V roku 1995 počas návštevy pápeža sv. Jána Pavla II. ste mali ako mladý kňaz na starosti časť programu. Ako ste sa k tomu dostali?

Bol som vtedy sedem rokov kňazom. Vnímal som to ako veľkú zodpovednosť, že kňaz Milan Mojžiš, ktorý mal na starosti duchovnú prípravu mesiace pred príchodom Svätého Otca, ma pozval, aby sme brožúrku duchovnej prípravy robili spoločne. Boli to krásne chvíle. Niekoľko týždňov pred príchodom prišlo pozvanie z biskupského úradu, aby som spolu s kňazom, otcom Markom Rozkošom, moderoval kultúrno-duchovný program pri Mestskej športovej hale. Trvalo to od poludnia do 17.00 h, keď mala začínať modlitba sv. Akatistu so Svätým Otcom.

V programe boli rôzne vystúpenia hudobníkov, spevy, svedectvá a katechézy. Svätý Otec však ´meškal´, keďže išiel urobiť nádherné ekumenické gesto, pomodliť sa spolu s evanjelikmi k Pamätníku 24 evanjelických obetí z Caraffovho povstania. Trvalo to asi hodinu, a preto sme začali improvizovať. Komunikovali sme s ľuďmi a spontánne vznikli viaceré heslá, ktoré sme skandovali, ako napríklad – “Radosť srdca prezrádza, Svätý Otec prichádza“.

Je to celoživotný zážitok, že som pri tom mohol z určitej časti byť.

Mali ste na starosti duchovnú prípravu. V čom spočívala?

Trvalo to celé mesiace pred návštevou. Bolo to v rovine osobnej, rodinnej a farskej. Vtedy sme mali aj štvrtú rovinu – celoeparchiálnu. Starali sme sa o to, aby sa ľudia modlili za návštevu Svätého Otca. Bolo v tom všetko, modliť sa za zdravie, úmysly Svätého Otca, ale aj zdarný priebeh návštevy a najmä to, aby sme boli vnútorne pripravení. Návšteva bola vtedy v úplne inej atmosfére ako bude teraz, bolo to šesť rokov po páde totality. Aj keď v politickom živote boli v 90. rokoch veľké turbulencie, bolo to stále ešte obdobie, keď sme všetci túžili počuť slovo posilnenia.

Teraz sme už kdesi úplne inde, ale možno práve preto si myslím, že dnes to posolstvo Svätého Otca potrebujeme počuť ešte viac. O to viac, že je ťažká doba pandémie. Sám osobne som plný očakávania, ako tú radostnú zvesť, evanjelium, ktoré nám chce ohlásiť Svätý Otec, čo povie, lebo pandémia sa netýka len choroby, ale zasahuje aj vzťahy, charaktery a postoje ľudí. Môžeme to vidieť aj na internete, čo všetko sa šíri. Veľakrát nám chýba dôležitý dar svätého Ducha, a to je dar rozlišovania.

Zabezpečovali ste vtedy duchovnú prípravu a sprievodný program. Teraz toho máte na starosti viac. Čo musíte zabezpečiť?

Chodieval som vtedy na zasadnutia komisie, kde som ako asi najmladší počúval a registroval, čo všetko je potrebné urobiť. Teraz, keď som koordinátorom návštevy Svätého Otca Františka v Prešove, mi tie skúsenosti veľmi pomáhajú, aby sa na nič nezabudlo. Aj keď hovorím, že za 26 rokov sa posunuli mnohé veci do inej roviny. Napríklad v minulosti sa kládol dôraz na printovú formu, teraz sa to presunulo do elektronickej. V súčasnosti mám na starosti návštevu Svätého Otca Františka v Prešove. Mojou úlohou je byť takým supervízorom. Máme vynikajúci tím kňazov a laických spolupracovníkov, s ktorými na tom pracujeme. Ak zarátam aj ľudí za Mesto Prešov, Prešovský samosprávny kraj a eventovú agentúru, tak je to okrem dobrovoľníkov niekoľko stoviek ľudí.

Počas návštevy bude jej priebeh zabezpečovať približne 900 dobrovoľníkov. Čo budú mať na starosti?

Bola to aj požiadavka Vatikánu, aby boli zapojení do návštevy ľudia z cirkvi, dobrovoľníci. Okrem toho, že budú k dispozícii pútnikom, zabezpečovať parkovanie, pomáhať novinárom, budú aktívni i pri rozdávaní sv. prijímania. Sme v pandémii, avšak vo vyhláške je uvedené, že vo východnom obrade je možné podávať sv. prijímanie pod obojím spôsobom, vždy novou lyžičkou. Zabezpečili sme veľké množstvo lyžičiek a budeme rozdávať takýmto spôsobom, keďže chceme byť ostražití, aby nikto nemal problém prijať.

Čo všetko bolo potrebné zabezpečiť v súvislosti s liturgickým priestorom?

Bolo potrebné zabezpečiť praktické veci, ako je pápežské kreslo, oltár, žertveník a podobne. Je toho veľmi veľa, avšak chceme dôstojne privítať Svätého Otca, hlavu Katolíckej cirkvi a rovnako všetkým, ktorí tam prídu, vytvoriť čo najpríjemnejšie prostredie. Napríklad aj na túto návštevu sa pripravovala brožúrka duchovnej prípravy, ktorá u nás trvá od 6. augusta. Pripravený je i duchovno-kultúrny program, ktorý bude niekoľko hodín pred príchodom sv. Otca na priestranstve pred Mestskou športovou halou, kde budú vystupovať viacerí umelci, či už z ľudovej hudby, populárnej hudby a budú tam tiež katechézy, film a spoločné modlitby.

Na začiatku registrácie účastníkov sa ich počet zvyšoval pozvoľna a bolo aj pod vplyvom pandémie ochorenia COVID-19 cítiť vlažný záujem. Čomu to pripisujete a ako je to teraz?

Nenazval by som to vlažným záujmom, aj keď sme možno v prvom momente, že príde Svätý Otec na Slovensko očakávali väčšie počty. Možno sme nevzali do úvahy to, že je obdobie pandémie a že aj štát, ktorý má priam morálnu povinnosť chrániť zdravie a životy občanov, si nastaví nejaké podmienky. To je faktor, ktorý počty možno trocha znižuje. Vôbec to nie je tak, ako sa to zdalo pred niekoľkými týždňami, stále sa ľudia hlásia viac a viac. Každodenne nám pribúdajú počty ľudí tak, že my už v tejto chvíli vidíme, že v Prešove privítame Svätého Otca tak, ako sme mali v pláne s veľkým počtom veriacich.