Podľa etnológa Slovenského národného múzea – Spišského múzea v Levoči Petra Kováča sa v nich prelínala predkresťanská symbolika s kresťanským vnímaním Vianoc ako narodením Spasiteľa Ježiša Krista. Ako ďalej povedal pre agentúru SITA, mnohé zvyky spojené s Vianocami majú totiž pôvod práve v predkresťanskom období, zároveň sa na ne nabaľovali ďalšie.

Vianociam na dedinách predchádzalo obdobie prípravy. „Išlo o advent, u Rusínov je to Filipovka, ktorá sa začína skôr a je spojená s pôstom,“ ozrejmil Kováč. V predvečer Božieho narodenia 24. decembra, na „viliju“, mal podľa jeho slov gazda obriadiť celé hospodárstvo, rodina pripravovala štedrovečernú – štedrú večeru. Všetko sa sústreďovalo na prípravu sviatkov. „Pre tento deň existujú rôzne pomenovania, ako napríklad „kračuň“. Je to predkresťanský názov pre najkratší deň v roku. Zároveň sa nazýva „dohviezdny večer“, ozrejmil etnológ. Stolovanie od nášho súčasného bolo odlišné, na stoloch by ľudia márne hľadali napríklad zemiakový šalát. „V niektorých dedinách zvykla byť kapustová polievka, v iných to bola napríklad polievka z jušky, teda šťavy z kyslej kapusty, niekde sa robila hubová. Hlavné jedlo bolo rozličné,“ predstavil niekdajšie vianočné menu Kováč s tým, že išlo o bezmäsité pokrmy, ako sú napríklad sladké lokše, bobaľky a podobne. Spomedzi zvykov sa podľa jeho slov viaceré praktizujú dodnes. „Pod tanier či obrus sa dávali peniaze, aby mala rodina hojnosť. Do kútov hádzali rôzne predmety, ale aj cesnak či orechy, pre pocestných bola pripravená stolička pri štedrovečernom stole. Nesmeli na ňom tiež chýbať orechy, med a jabĺčka,“ dodal.

Ešte 24. decembra boli rodiny doma, na návštevy sa nikam nechodilo. Samotná oslava vianočných sviatkov a Prvý sviatok vianočný sa začínal polnočnou omšou. Pod Tatrami niesol tento deň názov aj „Božie narodzene“. „V niektorých dedinách to platilo aj pre 25. december, vtedy už ale chodili po dedine cigáni, rómski muzikanti, ktorí vinšovali, koledovali pod oknami. Niekde chodili aj pastieri, ľudia im dávali do mecha rôzne naturálie, slaninu alebo ovos či niečo podobné. Veľmi častým zvykom boli aj návštevy jasličkárov, takzvaných betlehemcov,“ pripomenul spišský etnológ. Išlo zvyčajne o menších chlapcov, ktorí mali nacvičenú pastiersku hru, častokrát aj veľmi vtipnú, jej súčasťou bol anjel, bača i pastieri Kubo, Stacho a Fedor.