Nejde pritom iba o verejne známe spory medzi špeciálnou a generálnou prokuratúrou, medzi Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) a inšpekčnou službou ministerstva vnútra či aktuálneho bezvládia v polícii. Situácia je podľa Pčolinského zložitejšia.

„Tá situácia je ešte zložitejšia, pretože máme vojnu medzi časťou NAKA a časťou inšpekčnej služby (IS). Iná časť IS spolupracuje s tou časťou NAKA, ktorá bojuje proti druhej časti IS a naopak. Aj policajti, ktorí sú v tímoch hovoria, že na aktuálny stav sa už nedá pozerať. Aj ja som zažil protichodné jednanie napríklad vo vzťahu vyšetrovateľ – prokurátor, keď som sa dostal do väzby. Nedá sa stíhať všetko. Toto je ale zodpovednosť už aj politikov. Dostali sme sa do situácie, že nevedia ako ďalej,” povedal Pčolinský.

Za začiatok vojny pokladá Pčolinský vytvorenie určitých účelových spojenectiev. Dôvodom ich vzniku bol stav akéhosi bezvládia. Generálny aj špeciálny prokurátor končili vo svojich funkciách, rovnako ako policajný prezident. V tejto atmosfére začali vznikať určité skupinky, ktoré chceli bojovať “svoj svätý boj” aj s pomocou niektorých prokurátorov.

“Tu vznikajú rôzne účelové spojenectvá, ktoré možno na začiatku boli z presvedčenia a za dobrú vec a potom sa to začalo postupne zvrhávať. Potom už ide o ješitnosť niektorých ľudí, potom už ide o záchranu pred trestným stíhaním za zneužívanie právomocí a tieto veci sú samozrejme aj  zintenzívňované prostredníctvom médií, prostredníctvom politikov, to znamená že vyzeráme teraz trošku ako taká banánová republika pred prevratom, čo nie je rozhodne dobré,” povedal pre portál TV Joj plus.noviny.sk Pčolinský.

Pod ješitnosťou niektorých ľudí môžeme chápať akúsi pomstu neúspešných kandidátov na post generálneho a špeciálneho prokurátora. Pred samotnou voľbou na tieto stoličky za ním prišlo viacero kandidátov, ktorí od neho žiadali zabezpečenie podpory vo voľbách. Tú im však neposkytol, nakoľko on osobne podporoval na týchto postoch dvojicu Žilinka – Lipšic v akomkoľvek poradí. Niektorí neúspešní kandidáti sa však so svojou prehrou nedokázali zmieriť a po voľbách do týchto orgánov začali podľa slov Pčolinského zháňať kompromitujúce materiály na oboch nových prokurátorov a to aj s pomocou výpovedí kajúcnikov. Cieľom bolo dosiahnuť výmenu na týchto postoch. To sa im však nepodarilo a preto sa nakoniec zamerali na osobu riaditeľa SIS, ktorým bol v tom čase on sám.

“Ja som od jesene začal šípiť, že niektoré prípady sa neriešia úplne podľa práva. Postupne, ako som zisťoval tie veci a SIS na tom začala zákonným spôsobom pracovať, pretože jej to aj vyplýva zo zákona o SIS, a akonáhle som začal postupovať tieto informácie vonku, tak v tom momente začal problém,” vyjadril sa Pčolinský. Toto bol podľa neho jednoznačný dôvod, prečo on ako osoba skončil vo väzbe.

Svoje meno už nikdy neočistím

K svojej kauze úplatku sa vyjadril jednoznačne. Podľa všetkých dôkazov, aj tých, ktoré sú uložené v spise v utajenom režime, sa skutok nemohol stať tak, ako je to uvedené v uznesení o vznesení obvinenia.

“Ak by si tú utajenú prílohu človek prečítal, videl by tam svedecké výpovede v utajenom režime, videl by tam úradné záznamy, záverečnú správu riaditeľa SIS, a potom, ak by si to skombinoval aj so znaleckými posudkami v danej veci a s výpoveďami svedkov ktoré nemuseli byť v utajenom režime, tak by zistil že tak, ako to bolo napísané v uznesení o vznesení obvinenia sa skutok v žiadnom prípade nemohol stať. Ani v čase, ani čo sa týka skutkovej kvalifikácie. Proste nebolo možné, aby sa takéto niečo stalo,” vyjadril sa Pčolinský.

Svoje tvrdenie opiera aj o nezrovnalosti vo výpovedi kľúčového svedka, 1. námestníka SIS, Borisa Beňu. Ten vo svojej výpovedi trikrát potvrdil, že peniaze určené na úplatok prepočítal a v “balíčkoch” určených pre Pčolinského a tiež pre neho sa nachádzali bankovky v 100 a 200 eurovej nominálnej hodnote. Vzápätí, keď chcel tieto peniaze vydať vyšetrovateľovi, v balíčkoch sa objavilo 20 päťdesiateurových bankoviek.

Pčolinský upozornil aj na nezrovnalosti vo farbe obálok. Svedok Ľudovít Makó vo svojej výpovedi tvrdil, že od Zoroslava Kollára prevzal a vzápäti Beňovi odovzdal bielu obálku. Beňo tvrdí, že peniaze ktoré prevzal, boli žlto-hnedej obálke. Navyše, na bankovkách boli nájdené len odtlačky a stopy DNA Borisa Beňu. Odtlačky Kollára, Makóa a ani jeho samotného sa na peniazoch nenašli.

Podobných rozporuplných svedectiev sa v jeho spise našlo niekoľko. Pčolinského však zarazil spôsob rozhodovania sudcov a prokurátorov. Tí sa podľa jeho vyjadrení vôbec nezaoberali dôkazmi, ktoré boli v jeho prospech. Stačili im usvedčujúce výpovede jedného kajúcnika, ktoré sa ani nezhodovali s výpoveďami ostatných účastníkov konania.

Pčolinský podotkol, že objektivizácii jeho prípadu prispel aj súčasný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Ten sa síce z vyšetrovania jeho prípadu vylúčil ako zaujatá osoba, no zároveň v kauze vypovedal ako svedok.

“Vypovedal veci tak ako sa stali a zásadným spôsobom objektivizoval moje tvrdenia, ktoré som od začiatku, od marca 2021 hovoril, či už vo svojich obhajobných prednesoch pred sudcom pre prípravné konanie, alebo v písomných podaniach, ktoré boli adresované najvyššiemu súdu, prípadne v rámci sťažnostných konaní vo vzťahu k vyšetrovateľovi a k dozorovému prokurátorovi. V mojom prípade si myslím, že mi pomohol, pretože svedčil o veciach, ktoré potvrdzovali jednak to čo ja hovorím od začiatku a zároveň ktoré naznačujú alebo niekedy až explicitne vylučujú, že konanie, ktoré mi bolo pripisované v uznesení o vznesení obvinenia skrz výpovede kajúcnikov, nemohlo nastať,” povedal Pčolinský.

Zároveň však súhlasí aj s konaním generálneho prokurátora Maroša Žilinku, vďaka ktorému sa dostal na slobodu. Zrušenie obvinenia, ktoré inicioval Žilinka pokladá jednak za správne a jednak mu ušetrilo čas strávený vo väzbe.

Ako sám tvrdí, jeho meno sa mu už nikdy očistiť nepodarí. A je pri tom jedno, či obvinenie zrušil generálny prokurátor, alebo by došlo k oslobodzujúcemu rozhodnutiu súdu. Časť verejnosti by stále verila v jeho vinu.