Pápež zároveň vyslovil apel na pomoc Afgancom, dal zatlieskať novému blahoslavenému – františkánskemu biskupovi z Argentíny Mamertovi Esquiú, pripomenul dnešnú liturgickú spomienku sv. Matky Terezy, zablahoželal k blížiacemu sa začiatku nového židovského roka a vyjadril solidaritu USA, ktoré zasiahol silný uragán.

Pápež František v poludňajšom príhovore komentoval evanjeliový príbeh o tom, ako Ježiš uzdravil hluchonemého človeka (Mk 7,31-37). V súvislosti s tzv. hluchotou srdca voči Bohu i blížnym, ktorá je podľa slov Svätého Otca horšia než fyzická hluchota, veriacim odporučil položiť si otázku: „Ako je to s mojím počúvaním? Nechám sa dotknúť životom ľudí, viem venovať čas počúvaniu toho, kto je vedľa mňa?“

„Tu je liek: každý deň trochu ticha a počúvania, trochu menej zbytočných slov a trochu viac Božieho slova. Vždy s evanjeliom vo vrecku, čo veľmi pomáha.“

Plné znenie príhovoru pápeža Františka pri Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej liturgie predstavuje Ježiša, ktorý uzdravuje hluchonemú osobu. Pôsobivým je v príbehu spôsob, akým Pán uskutočňuje toto zázračné gesto. Robí to takto: vezme hluchonemého nabok, vloží mu prsty do uší, posliní ich a dotkne sa mu jazyka, potom sa pozrie smerom k nebu, vzdychne a povie: «Effeta», čo znamená «Otvor sa!» (porov. Mk 7,33-34).

Pri iných uzdraveniach rovnako vážnych chorôb, ako je ochrnutie či malomocenstvo, Ježiš nerobí toľko úkonov. Prečo teda teraz robí toto všetko, hoci ho žiadali, aby na chorého iba vložil ruku (porov. v. 32)? Prečo robí tieto gestá? Možno preto, že stav tejto osoby má osobitný symbolický význam. Byť hluchonemý je ochorenie, no je to aj symbol. A tento symbol má čo povedať aj nám všetkým. O čo ide? Ide o hluchotu. Onen človek nedokázal hovoriť, lebo nemohol počuť. Ježiš však, aby ozdravil príčinu jeho indispozície, mu najprv vkladá prsty do uší a potom do úst, no najprv sa mu dotkne uší.

Všetci máme uši, no veľakrát nedokážeme počúvať. Prečo je to tak? Bratia a sestry, jestvuje totiž vnútornú hluchota, o ktorej dotknutie a uzdravenie dnes môžeme prosiť Ježiša. Táto vnútorná hluchota je horšia ako tá fyzická, lebo je to hluchota srdca. Uchvátení náhlením sa, tisíckami vecí, ktoré treba povedať a urobiť, nenachádzame čas, aby sme sa zastavili a počúvali toho, kto k nám hovorí. Riskujeme, že sa staneme „nepriepustnými“, odolnými voči všetkému a že nevytvoríme priestor pre toho, kto potrebuje vypočuť: myslím na deti, mládež, starších ľudí, na mnohých, ktorí nepotrebujú ani tak slová a kázne, ale potrebujú byť vypočutí.

Spýtajme sa: ako je to s mojím počúvaním? Nechám sa dotknúť životom ľudí, viem venovať čas počúvaniu toho, kto je vedľa mňa? Toto platí pre nás všetkých, no osobitne pre kňazov. Kňaz musí počúvať ľudí, nie sa ponáhľať, ale počúvať…, a zistiť, ako môže pomôcť, ale až po vypočutí. Aj my všetci: najprv počúvajme, potom odpovedajme. Pomyslime na život v rodine: koľkokrát hovoríme bez toho, aby sme najprv počúvali, opakujúc stále rovnakú pesničku dookola!

Neschopní počúvania hovoríme stále to isté alebo nenecháme druhého dohovoriť, vyjadriť sa, a prerušujeme ho. Znovuzrodenie dialógu často neprebieha cez slová, ale cez ticho, cez nenástojenie na svojom, cez to, že znovu začneme trpezlivo počúvať druhého, počúvať jeho ťažkosti, to, čo nosí vo svojom vnútri. Uzdravenie srdca začína počúvaním. Počúvanie. Toto uzdravuje srdce.

