Oxfordskí vedci potvrdili Einsteinove tvrdenia o “tmavej hmote”

Oxford 6. decembra 2018 (HSP/Foto: TASR/AP File)

Vedci z Oxfordskej univerzity dokázali vyriešiť jednu z najväčších otázok v modernej fyzike, keď spojili tmavú hmotu a tmavú energiu do jedného celku s “negatívnou hmotnosťou”

Geniálny fyzik Albert Einstein už pred storočím predpovedal existenciu tzv. “tmavej hmoty”, no podľa súčasného, všeobecne uznávaného modelu vesmíru LambdaCDM sa vysvetliť nedá. Ale nový model predstavený v štúdii časopisu Astronomy and Astrophysics by už isté vysvetlenia mohol ponúknuť.

“Teraz si myslíme, že tmavá hmota a tmavá energia sa môžu zjednotiť do tekutiny, ktorá má určitý druh negatívnej gravitácie a odpudzuje všetky ostatné materiály okolo seba. Hoci táto záležitosť je pre nás zvláštna, naznačuje, že náš vesmír je symetrický v pozitívnych aj negatívnych vlastnostiach,” konštatuje podľa Phys.org Dr. Jamie Farnes z Oxfordského výskumného centra.

Existencia negatívnej hmoty bola predtým vylúčená, pretože sa predpokladalo, že tento materiál by sa stal menej hustým ako rozširovaný vesmír, a to bolo v rozpore s pozorovaniami, že tmavá energia sa v priebehu času nestenčí. Výskum Dr. Farnesa počíta s akýmsi “tenzorom stvorenia”, ktorý umožňuje neustále vytváranie negatívnych hmotností, čo dokazuje, že keď sa čoraz viac vyskytujú negatívne hmoty, tak negatívna hmotnosť tekutiny sa neriedi a v skutočnosti sa kvapalina zdá byť zhodná s tmavou energiou.

Teória Dr. Farnesa hovorí tiež o tom, že ak sa väčšina galaxií otáča tak rýchlo, že by sa mali odtrhnúť od seba, nejaká neviditeľná tmavá hmota ich musí držať spolu. Štúdia obsahuje aj počítačovú simuláciu vlastností negatívnej hmoty, ktorá predpovedá tvorbu temnej hmoty rovnako ako to, čo zistili pozorovania pomocou moderných rádiových ďalekohľadov.

Albert Einstein poskytol prvý náznak temného vesmíru presne pred 100 rokmi, keď objavil parameter vo svojich rovniciach známych ako “kozmologická konštanta”, ktorú teraz poznáme ako synonymum tmavej energie. Einstein to síce nazval ako “najväčšiu chybu”, no moderné astrofyzikálne pozorovania dokazujú, že ide o skutočný jav.

Einstein pri svojom opise kozmologickej konštanty uviedol, že “je potrebná úprava teórie tak, aby prázdny priestor prevzal úlohu gravitácie negatívnych hmôt, ktoré sú rozmiestnené po celom medzihviezdnom priestore”. Takže je preto možné, že už predpovedal vesmír naplnený negatívnymi masami.

Farnes verí, že potvrdenie Einsteinových predpokladov v jeho novej teórii napomôže k skúmaniu ešte neznámych 95% neprebádaného vesmíru.