„Nízky ekonomický rast samo sebe je problém. Je problém najmä pre krajinu, ktorá je na nižšej ekonomickej úrovni a má ambíciu rásť a dobiehať, teda dobiehať iné krajiny, nielen v ekonomickej úrovni, ale aj v životnej úrovni a kvalite života čo je s tým spojené,“ uviedol v rozhovore pre agentúru SITA Mikloš.

Doplnil, že v kombinácii s vysokým deficitom verejných financií a nepriaznivým demografickým vývojom je situácia ešte vážnejšia.

„V situácii vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti verejných financií a vysokých deficitov v súčasnosti a ešte aj zlého demografického vývoja do budúcnosti je to problém dvojnásobný,“ poznamenal Mikloš.

V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ patrí Slovensko medzi štáty s najvyšším deficitom.

„Vlani sme mali štvrtý najvyšší deficit verejných financií. Vyššie malo Rumunsko, Francúzsko a Poľsko. Z 27 krajín EÚ sme boli štvrtí od konca,“ konštatoval Mikloš.

Zároveň upozornil, že z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií je Slovensko na tom najhoršie.

„V apríli vyšla správa Európskej komisie o dlhodobej udržateľnosti verejných financií a tam sme boli na úplne poslednom mieste. Boli sme jediná krajina, ktorá mala vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ povedal Mikloš.

Kľúčovým problémom je podľa neho aj starnutie populácie.

„Demografické prognózy sú veľmi presné. Budeme mať druhú najrýchlejšie starnúcu populáciu z pomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Horšiu demografiu bude mať len Luxembursko, ale Luxembursko je najbohatšia krajina EÚ,“ upozornil Mikloš.

Pripomenul, že starnutie populácie znamená vyššie výdavky na dôchodkový systém, zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie, pričom klesá počet pracujúcich a vybrané odvody.

Ako možné riešenie vidí Mikloš v aktívnej imigračnej politike.

„Jediná šanca, ako sa to vyriešiť dá, je potom zvýšenie imigrácie, čo je aktívna imigračná politika, zvýšenie prílevu migrantov,“ poznamenal Mikloš.

Zároveň však upozorňuje, že opatrenia vlády na konsolidáciu verejných financií môžu obmedzovať ekonomický rast a zhoršovať podnikateľské prostredie. Taktiež sa zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie a ešte viac sa podväzuje budúci ekonomický rast.

Konsolidácia verejných financií je podľa Mikloša neskorá a nesprávne nastavená

Konsolidácia verejných financií na Slovensku je podľa exministra financií Ivana Mikloša len relatívne pozitívnou správou, keďže vláda k nej pristúpila neskoro a zvolila nesprávny spôsob.

„Je lepšie, že konsolidovali oproti stavu, keby nekonsolidovali vôbec. Čiže to je relatívne pozitívna správa, že teda pristúpili k nejakej konsolidácii. Ale prečo je to len relatívne dobrá správa? Preto, že to začali robiť príliš neskoro,“ uviedol Mikloš.

Pripomenul, že vláda najskôr prijala opatrenia, ktoré deficit ešte zhoršili, ako napríklad zavedenie 13. dôchodkov, či plošnú energopomoc.

Mikloš kritizuje, že konsolidácia sa realizuje najmä na príjmovej strane, teda zvyšovaním daní a odvodov, pričom šetrenie na strane štátu absentuje.

„Prijali jedno opatrenie na výdavkovej strane, ale také, ktoré sa netýkalo šetrenia štátu, ale šetrenia na ľuďoch, keď znížili bonus, ktorý Matovič zvýšil. To bolo jediné opatrenie na výdavkovej strane,“ konštatoval Mikloš.

Dodal, že vláda nebola schopná zaviesť adresnú pomoc pri energetickej kríze a naďalej platí plošnú, ktorá je podľa neho neefektívna a antisociálna.

Ďalším problémom je podľa Mikloša zvyšovanie komplikovanosti daňového systému a zavádzanie nových daní.

„Zaviedli ďalšiu sadzbu DPH. Zaviedli tak nezmyselné znížené sadzby DPH, že sa v tom nikto nevyzná. Zvýšenie komplikovanosti daňového systému znamená okrem iného aj zvýšenie nákladov na daňovú správu a zvýšenie daňových únikov, vždy. Ďalej zaviedli nezmyselnú transakčnú daň,“ upozornil Mikloš.

Podľa neho tieto opatrenia síce znížia deficit, ale zároveň spomalia ekonomický rast a zhoršia podnikateľské prostredie.

Mikloš pripomenul, že Slovensko nikdy nemalo prebytkový rozpočet ani v dobrých časoch, na rozdiel od viacerých krajín EÚ.

„A to, že to boli dobré časy pred covidom 2018-2019, o tom najlepšie svedčí to, že polovica krajín Európskej únie mala prebytkové rozpočty. Napríklad aj Česká republika, napríklad aj Nemecko,“ uviedol Mikloš.

Za najlepší spôsob konsolidácie považuje Mikloš kombináciu s reformami, ktoré podporia ekonomický rast. Pokiaľ ide o ďalšie kroky vlády, Mikloš je skeptický, že by pripravované opatrenia priniesli potrebnú konsolidáciu.

„Zatiaľ hovoria o dani z nehnuteľnosti a hovoria o dani z hazardu. Daň z hazardu, to je nič, to je možno 100-200 miliónov. Daň z nehnuteľnosti, tam je síce priestor väčší, ale problém je v tom, že už to mali urobiť dávno a neurobili to preto, že my sme jedna, neviem, či nie jediná krajina v Európe, ktorá stále nemá ešte cenové mapy,“ uviedol Mikloš.