Hlavné správy: Aká je teraz atmosféra v Národnej rade, nielen v pléne, ale v budove celkovo, keď to porovnáte s predošlým volebným obdobím?
Pčolinský: „Situácia je iná v tom, že tu máme krízu, sú tu obmedzenia, všetci nosia rúška – vlastne nie všetci, niekto si myslí, že je niečo viac ako ostatní a rúško nenosí. Napríklad pán Fico, ktorý ako jediný v sále sedí bez rúška. Kým celé Slovensko chodí v rúškach, pán Fico má pocit, že si môže robiť čo chce a sedí tam bez rúška.“
Hlavné správy: Môže za to byť aj nejako potrestaný?
Pčolinský: „Podľa mňa by mal, tak ako každý občan, ktorý porušuje nejaké nariadenia alebo predpisy, v priestupkovom konaní dostať pokutu. Ja nevidím dôvod, prečo by všetci museli a pán Fico nemusí.“
Hlavné správy: Ako ste vnímali tie ťahanice okolo štátnej hymny v deň výročia Trianonskej mierovej zmluvy? Je výročie Trianonu pre Slovákov dôležitým dňom a dôvodom na zahranie štátnej hymny, alebo je to skôr deň, keď máme byť empatickí voči veľmocenskej nostalgii jednej menšiny?
Pčolinský: „Rozhodnutie predsedu Národnej rady bolo, že hymna zaznela. To je aj odpoveď na vašu otázku.“
Hlavné správy: Bude odteraz znieť hymna na začiatku každej schôdze Národnej rady?
Pčolinský: „Áno. Nie na začiatku každého rokovacieho dňa, ale na začiatku každej schôdze.“
Hlavné správy: Je to celkom nový nápad? Nebol tu už v minulosti podobný návrh?
Pčolinský: „Doposiaľ sa hymna hrávala iba pri konkrétnych príležitostiach. Ja som podal na ustanovujúcej parlamentnej schôdzi v roku 2016 procedurálny návrh, aby sa hymna hrala na začiatku každej schôdze. Vtedajšia koalícia to odmietla. My sme sa teraz dohodli, že to tak bude, hymna bude znieť na úvod každej schôdze Národnej rady.“
Hlavné správy: Bude pán Lipšic generálnym prokurátorom?
Pčolinský: „To ja netuším. Najprv sa musí zmeniť zákon a v koalícii nie je dohoda na žiadnom mene, takže kto sa prihlási, má šancu, že mu poslanci dajú hlas. Opakujem, v koalícii neexistuje dohoda na nejakom mene, takže kto na verejných vypočutiach viac presvedčí, ten dostane hlasy.“
Hlavné správy: Teda podľa vás by mohol byť generálnym prokurátorom aj pán Lipšic?
Pčolinský: „Mohol by ním byť ktokoľvek, kto splní podmienky.“
Hlavné správy: Koalícia neschválila opozícii niektorých kandidátov na funkcie predsedov parlamentných výborov a na členov delegácií v parlamentných zhromaždeniach pri Rade Európy a NATO, ktoré opozícia podľa dohody mala dostať. Konkrétne išlo o pánov Kotlebu, Blahu, Mazureka, Ďuricu. Ako je to podľa vás: má opozícia právo si určiť, koho tam chce mať, alebo nie?
Pčolinský: „Pri všetkej úcte k pánovi Blahovi, pán Blaha nebude robiť zahraničnú politiku Národnej rady – to zase odtiaľ-potiaľ.“
Hlavné správy: No ale on bol nominantom strany, ktorú si zvolili občania…
Pčolinský: „Veď to je v poriadku, ale poslanci v tajnom hlasovaní rozhodli, že nebude zastupovať, čiže ja v tom nevidím problém.“
Hlavné správy: Tie pravidlá, že aj opozícia má niečo dostať, sú iba neformálne?
Pčolinský: „Áno, to sú neformálne dohody. Na to nie je žiadny zákon. Tam je nejaké zvykové právo, že niekde by mali mať alikvótne zastúpenie všetky parlamentné strany. Čiže nárok na to majú, či písaný alebo nepísaný, ale my veľmi zvažujeme aké nominácie môžu ísť.“
Hlavné správy: Zdá sa, že oni neustúpia, vy tiež neustúpite… Ako to teda dopadne? Môžu tie výbory fungovať aj štyri roky takto?
Pčolinský: „Ale veď tie výbory normálne fungujú. Tie výbory mali zvolených predsedov, ktorí urobili ustanovujúcu schôdzu výborov, následne sa tí predsedovia vzdali týchto funkcií a teraz tie výbory vedú podpredsedovia. Akurát keď strana Smer odmieta dať iného kandidáta ako pána Blahu, tak bohužiaľ.“
Ivan Lehotský