1. Vojna proamerických Kurdov proti Turkom a proarabským silám

Táto vojna sa podľa Washington Post už začala. Ankara vtrhla do severnej Sýrie a bojuje proti Kurdom, čo postavilo USA do nepríjemnej situácie, pretože musia upokojovať proamerických Kurdov a na druhej strane sa snažia znova získať Turkov na svoju stranu.

Známky obáv z politiky USA vyjadrujú aj predstavitelia monarchií Perzského zálivu, ktorí nesympatizujú s Kurdami, Asadom a ani Iránom. Rastie napätie nielen medzi Kurdami a Turkami, ale aj medzi Kurdami a sýrskymi Arabmi sympatizujúcimi s Tureckom. USA si jednoznačne neželajú konflikt medzi Kurdami a Turkami, je však otázne, či sa im podarí Turkov a proamerických Kurdov udržať “na reťazi”.

2. Vojna Turkov a sýrskych Kurdov
Aby bola situácia ešte zamotanejšia, okrem proamerických Kurdov z YPG existujú ešte Kurdi z Kurdskej strany pracujúcich, ktorí majú marxistické a ľavicové zmýšľanie, inklinujú k Rusku a nezhodnú sa nielen s proamerickými Kurdami, ale tvrdo bojujú aj proti Turkom. A nakoniec existujú aj sýrski Kurdi, ktorí udržiavajú s Asadom síce chladné no nekonfliktné vzťahy. Čo je však najzaujímavejšie – existuje stále teoretická možnosť, že tri názorovo rozličné kurdské zoskupenia dokážu nájsť spoločnú reč a výrazne zamiešať kartami na Blízkom východe tak, že sa to USA nebude páčiť.

Ak k tomu prirátame Kurdov v Iraku a Turecku, vzniká veľmi výbušný koktejl, ktorý hrozí vybuchnúť Turkom priamo do tváre. Ak vybuchne, snahy USA a NATO o zlepšenie vzťahov s Tureckom sa môžu rovno skončiť a Turecko má problém, z ktorého sa len tak ľahko nevymoce.

3. Vojna sýrskych Kurdov voči Asadovi
Existuje aj možnosť, že sýrski Kurdi sa kvôli svojím štátoprávnym ambíciam a snahe vytvoriť vlastný štát dostanú do konfliktu s Bašárom Asadom a oficiálnym Damaskom, ktorý sa nebude chcieť vzdať území v severovýchodnej Sýrii. Tento konflikt reálne hrozí v prípade, že sa Kurdom podarí dostatočne oslabiť turecké pozície. Nie je teda vylúčené, že prosýrski Kurdi, ktorí zatiaľ bojovali proti teroristom z ISIL sa v prípade reálnej možnosti vzniku Kurdského štátu stanú súpermi Bašára Asada.

4. Vojna USA proti Sýrii
Kvôli podpore proamerických Kurdov do konfliktu v Sýrii proti Asadovi môžu vstúpiť aj USA. Vojna môže vzniknúť aj náhodne, v prípade že sa nepodarí ustrážiť situáciu pri Rakke, v ktorej momentálne bez sýrskeho mandátu a takisto bez mandátu OSN operujú americkí špecialisti.

V prípade náhodného bojového stretu medzi sýrskymi jednotkami a špecialistami USA, môže za výrazného prispenia propagandy z oboch strán vzniknúť konflikt, ktorý hrozí prerásť hranice Blízkovýchodného regiónu. Podľa viacerých odborníkov práve ako profylaxia pred takouto katastrofickou možnosťou, slúži dôsledné určovanie sfér vplyvu jednotlivých veľmocí v Sýrii.

5. Vojna medzi Tureckom a Sýriou
Momentálne Turci zasahujú v Sýrii proti ISIL a Kurdom. Ak sa náhodou Turkom podarí poraziť Kurdov a ISIL ustúpi, alebo bude zlikvidovaný, narazia na seba turecké jednotky a sýrske jednotky. Turecko sleduje svoje vlastné záujmy v Sýrii, nechce posilnenie Iránu a Asada, za sféru svojho vplyvu považuje aj Aleppo a Latakiu.

Prípadný stret tureckých a sýrskych jednotiek takisto hrozí prerásť do svetového konfliktu, za predpokladu, že USA upraví svoje vzťahy s Tureckom a znova ho začne podporovať a Rusi budú podporovať Bašára Asada. Minimálne hrozí vznik klasickej proxy vojny (vojna dvoch krajín na cudzom území pomocou zástupných armád – podobný konflikt bol aj vo Vietname a v Kórei, kde však proti sebe nebojovali príslušníci dvoch národov).

Andrej Polunin sa potom na pravdepodobnosť týchto možností a ďalšie možné scenáre spýtal aj viacerých ďalších ruských odborníkov a analytikov.

Podľa Stanislava Tarasova, riaditeľa Centra pre Blízky východ a Kaukaz spomenuté scenáre publikované v The Washington Post sú veľmi reálne. Podľa Tarasova môžu dokonca vzniknúť desiatky rôznych konfliktov a chaotizácia v regióne môže mať stupňujúci sa charakter. Pritom chaotizácia je jedným so základných znakov hybridnej vojny a má nesmierny vplyv na destabilizáciu celých regiónov.

