Tehotné mamičky a ich deti si zaslúžia viac – viac opory, ochrany, podpory. Roky sa im snažíme pomáhať z vlastných prostriedkov a síl, zachraňovať životy detí s matiek ako aj zdravie matiek, pretože každý umelý potrat pre ňu znamená riziko na fyzickom i psychickom zdraví. Naše možnosti sú limitované, potrebujeme systémové riešenia štátu na pomoc tehotným matkám, o to viac nás tešia úsmevy detí, ktoré už boli pred potratom zachránené. Vždy je lepšie riešenie ako potrat. Nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva a demografická zima sú tiež alarmujúcimi, Slovensko priamo ohrozujúcimi faktomi, ktoré treba aktívne a štátnicky riešiť. Už dnes.

Do tejto situácie sme si s poľutovaním vypočuli, že sa premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor venuje rozširovaniu možností realizácie potratov zavedením chemického potratu (od 19.30). Zaznelo aj to, že toto je vraj odborná-“vedecká” záležitosť a nie kultúrno-etická otázka. Pár myšlienok predtým sa hovorilo o tom, že premiér nechce otvárať kultúrne vojny, no v ďalších vetách ju rozdúchal.

Chemický potrat nie je bezpečným spôsobom umelého potratu, hovoria o tom vedecké štúdie. Postup realizácie chemického potratu je nasledovný: tehotná matka užije prvú tabletu mifepriston, ktorá spôsobí zabitie jej dieťaťa. Druhá tableta, misoprostol, užitá o 36-48 hodín neskôr spôsobí vypudenie mŕtveho dieťaťa z maternice. Ak matka dieťa potratí doma, zbavuje sa následne dieťaťa sama, napr. do toalety. Pritom môže nasledovať až 12 dňové silné krvácanie a prežívanie silných kŕčov; ak zostane doma, tak sa toto deje  bez dozoru zdravotníkov. Medzi ďalšie možné nežiaduce účinky potratových tabliet patria: nevoľnosť, vracanie, hnačky a bolesti hlavy. 14-21 dní od užitia mifepristonu sa matka následne dostaví na kontrolu k lekárovi, ktorý preverí, či bolo dieťa úplne vypudené.

Podľa niektorých štúdií chemické potraty so sebou nesú až 4x viac komplikácií ako chirurgické (zdroj: Niinimäki M, Pouta A, Bloigu A, et al. Immediate complications after medical compared with surgical termination of pregnancy. Obstet Gynecol. 2009;114(4):795-804. doi:10.1097/AOG.0b013e3181b5ccf9). K najčastejším patrí krvácanie a veľké bolesti, ktoré žena nie je v domácom prostredí schopná ovplyvniť. Štúdie popisujú pokles hemoglobínu až pod 10 mg/l s nutnosťou opakovaných transfúzií, ktoré musí riešiť lekár. Častou komplikáciou je aj neúplný potrat s nutnosťou následnej chirurgickej intervencie-vyčistenie maternice a vysoké riziko v prípade mimomaternicového tehotenstva.Veľká fínska štúdia ukázala, že takýmto krvácaním po chemickom potrate trpí až 15,6% žien, vyčistenie maternice na zastavenie krvácania bolo potrebné v 2,9% prípadov. V 6,7 % prípadov nedošlo k úplnemu potrateniu dieťaťa a jeho obalov a ženy museli podstúpiť ešte aj chirurgický potrat. Keďže pri týchto komplikáciách po chemickom potrate ide o ochranu života a zdravia matky, budú ich musieť realizovať aj lekári, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí.

Napriek stanovenej hranici gestačného veku, viac ako 50% žien užívalo potratové tablety po tomto termíne. Málo sa píše aj o riziku vzniku neplodnosti, ktoré sa nespája len s chirurgickými, ale aj chemickými potratmi. Percento 5-7% sa nemusí zdať vysoké, avšak u mladých žien s prvým tehotenstvom sa zvyšuje až na 50%, v prípade „domáceho“ potratu popisujú štúdie riziko až 90%. Mnohé z týchto žien sú neskôr návštevníčkami centier asistovanej reprodukcie.

Psychiatrické výskumy ukazujú, že u viacerých žien po takomto potrate sa rozvinula úzkosť, depresia a zníženie sebaúcty, s rizikom samovraždy.

Veľkým problémom je tiež užívanie prípravkov neznámeho zloženia, ktoré si ženy vedia objednať z internetu a ktoré bez dozoru lekárov užívajú v domácom prostredí s cieľom zbaviť sa svojho nenarodeného dieťaťa.

Vo svete už došlo aj k úmrtiam matiek po chemickom potrate v dôsledku infekcie a toxického šoku vyvolaného baktériami. Obeťami boli aj 18-ročná Holly Paterson z USA či 23-ročná María del Valle González López z Argentíny. Je na mieste otázka, či uistenia o tom, že pri chemickom potrate ide o “bezpečný potrat”, bude potom vysvetľovať rodičom dievčaťa či rodine ženy v prípade jej úmrtia po užití potratových tabliet pán premiér.

V roku 2013 predseda Konferencie biskupov Slovenska, mons. Stanislav Zvolenský k potratovým tabletám uviedol:

“1. Úmyselné usmrtenie nenarodeného dieťaťa v živote matky vždy bolo, vždy je a vždy bude úkladnou vraždou – „ohavným zločinom“ (Ján Pavol II.). Na tom nič nemení spôsob, akým bolo zabitie počatého dieťaťa vykonané. Preto aj najnovšie rozširovanie spektra prostriedkov určených na zabíjanie bezbranných, nenarodených detí o chemické (farmakologické) potratové prípravky (napr. s obsahom mifepristonu, misoprostolu – tabletky Medabon, Mifegyn) je veľmi závažnou, smutnou skutočnosťou s mimoriadne zhubnými dôsledkami pre celú spoločnosť, osobitne však pre všetky priamo zúčastnené osoby. Ide predovšetkým o dopady morálne (hromadiace sa hriechy proti nevinnému ľudskému životu), kultúrne (šírenie a podpora kultúry smrti), ale tiež o dôsledky zdravotné, sociálne a ekonomické. Známe vedecko-odborné informácie dosvedčujú, že tieto chemické potratové prípravky prinášajú nové, nezanedbateľné riziká a následky pre zdravie i pre život samotnej ženy – matky nenarodeného dieťaťa, ktorá sa tak v dôsledku nešťastného, neraz zúfalého rozhodnutia, stáva druhou priamou obeťou farmakologického potratu.

2. Z uvedených dôvodov naliehavo žiadam zodpovedných štátnych predstaviteľov a príslušné štátne orgány Slovenskej republiky, osobitne ministerku zdravotníctva a predsedu vlády, aby mimoriadne starostlivo zvážili dôsledky svojich rozhodnutí v tejto oblasti, chránili nevinné, nenarodené deti obyvateľov Slovenska pred úmyselným zabíjaním a zasadili sa účinne v rozsahu svojich právomocí a zodpovednosti za „ochranu každého ľudského života už pred narodením“.”

Vo všeobecnosti, no zvlášť v tak citlivej kultúrno-etickej a politickej otázke je nemúdre sa riadiť hoaxovými neoverenými zdrojmi – pri rozhodnutiach je potrebné vychádzať z faktov a vedeckých údajov. Uganda, ktorú premiérovi ako príklad krajiny bez zavedeného chemického potratu uviedol minister zdravotníctva Michal Palkovič, nebola zrovna trefa do čierneho. Pretože schválením chemického potratu by sme sa práve pridali k Ugande, ktorá potratové tablety schválila v roku 2013. Slovensko ani zďaleka nie je poslednou krajinou, kde chemický potrat spôsobujúci smrť dieťaťa a riziko pre zdravie a život matky, nie je legálny. Mifepristone nie je legálny napríklad na Aljaške, v Brazílii, v Poľsku, Japonsku, Južnej Kórei, Severnom Macedónsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Turecku vo viacerých stredoamerických a juhoamerických štátoch, v množstve afrických a arabských štátov a v ďalších krajinách sveta.

