Čína vracia úder a bolí to…

V máji americký koncern Ford na týždeň zastavil výrobu SUV Explorer vo svojom závode v Chicagu pre nedostatok kovov vzácnych zemín. Japonský koncern Suzuki od 26. mája zastavil výrobu svojej vlajkovej lode Swift s odvolaním sa na nedostatok komponentov. Očakáva sa, že sa čiastočne obnoví 13. júna a úplne sa obnoví po 16. júni. Zdroje agentúry Reuters uvádzajú, že dôvodom sú aj obmedzenia exportu  KVZ zo strany Číny.

Európske združenie dodávateľov automobilového priemyslu CLEPA dňa 4. júna uviedlo, že niekoľko európskych závodov a výrobných liniek dodávateľov automobilového priemyslu bolo zatvorených z dôvodu nedostatku kovov vzácnych zemín. Samotní výrobcovia automobilov nemusia priamo nakupovať kovy vzácnych zemín, ale ich dodávatelia komponentov vrátane motorov áno.

Indická automobilka Bajaj Auto varuje, že akékoľvek ďalšie oneskorenie pri zabezpečovaní dodávok magnetov vzácnych zemín z Číny by mohlo do júla „vážne ovplyvniť“ výrobu elektromobilov.

Nemecká spoločnosť BMW tvrdí, že niektorí jej dodávatelia trpia nedostatkom, ale jej vlastné továrne zatiaľ fungujú normálne.

Byrokraciou proti clám

V reakcii na clá zavedené Trumpom Čína nakoniec zaviedla kontrolu vývozu kovov vzácnych zemín. Na nákup KVZ sa teraz vyžadujú vývozné licencie. A to sa stalo pákou Pekingu na západné automobilky, ktoré uvalili clá na čínske elektromobily a vytlačili ich zo svojich trhov.

Podľa CLEPA, Združenia dodávateľov automobilového priemyslu, predložili dodávatelia automobilov od začiatku apríla stovky žiadostí o vývozné licencie, ale len štvrtina z nich bola schválená. Niektoré žiadosti boli zamietnuté z „čisto procedurálnych“ dôvodov, ktoré sa tiež líšia od provincie k provincii, a v niektorých prípadoch boli požadované informácie týkajúce sa duševného vlastníctva. Výrobca automobilových súčiastok Bosch tvrdí, že oneskorenie dodávok KVZ má vplyv na jeho dodávateľov, ktorí musia poskytnúť veľa podrobných informácií na získanie vývozných licencií. „Formálne ide o dodržiavanie kontrol vývozu, ale v podstate ide skôr o asymetrickú reakciu na západné clá a obchodné obmedzenia, najmä v technologickom sektore. Tento prístup umožňuje Číne vyhnúť sa priamej konfrontácii, ale má vážny vplyv na globálne výrobné reťazce,“ hovorí Vladimir Černov, analytik spoločnosti Freedom Finance Global.

Kde sa tieto kovy využívajú?

Výrobcovia automobilov potrebujú kovy vzácnych zemín, ktoré sa používajú nielen na pohon elektrických a hybridných vozidiel, ale aj vozidiel so spaľovacími motormi, napríklad v senzoroch a elektronike. „Hoci podiel KVZ na výrobných nákladoch automobilu je relatívne malý, ich význam je rozhodujúci. Sú to prvky, bez ktorých nemôžu fungovať celé zostavy: od elektromotorov až po senzory a navigačné systémy. Bez nich sa montáž automobilu jednoducho zastaví, čo už v praxi potvrdili spoločnosti Ford a Suzuki.

Aké sú predpokladané škody?

Odhaduje, že jeden deň odstávky závodu môže automobilku stáť od 10 do 50 miliónov dolárov v závislosti od rozsahu výroby, logistických porúch a zmluvných záväzkov voči predajcom a dodávateľom. Týždeň odstávky pritom neznamená len stratu, ale aj narušenie ročných výrobných plánov a riziko straty podielu na trhu. Dodávatelia automobilov v USA už vyhlásili, že v reakcii na obmedzenia dodávok KVZ z Číny je potrebné okamžite konať. Ich výhražný tón však nie je celkom na mieste.

Je šanca výpadok nahradiť?

Čína kontroluje približne 85 – 90 % svetovej kapacity na spracovanie KVZ. Štáty už začali hovoriť o oživení výroby a spracovania KVZ, ale všetky tieto projekty, ak sa podaria, budú trvať najmenej tri alebo viac rokov. Nájsť náhradu za čínske KVZ nie je jednoduché a Čína jasne ukazuje, ako môže byrokratickými postupmi jednoducho zraziť na kolená celý svetový automobilový priemysel.  „Alternatíva k Číne existuje, ale neobjaví sa rýchlo. Teoreticky existujú zdroje v Austrálii, USA, Kanade, Rusku, na Ukrajine a dokonca aj v Afrike. Ale nasadenie plnohodnotnej ťažby, spracovania a logistiky potrvá najmenej dva až päť rokov. Niektoré krajiny môžu nakupovať KVZ prostredníctvom tretích krajín, ale to zvyšuje náklady na výrobu a znižuje stabilitu dodávok,“ povedal Černov.