Stanislav Tarasov zastáva navyše názor, že oficiálne neznáme znenie prijatých 5 dokumentov takisto poskytuje priestor na špekuláciu. Už teraz sa hovorí o Ženeve 1,2,3 a situácia v Sýrii pripomína v určitej miere situáciu na Ukrajine. Na rozdiel od Ukrajiny však do konfliktu v Sýrii vstupuje podstatne viac hráčov (Rusko, Irán, USA, Turecko, Saudská Arábia…).

Pre Stanislava Tarasova je dôležitým faktorom skutočnosť, že Rusko i USA si na rokovaniach v Ženeve vymedzili sféry vplyvu v Sýrii. Podľa neho momentálne nastupuje v Sýrii krátka prestávka, ďalšie kolo zápasu očakáva Tarasov po voľbách do ruskej Dumy (september 2016) prezidentských voľbách v USA v USA (november 2016) a nástupe nového amerického prezidenta do funkcie (január 2016).

Na otázku ako budú reagovať na zmenenú situáciu v Sýrii Turecko a Irán odvetil Tarasov, že reakcia Iránu takisto dosiaľ nie je známa, z čoho sa dá usudzovať, že Irán hodnotí momentálnu situáciu v Sýrii veľmi obozretne a uvážlivo. Čo sa týka Turecka, Turci zapadajú do konfliktu čoraz hlbšie, turecká operácia “Štít Eufratu” na severe Sýrie sa však podľa Tarasova pravdepodobne uskutočnila s povolením Ruska i USA.

Erdogan sa však snaží podľa Tarasova rozohrať vlastnú partiu a vedie autonómne rozhovory s Washingtonom, pričom sa snaží posilniť svoje pozície na úkor proamerických Kurdov. Ruskí odborníci podľa Tarasova však s dvojitou, prípadne trojitou hrou Erdogana rátali a majú pripravené eventuality, ako reagovať na ďalší vývoj udalostí. Stanislav Tarasov upozorňuje na rast aktivít Kurdskej strany pracujúcich, ktorá sa aktivizovala aj na území Turecka. Podľa Tarasova neprejde deň, aby ľavicoví Kurdi nezaútočili na ciele v Turecku.

Čo sa týka ďalšieho vývoja v Sýrii Stanislav Tarasov poukazuje na fakt, že do odchodu Baracka Obamu z Bieleho domu ostáva už len málo času. Nezávisle na tom, či sa stane prezidentom Donald Trump alebo Hillary Clintonová, bude americká administratíva potrebovať čas, aby začala úspešne pôsobiť, takže približne do leta 2017 Stanislav Tarasov neočakáva v riešení sýrskeho konfliktu výraznejšie zmeny. Potom však môžu byť dohody, ktoré uzavreli Lavrov a Kerry blokované, alebo pretransformované.

Tarasov uvádza, že budúcnosť Sýrie môže smerovať po dvoch rôznych cestách. Podľa jeho názoru možnosť, že sa udrží celistvosť Sýrie je menej pravdepodobnejšia, ako možnosť jej konfederalizácie, prípadne parcelizácie. Parcelizácia Sýrie je však problematická aj pre Turkov, pretože by sa nesmierne posilnil kurdský aspekt.

Tarasov predpokladá, že sa uskutoční medzinárodné fórum s účasťou Ruska, Sýrie, Iránu a Turecka, pričom svoju účasť na fóre potvrdia aj štáty EÚ. Momentálne môže verejnosť pozorovať diplomatický valčík Lavrova a Kerryho, čoskoro sa však bude potrebné pripraviť na zmenu rytmu i tanca. Tarasov nevylučuje možnosť vzájomného postupu a dohovorov medzi Ruskom a USA, pričom ako príklad uviedol terajšie rokovania v Ženeve i rokovania o likvidácii chemických zbraní v Sýrii. Otázku ďalšieho osudu Sýrie však považuje za otvorenú.

Skepticky sa k možnosti zastavenia paľby stavia aj Alexej Fenenko, člen Inštitútu problémov medzinárodnej bezpečnosti Ruskej Akadémie vied. Podľa jeho názoru, momentálne je kľúčovou témou v Sýrii Kurdská otázka, v riešení tejto otázky existujú tri možnosti.

1. možnosť vojensky potlačiť možnosti autonómie sýrskych Kurdov. Asad na toto riešenie mená dostatok vojenských síl, navyše časť Kurdov sa spolieha na americkú pomoc.

2. Sýria sa zmení na konfederáciu. To bude znamenať vojnu, pretože Turci nemôžu pripustiť na svojej hranici vznik Kurdistanu, to by znamenalo ich koniec a stratu tureckých území obývaných Kurdami, pričom občianska vojna by bolestivo zasiahla celé Turecko.

3. Nájsť spôsob ako sa dohodnúť s Kurdami a nedráždiť Turkov – najťažšie uskutočniteľná možnosť.

Podľa Alexeja Fenenka je najpravdepodobnejšia možnosť, že na území Iraku a Sýrie vznikne samostatný Kurdistan, čo však bude najpravdepodobnejšie znamenať vojnu s Tureckom.

video zničenia 2 Izraelcami modernizovaných tureckých tankov T-60 Sabre neďaleko sýrskeho Aleppa pomocou starších sovietskych protitankových rakiet Kornet, ktoré používajú Kurdi i teroristi z ISIL: