Pani Merkelová, stačilo. Odstúpte!

Berlín 27. januára 2018 (HSP/Foto:TASR/AP/Markus Schreiber)

EÚ potrebuje na svoje obnovenie Nemecko, avšak nepotrebuje jeho kancelárku Angelu Merkelovú. Pretože práve ona je symbolom štiepenia Európy. Potom, akú úlohu hrala A. Merkelová v krízach minulých rokov je najhorším možným sprostredkovateľom – uvádza sa v analytickom komentári švajčiarskeho denníka Der Bund.

Európa je netrpezlivá a všetci čakajú na A. Merkelovú. Inak také spoľahlivé a bezpečné Nemecko ešte stále nemá žiadnu vládu. V hlavných mestách kontinentu sa zdá byť po trinástich rokoch tak navyknutý na nemeckú kancelárku, že bez nej akoby nebola žiadna stabilita. Nemecká kancelárka má viesť a v rozštiepenej Európe byť sprostredkovateľom. Avšak Európa podlieha ilúzii. A. Merkelová je slabšia ako kedysi. Potrebná by bola nová, nezaťažená kancelárka.

Európa je hneď dvakrát rozštiepená. Prvá trhlina prebieha pozdĺž bývalej železnej opony. Členovia na východe majú vlastnú predstavu o budúcnosti EÚ – chcú ju národnejšiu, trhovo hospodárnejšiu a autoritatívnejšiu. Druhá trhlina prebieha pozdĺž Álp. Štáty južnej Európy sa odcudzili severu počas krízy eura. Aj ony majú svoju predstavu o budúcej EÚ – viac prerozdeľovania, viac voľnosti pre dlhy, menej súťaže.

Obidve trhliny v EÚ sú hlboké. Preklenúť ich je úlohou budúceho desaťročia. Ale prečo čaká Európa práve na A. Merkelovú? Na političku, ktorá je symbolom tohto rozštiepenia? Kancelárka rozhodla obidve veľké krízy kontinentu podľa seba. EÚ sa vysporiadala s finančnou krízou, ako aj s migračnou krízou, presne tak, ako to chcela A. Merkelová. V kríze eura sa starala Merkelová o to, aby sa síce južným štátom pomohlo, ale iba za tvrdých úsporných podmienok. Tak sa stala – často bojujúc nečestnými, cielenými hlasovacími machináciami – nenávidenou figúrou pre mnohých Grékov, Talianov alebo Španielov. Takou je dodnes.

Merkelovej skúsenosť vo finančnej kríze viedla priamo k druhej trhline v EÚ. V úrade kancelárky bola starosť v lete r. 2015 o to, že kancelárka bude po kríze eura vnímaná chladne a technokraticky. Merkelovej nasledujúca reakcia na migračnú krízu sa nedá porozumieť bez tejto predhistórie. Na jeseň r. 2015 zrazu komunikovala Merkelová už bez štátnej prísnosti a domácej (rozpočtovej) disciplíny. Kancelárka vsadila teraz na láskavosť a humánnosť. Štát časom stratil kontrolu, popri obetiach občianskej vojny prichádzali mnohí ilegálni (ekonomickí) migranti. Kancelárka ale vysvetľovala miliardové náklady politiky za zanedbateľné. O domácej (rozpočtovej) disciplíne už nebola žiadna reč.

Pre európsku politiku ale malo ťažké následky niečo iné: Merkelová nechala v migračnej kríze padnúť v EÚ desaťročia nacvičovanú nemeckú zdržanlivosť. V Bruseli nanútila rozdeľovanie migrantov podľa kvót väčšinovým hlasovaním. Tento spôsob bol dovtedy tabu. Obvyklé boli jednomyseľné rozhodnutia –  vrátane intenzívneho hľadania kompromisov. Teraz sa videli Východoeurópania prehlasovaní v pre nich tak kľúčovom bode, ako je prijímanie migrantov. Všetci Východoeurópania, ktorí kedysi tak trpeli pod brutalitou Nemcov ako nikto iný, sa museli skloniť pred Nemeckom. To je podstata druhej trhliny. Nie je vyliečená.

Ak sa chcú rany liečiť, A. Merkelová jednoducho nie je dobré riešenie. Potrebný by bol nový nemecký kancelár, nová nemecká kancelárka, ktorý alebo ktorá nezaťažený/-á môže riešiť konflikty zanechané Merkelovou. Pokým bude Nemecko vsádzať na opotrebovanú veľkú koalíciu pod Merkelovou, je to nemožné. Potom prevezmú iní vedenie v EÚ. V ten deň, keď v Nemecku končili koaličné sondážne rozhovory, stretli sa v Paríži Emmanuel Macron a Sebastian Kurz. Pritom robili dojem, nie že by bezpodmienečne, vyslovene na A. Merkelovú čakali.

Ivan Lužák