Cenové dôsledky

Keď Čína minulý rok oznámila zákaz dodávok antimónu na Západ, jeho ceny prudko vzrástli z 13 000 USD za tonu na začiatku roka na 38 000 USD po zavedení zákazu. Cena ďalšieho KVZ germánia tiež vyskočila takmer dvojnásobne. Aj tentoraz by sme mali očakávať niekoľkonásobný nárast cien. Čína nielenže demonštruje svoju silu Západu, ale zvyšuje aj ceny svojej vývoznej komodity, ktorá je v podstate monopolom. A to znamená, že ju budú kupovať aj napriek prudkému nárastu cien. „Nepriamo môže Čína profitovať z toho, že oslabí tempo technologického rozvoja konkurentov v oblasti elektromobilov. Okrem toho zvyšuje závislosť globálneho priemyslu od čínskej priemyselnej politiky,“ hovorí Černov.  Ak nebude možné v dohľadnej dobe nahradiť Čínu, výrobcovia automobilov budú musieť urobiť ústupky, možno prostredníctvom lokalizácie výroby komponentov v Číne alebo investícií do spracovania KVZ mimo Číny, alebo dokonca diplomatickým tlakom svojich štátov, nevylučuje expert.

Ruská karta

Ministerstvo priemyslu a obchodu Ruskej federácie oznámilo cieľ zvýšiť produkciu kovov vzácnych zemín v Rusku na 50 tisíc ton a odhadlo tieto zdroje na 100 miliárd rubľov. Okrem toho Rusko ponúklo USA účasť na rozvoji tohto odvetvia, povedal Alexander Toporkov, riaditeľ spoločnosti TDM96, ktorá už viac ako 15 rokov dodáva kovy vzácnych zemín z Číny. Záujem o tieto kovy sa vysvetľuje tým, že sú potrebné pri výrobe akýchkoľvek high-tech výrobkov: smartfónov, elektromobilov, laserov, lietadiel, zdravotníckych zariadení – a to nielen v civilnom, ale aj v obrannom priemysle.

Rusko má stále skromné objemy výroby týchto prvkov. Zatiaľ čo Čína vyrába 270 000 ton KVZ a USA 45 000 ton, Rusko vyrába len 2 600 ton ročne (podľa údajov USA). V dôsledku toho Čína zaberá 70 % svetového trhu, USA 11,5 % a Rusko menej ako 1 %. Celkovo sa na svete vyrobí 390 tisíc ton týchto kovov.

Podľa experta ide v tomto prípade hlavne o „technologická bezpečnosť a nezávislosť“, pretože Amerika aj Rusko odovzdali trh KVZ (kovov vzácnych zemín) do rúk Číny a moderné technológie si už bez nich nemožno predstaviť.

Ako vznikala závislosť

Rusko a Amerika sa stali závislými od Číny už v nultých rokoch, keď sa Čína etablovala ako monopol v tomto odvetví. Amerika mala a stále má svoje vlastné zdroje KVZ a rozvíjala ich, ale jej neschopnosť konkurovať čínskym spoločnostiam viedla k obmedzeniu a v niektorých prípadoch k zatvoreniu podnikov v tomto odvetví. A Rusko tomuto odvetviu vôbec nevenovalo veľkú pozornosť, pretože malo iné problémy.

Až na prelome rokov 2018 a 2019 sa objavili v Rusku prvé plány pre mnohé technologické odvetvia. Preto Rusko nezaostáva za Čínou na trhu KVZ, jednoducho na tomto trhu chýba. Rovnako ako stále absentuje na trhu smartfónov, mikroelektroniky a ďalších súvisiacich znalostne náročných odvetví. Všetci boli spokojní s lacným čínskym trhom, vrátane Ameriky.

Až keď Čína začala používať KVZ ako významnú páku v sankčných vojnách (ešte v prvom volebnom období Donalda Trumpa), všetci videli, že Čína je na tomto trhu sama a môže ním ľahko manipulovať.

Čína totiž konala múdro. Už v polovici 80. rokov si všimla, že jej odvekí nepriatelia, Japonci, aktívne nakupujú jej KVZ vo forme polotovarov. A neskôr Japonci vracali na čínsky trh tovar s vysokou pridanou hodnotou – stroje a elektroniku. Peking dospel k záveru: je potrebné predávať nie polotovary, ale vysoko spracované výrobky – oxidy a KVZ. Čína začala zvyšovať úroveň remakingu, zarábať na Japonsku viac a investovať získané prostriedky do rozvoja svojej krajiny.

Ruské plány a konkurenti

Rusko potrebuje vyrábať určitý počet ton KVZ, aby zabezpečilo predovšetkým domácich spotrebiteľov a uzavrelo technologické zabezpečenie vlastnej surovinovej základne. Ministerstvo priemyslu a obchodu si stanovilo cieľ začať do roku 2030 ťažiť 50 tisíc ton KVZ za 100 miliárd rubľov. Má v úmysle otvoriť v roku 2028 závod na výrobu magnetov zo vzácnych zemín v Glazove (Udmurtsko) na báze Čepeckého mechanického závodu. Tento závod získava kovy z rúd (hydrometalurgia), takže by sa mal zaoberať separáciou KVZ a žiaruvzdorných kovov. Závod sa špecializuje na žiaruvzdorný niób.

Čínsky vlak však uháňa nevídanou rýchlosťou a je ťažké s ním držať krok. Navyše vážnym konkurentom je Amerika. Američania majú vlastné výrobné zariadenia vrátane závodu Molycorp Silmet v Estónsku. Ďalším potenciálnym konkurentom je Brazília.

Trump hovorí o obrovských ložiskách KVZ na Ukrajine. Američania tu majú záujem o titán a lítium. Všetko to, čo tak hojne využíva vo svojej výrobe Trumpova pravá ruka Elon Musk. Pokiaľ ide o Ukrajinu, jej východné regióny majú KVZ, v sovietskych časoch tam boli silné podniky tohto priemyslu. Nezávislý geologický prieskum na Ukrajine však „obrovské ložiská“ zatiaľ nepotvrdil.