„Ale otče, existujú nudní ľudia, ktorí stále hovoria to isté…“ Počúvaj ich! A potom, keď dohovoria, povedz tvoje slovo, no najprv si všetko vypočuj.

To isté platí vo vzťahu k Pánovi. Robíme dobre, keď ho zaplavujeme prosbami, ale urobili by sme lepšie, keby sme mu najprv načúvali. Ježiš o to žiada. V evanjeliu, keď sa ho pýtajú, aké je prvé prikázanie, odpovedá: «Počúvaj, Izrael». Potom pridá prvé prikázanie: «Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca […] a svojho blížneho ako seba samého» (Mk 12,28-31). No predovšetkým: „Počúvaj, Izrael“. Počúvaj, ty. Nezabúdame načúvať Pánovi? Sme kresťania, ale azda medzi tisíckami slov, ktoré každý deň počúvame, si nenachádzame ani sekundu, aby v nás zaznelo aspoň zopár slov z evanjelia. Ježiš je Slovo: ak sa nezastavíme, aby sme ho počúvali, prejde okolo nás ďalej. Ak sa nezastavíme a nepočúvame Ježiša, prejde ďalej.

Svätý Augustín hovorieval: „Mám strach z Pána, keď pôjde okolo“. Jeho obavou bolo nechať ho prejsť bez toho, aby ho začul. Ak budeme venovať čas evanjeliu, nájdeme tajomstvo nášho duchovného zdravia. Tu je liek: každý deň trochu ticha a počúvania, trochu menej zbytočných slov a trochu viac Božieho Slova. Vždy s evanjeliom vo vrecku, čo veľmi pomáha. Dnes, tak ako v deň krstu, znovu počujeme Ježišovo slovo adresované nám: „Effeta, otvor sa!“ Otvor uši. Ježišu, túžim sa otvoriť tvojmu Slovu; Ježišu, otvor ma, aby som ti načúval; Ježišu, uzdrav moje srdce z uzavretosti, uzdrav moje srdce z náhlenia, uzdrav moje srdce z netrpezlivosti.

Panna Mária, otvorená pre načúvanie Slovu, ktoré sa v nej stalo telom, nech nám každý deň pomáha načúvať jej Synovi v evanjeliu a našim bratom a sestrám s chápavým srdcom, s trpezlivým srdcom a s pozorným srdcom.

Apoštolská cesta bude v znamení adorácie a modlitby v srdci Európy

Pápež o svojej 34. apoštolskej ceste pri Anjel Pána povedal:

“Budúcu nedeľu pôjdem do Budapešti na zakončenie Medzinárodného eucharistického kongresu. Po svätej omši bude moja púť pokračovať niekoľko dní na Slovensku a skončí sa nasledujúcu stredu veľkou ľudovou slávnosťou Sedembolestnej Panny Márie, patrónky tejto krajiny. Tieto dni sa teda budú niesť v znamení adorácie a modlitby v srdci Európy. S láskou pozdravujem tých, ktorí pripravili túto cestu, a ďakujem vám, pozdravujem i tých, ktorí ma očakávajú a s ktorými sa ja sám z celého srdca túžim stretnúť, prosím všetkých, aby ma sprevádzali modlitbou, a zverujem návštevy, ktoré uskutočním, príhovoru toľkých hrdinských vyznávačov viery, ktorí svedčili o evanjeliu na tých miestach uprostred nevraživosti a prenasledovania. Oni nech pomáhajú Európe aj dnes svedčiť – nielen slovami, ale predovšetkým činmi, skutkami milosrdenstva a pohostinnosti – o dobrej zvesti Pána, ktorý nás miluje a zachraňuje. Ďakujem!”

Pápež sa modlí, aby krajiny prijali Afgancov

V súvislosti s náročnou situáciou Afgancov vyslovil pápež tieto slová:

„V týchto nepokojných časoch, keď Afganci hľadajú útočisko, sa modlím za tých najzraniteľnejších z nich; modlím sa, aby mnohé krajiny prijali a chránili tých, ktorí hľadajú nový život. Modlím sa aj za vnútorne vysídlené osoby, aby sa im dostalo pomoci a ochrany, ktorú potrebujú. Nech sa mladým Afgancom dostane vzdelania, ktoré je základným predpokladom ľudského rozvoja a nech všetci Afganci, či už doma, v tranzitnej krajine alebo v hostiteľskej krajine, žijú dôstojne v mieri a bratstve so svojimi susedmi.“

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.