Štedrá večera bývala v okolí Trnavy bezmäsitá, mala do deväť chodov

TASR to uviedla etnologička a rektorka Univerzity sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave Katarína Slobodová Nováková. „Tradične v našom prostredí býval sviatočný stôl pokrytý sviatočným obrusom, ktorý bol vyšívaný alebo tkaný. Pod stôl sa dávali buď peniaze, alebo sa pod obrus dávali šupiny z ryby, čo malo zabezpečiť zdravie a najmä dostatok financií pre rodinu počas celého roka,“ priblížila. Často sa nohy stola obkrútili železnou reťazou na znak súdržnosti. „V minulosti sa dávala pod vianočný stôl aj slama alebo seno, čo malo evokovať to, že Kristus bol narodený v maštali,“ dodala.

Vianoce boli podľa jej slov špecifickou obradovou príležitosťou, keď sa stretávali kresťanské prvky s predkresťanskými zvykmi a tradíciami. Zloženie štedrej večere záviselo od regiónu alebo od lokálnej tradície, od dostupnosti surovín, ale aj od historického obdobia. „Tradične mávala štedrá večera niekoľko chodov. Bývalo ich buď sedem, deväť alebo 11, niekde aj 12. V okolí Trnavy to bývalo tradične sedem alebo deväť jedál, ktoré sa podávali v presne stanovenom počte a harmonograme,“ podotkla. Zvýšená pozornosť sa venovala aj príprave večere.

Ako prvý chod v poradí sa podávali oblátky, ktoré pripravovali domácnosti na viacero spôsobov. Sladké oblátky patrili členom rodiny, slané ešte pred štedrou večerou dostali zvieratá. Nasledovala konzumácia orechov a rozkrojenie jablka. Hviezdička vo vnútri symbolizovala zdravie pre celú rodinu. Potom sa jedli opekance, nazývané aj pupáky. „Boli to malé buchtičky z kysnutého cesta, ktoré sa poliali mliekom a zaliali sa medom a makom,“ priblížila pre TASR.

Polievka mala v okolí Trnavy rôzne podoby. „Bola to buď šošovicová, fazuľová, hrachová polievka alebo kapustnica, ale bezmäsitá,“ podčiarkla Slobodová Nováková. Takáto pôstna kapustnica sa jedla najmä v Malokarpatskej oblasti. Smerom k Hlohovcu a Piešťanom sa podávala zväčša mliečna strukovinová polievka. „No a po nej nasledovali záviny, ktoré boli makové, orechové alebo tvarohové,“ doplnila s tým, že neskôr pribudli aj záviny s čokoládou a kakaom. Nechýbali ani ďalšie druhy koláčov.

Konzumácia ryby počas štedrej večere v okolí Trnavy sa viaže podľa Slobodovej Novákovej až k medzivojnovému obdobiu. „Ryba ako taká je vlastne najmladším vianočným jedlom, ktoré preniklo do skladby vianočných jedál,“ podotkla. Deväť jedál na štedrovečernom stole sa môže zdať na prvý pohľad veľa, ale ako samostatný chod sa v minulosti považovalo každé jedlo, od oblátok, orechov, jablka až po polievku či koláče. „Každé malo istú symboliku alebo niečo znamenalo,“ poznamenala.

Napríklad cesnak, ktorý sa podával s oblátkami, symbolizoval ochrannú funkciu pred negatívnymi silami. „Jablko bolo symbolom zdravia, med symbolizoval hojnosť alebo dobrotu. Často na začiatku štedrej večere buď gazda alebo gazdiná urobili medom krížik na čelo každému členovi rodiny alebo domácnosti,“ ozrejmila Slobodová Nováková s tým, že na štedrovečernom stole sa nechával jeden prázdny tanier buď pre zosnulých členov rodiny alebo pre náhodného pocestného, ktorý mohol prísť.

Štedrá večera sa začínala zväčša okolo 17.00 h. Po vinši a spoločnej modlitbe nasledovali jednotlivé chody večere. Darčeky sa v minulosti vôbec nedávali, nebolo to zvykom. Stromček visel buď nad štedrovečerným stolom alebo bol umiestnený v rohu. Večer chodievali z domu do domu koledníci. „Hrávali sa rôzne vianočné hry alebo sa predvádzali krátke divadlá, za ktoré rodina dávala nejakú odmenu. Napríklad orechy, koláče alebo jabĺčka. No a potom o polnoci rodina spoločne išla na polnočnú omšu,“ doplnila. Po návrate z kostola sa zvyklo jesť pečené mäso alebo zabíjačkové špeciality.