Premiér Ódor je predsedom úradníckej vlády, ktorá nedostala politický mandát na presadzovanie progresívnej politickej agendy, ani v oblasti otvárania nových spôsobov rozširovania potratov. Po dlhých rokoch klesania počtov potratov, žiaľ, minulý rok počet usmrtených nenarodených detí stúpol. Otázka chemického potratu je politickou otázkou, ktorú nemá právo riešiť premiér, ale parlament. Dôkazom politickosti témy je aj to, že na aktuálnom rokovaní Národnej rady SR je táto téma na programe. Chemický potrat nemá právo zaviesť minister, čo zistila už pred viacerými rokmi vtedajšia pani ministerka Zvolenská, pretože to neumožňuje zákonný stav, ktorý hovorí, že potrat sa má realizovať v zdravotníckom zariadení.

Slovami o tom, že chemický potrat je bezpečnejší ako ten chirurgický, sa zakrýva samotná podstata toho, že potrat nikdy nie je bezpečný – riziká prináša nielen pre dieťa, ale aj pre matku, ktorá je druhou obeťou potratu. Istotu prežitia nikto negarantuje. Preto, ak sa nemá súčasná vláda volať vládou progresívnou, ale vládou odborníkov, je nevyhnutné na túto nebezpečnosť poukazovať a zásadne zvýšiť povedomie o rizikách umelých potratov. Vláda by tiež mala bojovať proti nelegálne získaným a užívaným prípravkom, ktoré ohrozujú ženy na zdraví a živote. Osveta je zďaleka nedostatočná. Roky prolife hnutie volá po tom, aby sa realizovala – aj v gynekologických ambulanciách a nemocničných oddeleniach, kde sa potraty vykonávajú. Zároveň treba podávať pomocnú ruku mamičkám tlačeným do potratu či už ekonomicky alebo otcom dieťaťa, či inými okolnosťami a vytvoriť podmienky, aby sa každé dieťa mohlo narodiť. Vyzývame preto premiéra Ódora, aby ako predseda úradníckej vlády, za ktorú nesie politickú zodpovednosť pani prezidentka, začal vytvárať podmienky pre prijímanie detí na Slovensku a neotváral front kultúrnej vojny.

Vážený pán predseda vlády Ódor,

tehotné mamičky a ich deti si zaslúžia viac – viac opory, ochrany, podpory. Roky sa im snažíme pomáhať z vlastných prostriedkov a síl, zachraňovať životy detí a matiek, ako aj zdravie matiek, pretože každý umelý potrat pre ňu znamená riziko na fyzickom i psychickom zdraví. Naše možnosti sú limitované, potrebujeme systémové riešenia štátu na pomoc tehotným matkám, o to viac nás tešia úsmevy detí, ktoré už boli pred potratom zachránené. Vždy je lepšie riešenie ako potrat. Nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva a demografická zima sú tiež alarmujúcimi, Slovensko priamo ohrozujúcimi faktomi, ktoré treba aktívne a štátnicky riešiť. Už dnes.

Do tejto situácie sme si s poľutovaním vypočuli, že sa venujete rozširovaniu možností realizácie potratov zavedením chemického potratu (od 19.30). Ba dokonca ste naznačili, že toto je vraj odborná-“vedecká” záležitosť a nie kultúrno-etická otázka. Pár myšlienok predtým sa hovorilo o tom, že nechcete otvárať kultúrne vojny, no v ďalších vetách ste ju rozdúchali.

Chemický potrat nie je bezpečným spôsobom umelého potratu, hovoria o tom vedecké štúdie. Postup realizácie chemického potratu je nasledovný: tehotná matka užije prvú tabletu mifepriston, ktorá spôsobí zabitie jej dieťaťa. Druhá tableta, misoprostol, užitá o 36-48 hodín neskôr spôsobí vypudenie mŕtveho dieťaťa z maternice. Ak matka dieťa potratí doma, zbavuje sa následne dieťaťa sama, napr. do toalety. Pritom môže nasledovať až 12 dňové silné krvácanie a prežívanie silných kŕčov; ak zostane doma, tak sa toto deje  bez dozoru zdravotníkov. Medzi ďalšie možné nežiaduce účinky potratových tabliet patria: nevoľnosť, vracanie, hnačky a bolesti hlavy. 14-21 dní od užitia mifepristonu sa matka následne dostaví na kontrolu k lekárovi, ktorý preverí, či bolo dieťa úplne vypudené.

