Bratislava 10. novembra (HSP/Foto:TASR/AP-Alexei Druzhinin, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)
Pentagón tvrdí, že Rusko a Čína sa zrejme “približujú k spojenectvu” v čase, keď sa západné krajiny snažia izolovať Moskvu pre jej vojnu na Ukrajine, píše Joe Gould pre Defense News
Námestník ministra obrany pre politiku Colin Kahl v utorok novinárom povedal, že “by sme mali očakávať, že rusko-čínske vzťahy sa budú prehlbovať”. Pred deviatimi mesiacmi čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin podpísali takzvané strategické partnerstvo “bez hraníc” len niekoľko dní predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu.
“Boli naozaj oveľa ochotnejší signalizovať, že táto vec sa blíži k spojenectvu na rozdiel od povrchného partnerstva,” povedal Kahl a poukázal na ich spoločné vojenské cvičenia – do ktorých sa začiatkom septembra počas týždňa zapojilo viac ako 50 000 vojakov.
Zdá sa, že Čína považuje Rusko za protiváhu USA, zatiaľ čo Rusko, ktoré je zovreté západnými sankciami a kontrolami vývozu, “čoraz viac nemá kam ísť” a môže byť čoraz viac závislé od Číny “ekonomicky, technologicky a potenciálne aj vojensky”, povedal Kahl.
Čínsky líder počas minulotýždňového stretnutia s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Pekingu varoval pred použitím jadrových zbraní nad Ukrajinou, čo sa považuje za zatiaľ najpriamejšiu Siovu kritiku Kremľa a vojny. Si nenazval Rusko menom, ale mesiac predtým Putin hrozil Ukrajine jadrovým útokom.
V utorok Kahl toto stretnutie nespomenul, ale uviedol, že podľa neho má partnerstvo určité hranice. Čína si dáva pozor na to, aby sama neprilákala sankcie USA a zatiaľ “nerobí príliš veľa, pokiaľ ide o otvorenú vojenskú podporu Ruska”, povedal.
“Napriek tomu, že ide o vzťah bez limitov, myslím si, že Čína je nervózna z tohto vzťahu, prinajmenšom z toho, že príliš veľa aspektov tohto vzťahu je verejných,” povedal Kahl.
Kahl uviedol, že Národná obranná stratégia a Národná bezpečnostná stratégia, ktoré považujú Čínu za takmer rovnocenného konkurenta a Rusko za akútnu výzvu, uznávajú rastúci vzťah ako nový prvok geopolitickej krajiny.
Aj potenciál súboja troch hráčov medzi jadrovými mocnosťami predstavuje pre Spojené štáty strategický problém, ale obmedzený arzenál Číny jej bráni byť skutočným rovnocenným partnerom. Kahl uviedol, že USA by mali zatiaľ pokračovať v odstrašovaní od jadrového útoku tým, že si zachovajú schopnosť odvety vlastným jadrovým útokom – a nevstupovať do “nekonečných pretekov v zbrojení” založených na kvantite.
“Toto nie je súťaž, v ktorej vyhrá dieťa, ktoré zomrie s najväčším počtom hračiek,” povedal. “Nemali by sme o tom uvažovať tak, že ak má Rusko 2.000 jadrových zbraní a Čína 1.000 jadrových zbraní, Spojené štáty potrebujú 3.001.”