri (2017) a záujem ako taký zanikol,“ povedal Kriak. Výstupy zo sledovania vrátane fotografií podľa vlastných slov odovzdával výlučne Petrovi Tóthovi.

Ďalší bývalý príslušník finančnej správy a policajt Štefan Mlynarčík si podľa vlastných slov myslel, že sledovanie novinárov vykonáva pre štát, konkrétne pre Slovenskú informačnú službu. Na sledovanie ho podľa vlastných slov najal Kriak, ktorého sám považoval za morálneho človeka odhodlaného bojovať za spravodlivosť. „Všetky zadania dával pán Kriak,“ povedal Mlynarčík v roku 2020. Prevažná činnosť tímu bola podľa Mlynarčíka zameraná na monitorovanie bratislavského baru Next Apache. Dôvodom malo byť podozrenie na drogovú trestnú činnosť. Pokyny na individuálne sledovanie osôb podľa Mlynarčíka členovia tímu brali skôr s nevôľou.

Pokiaľ išlo o Kuciaka, toho podľa Mlynarčíka sledovali len niekoľko dní a nezistili o ňom nič závažné. „Ako sa vyjadril pán Kriak, určite to nie je osoba, ktorá by užívala drogy,“ povedal. Sledovanie podľa svedka vykonávali buď v ranných alebo poobedňajších hodinách, teda vo svojom voľnom čase.

Z výpovede ďalšieho člena sledovacieho tímu Juraja Škrípa z roku 2020 vyplýva, že so sledovaním začínali v bratislavskom bare Next Apache, pričom on podľa vlastných slov veril, že pracuje pre štát na monitorovaní drogovej trestnej činnosti. Pre tím tiež zabezpečil sledovacie zariadenia ako napríklad fotoaparáty. Neskôr Škrip sledoval aj samotného Kuciaka. „Ja som dostal zadanie od pána Kriaka, že cvakni ho na stanici,“ povedal s tým, že Kuciaka sledovali aj vo Veľkej Mači. Vzniklo z toho niekoľko fotografií, následne však podľa svedka túto činnosť ukončili.

Kriaka a Mlynarčíka najal v roku 2017 bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby Peter Tóth. Ten ešte v roku 2020 na súde priznal, že sledovanie mu zadal a financoval Marian Kočner. Sledovanie novinárov malo byť podľa Tótha súčasťou projektu Na pranieri. Kočner podľa neho tvrdil, že chce v rámci tohto projektu kritizovať prácu médií, a tiež o novinároch vyhľadávať bulvárne informácie týkajúce sa ich stykov s politikmi, konzumácie alkoholu, drog alebo „avantúr“. Na získavaní informácií o vzťahoch novinárov a politikov mal podľa Tótha záujem aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör.

Neskôr zavraždeného Jána Kuciaka sa sledovanie týkalo na prelome septembra a októbra 2017. Žiadne kompromitujúce skutočnosti však na neho nezistili. „Hovoril (Kriak, pozn. SITA), že ten chlapec žije ako mních,“ povedal v roku 2020 Tóth a dodal, že podľa výsledkov sledovania Kuciak trávil čas iba v práci alebo doma. Zároveň nepracoval s ľudskými zdrojmi, preto u neho nezistili ani kontakty na politikov alebo konkurenčných podnikateľov. „A tým sa to skončilo,“ povedal Tóth. Ako však doplnil, po vražde investigatívneho novinára si začal uvedomovať, že projekt Na pranieri bol len krycím manévrom pri príprave zločinu.

Marian Kočner je v súčastnosti právoplatne odsúdený pre falšovanie miliónových televíznych zmeniek na 19 rokov väzenia. V kauze vraždy novinára Jána Kuciaka ho už dvakrát oslobodili, Najvyšší súd SR však oba oslobodzujúce rozsudky zrušil. Momentálne tak vo veci čelí už tretiemu procesu pred prvostupňovým súdom. Právoplatne oslobodený bol Kočner vo veci takzvaných „motákov“ z väzby. Súdnemu procesu čelí zároveň čelí aj v kauze známej ako Five Star Residence na Mestskom súde Bratislava I a tiež v kauzách Donovaly a Báč na ŠTS. Tento súd sa má začiatkom júla zaoberať aj prípadom Technopol Servis, kde Kočner tiež figuruje.