Podľa niektorých štúdií chemické potraty so sebou nesú až 4x viac komplikácií ako chirurgické (zdroj: Niinimäki M, Pouta A, Bloigu A, et al. Immediate complications after medical compared with surgical termination of pregnancy. Obstet Gynecol. 2009;114(4):795-804. doi:10.1097/AOG.0b013e3181b5ccf9). K najčastejším patrí krvácanie a veľké bolesti, ktoré žena nie je v domácom prostredí schopná ovplyvniť. Štúdie popisujú pokles hemoglobínu až pod 10 mg/l s nutnosťou opakovaných transfúzií, ktoré musí riešiť lekár. Častou komplikáciou je aj neúplný potrat s nutnosťou následnej chirurgickej intervencie-vyčistenie maternice a vysoké riziko v prípade mimomaternicového tehotenstva.Veľká fínska štúdia ukázala, že takýmto krvácaním po chemickom potrate trpí až 15,6% žien, vyčistenie maternice na zastavenie krvácania bolo potrebné v 2,9% prípadov. V 6,7 % prípadov nedošlo k úplnemu potrateniu dieťaťa a jeho obalov a ženy museli podstúpiť ešte aj chirurgický potrat. Keďže pri týchto komplikáciách po chemickom potrate ide o ochranu života a zdravia matky, budú ich musieť realizovať aj lekári, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí.

Napriek stanovenej hranici gestačného veku, viac ako 50% žien užívalo potratové tablety po tomto termíne. Málo sa píše aj o riziku vzniku neplodnosti, ktoré sa nespája len s chirurgickými, ale aj chemickými potratmi. Percento 5-7% sa nemusí zdať vysoké, avšak u mladých žien s prvým tehotenstvom sa zvyšuje až na 50%, v prípade „domáceho“ potratu popisujú štúdie riziko až 90%. Mnohé z týchto žien sú neskôr návštevníčkami centier asistovanej reprodukcie.

Psychiatrické výskumy ukazujú, že u viacerých žien po takomto potrate sa rozvinula úzkosť, depresia a zníženie sebaúcty, s rizikom samovraždy.

Veľkým problémom je tiež užívanie prípravkov neznámeho zloženia, ktoré si ženy vedia objednať z internetu a ktoré bez dozoru lekárov užívajú v domácom prostredí s cieľom zbaviť sa svojho nenarodeného dieťaťa.

Vo svete už došlo dokonca aj k úmrtiam matiek po chemickom potrate v dôsledku infekcie a toxického šoku vyvolaného baktériami. Obeťami boli aj 18-ročná Holly Paterson z USA či 23-ročná María del Valle González López z Argentíny. Uistenia, že pri chemickom potrate ide o bezpečný potrat, budete vy, pán premiér, vysvetľovať rodičom dievčaťa či rodine ženy v prípade jej úmrtia po užití potratových tabliet?

V roku 2013 predseda Konferencie biskupov Slovenska, mons. Stanislav Zvolenský k potratovým tabletám uviedol:

“1. Úmyselné usmrtenie nenarodeného dieťaťa v živote matky vždy bolo, vždy je a vždy bude úkladnou vraždou – „ohavným zločinom“ (Ján Pavol II.). Na tom nič nemení spôsob, akým bolo zabitie počatého dieťaťa vykonané. Preto aj najnovšie rozširovanie spektra prostriedkov určených na zabíjanie bezbranných, nenarodených detí o chemické (farmakologické) potratové prípravky (napr. s obsahom mifepristonu, misoprostolu – tabletky Medabon, Mifegyn) je veľmi závažnou, smutnou skutočnosťou s mimoriadne zhubnými dôsledkami pre celú spoločnosť, osobitne však pre všetky priamo zúčastnené osoby. Ide predovšetkým o dopady morálne (hromadiace sa hriechy proti nevinnému ľudskému životu), kultúrne (šírenie a podpora kultúry smrti), ale tiež o dôsledky zdravotné, sociálne a ekonomické. Známe vedecko-odborné informácie dosvedčujú, že tieto chemické potratové prípravky prinášajú nové, nezanedbateľné riziká a následky pre zdravie i pre život samotnej ženy – matky nenarodeného dieťaťa, ktorá sa tak v dôsledku nešťastného, neraz zúfalého rozhodnutia, stáva druhou priamou obeťou farmakologického potratu.

2. Z uvedených dôvodov naliehavo žiadam zodpovedných štátnych predstaviteľov a príslušné štátne orgány Slovenskej republiky, osobitne ministerku zdravotníctva a predsedu vlády, aby mimoriadne starostlivo zvážili dôsledky svojich rozhodnutí v tejto oblasti, chránili nevinné, nenarodené deti obyvateľov Slovenska pred úmyselným zabíjaním a zasadili sa účinne v rozsahu svojich právomocí a zodpovednosti za „ochranu každého ľudského života už pred narodením“.”

Vážený pán predseda vlády Ódor,

je nemúdre sa riadiť hoaxovými neoverenými zdrojmi, pri rozhodnutiach je potrebné vychádzať z faktov a vedeckých údajov. Uganda, ktorú vám ako príklad krajiny bez chemického potratu uviedol nový minister zdravotníctva pán Palkovič, nebola zrovna trefa do čierneho. Pretože schválením chemického potratu by sme sa práve pridali k Ugande, ktorá potratové tablety schválila v roku 2013. Slovensko ani zďaleka nie je poslednou krajinou, kde chemický potrat spôsobujúci smrť dieťaťa a riziko pre zdravie a život matky, nie je legálny. Mifepristone nie je legálny napríklad na Aljaške, v Brazílii, v Poľsku, Japonsku, Južnej Kórei, Severnom Macedónsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Turecku vo viacerých stredoamerických a juhoamerických štátoch, v množstve afrických a arabských štátov a v ďalších krajinách sveta.

Ste predsedom úradníckej vlády, ktorá nedostala politický mandát na presadzovanie progresívnej politickej agendy, ani v oblasti otvárania nových spôsobov rozširovania potratov. Po dlhých rokoch klesania počtov potratov, žiaľ, minulý rok počet usmrtených nenarodených detí stúpol. Otázka chemického potratu je politickou otázkou, ktorú nemáte právo riešiť vy, ale parlament. Dôkazom politickosti témy je aj to, že na aktuálnom rokovaní Národnej rady SR je táto téma na programe. Chemický potrat nemá právo zaviesť minister, čo zistila už pred viacerými rokmi vtedajšia pani ministerka Zvolenská, pretože to neumožňuje zákonný stav, ktorý hovorí, že potrat sa má realizovať v zdravotníckom zariadení.

Vážený pán predseda vlády Ódor,

slovami o tom, že chemický potrat je bezpečnejší ako ten chirurgický, sa zakrýva samotná podstata toho, že potrat nikdy nie je bezpečný – riziká prináša nielen pre dieťa, ale aj pre matku, ktorá je druhou obeťou potratu. Istotu prežitia nikto negarantuje. Preto, ak sa nemáte volať vládou progresívnou, ale vládou odborníkov, je nevyhnutné na túto nebezpečnosť poukazovať a zásadne zvýšiť povedomie o rizikách umelých potratov. Vláda by tiež mala bojovať proti nelegálne získaným a užívaným prípravkom, ktoré ohrozujú ženy na zdraví a živote. Osveta je zďaleka nedostatočná. Roky voláme po tom, aby sa realizovala – aj v gynekologických ambulanciách a nemocničných oddeleniach, kde sa potraty vykonávajú. Zároveň treba podávať pomocnú ruku mamičkám tlačeným do potratu či už ekonomicky alebo otcom dieťaťa, či inými okolnosťami a vytvoriť podmienky, aby sa každé dieťa mohlo narodiť. Vyzývame Vás, aby ste ako predseda úradníckej vlády, za ktorú nesie politickú zodpovednosť pani prezidentka, začali vytvárať podmienky pre prijímanie detí na Slovensku a neotvárali front kultúrnej vojny.

Tomáš Kováčik, Asociácia za život a rodinu

Anton Chromík, Aliancia za rodinu

Peter Beňa, Aliancia za rodinu

Martina Bednáriková, ProLife Action

Dušan Škurla, Aliancia za život

Erik Zbiňovský, Slovenský dohovor za rodinu

Renáta Ocilková, Ženy ženám

Marek Novák, Inštitút Ladislava Hanusa

Patrik Daniška, Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku

Matúš Hagara, CitizenGO Slovensko

Andrej Ungvarský, 9 mesiacov za život

Juraj Šúst, Spoločenstvo Ladislava Hanusa

Mária Raučinová, Katolícke hnutie žien Slovenska