Otec zosnulého vojaka Ľudovít Orlický o páde AN-24 pri obci Hejce šokuje. Súvisí pád lietadla s odoberaním orgánov zajatcom kosovskými Albáncami? Vedeli vojaci príliš?

Slovensko 30. augusta 2017 (HSP/Foto:TASR – František Iván, Milan Kapusta, FB)

Pred jedenástimi  rokmi sa 20. januára po 19.30 h zrútilo približne päť kilometrov od slovenských hraníc slovenské vojenské lietadlo AN-24 vracajúce sa z Kosova. Na palube bolo 43 osôb, prežil jediný vojak. Vyšetrovanie pádu lietadla bolo ukončené ešte pred desiatimi rokmi s tým, že technická porucha bola vylúčená. So závermi vyšetrovania však nesúhlasia pozostalí obetí.

Podľa vyjadrení pozostalých Srbi poukazujú aj na skutočnosť, že pád slovenského lietadla môže súvisieť s objavením masových hrobov v Kosove. O stanovisko k doterajším zisteniam i novým dôkazom sme požiadali Ľudovíta Orlického, ktorému pri havárii lietadla AN-24 zahynul syn Ľudovít.

Čo bolo podnetom, že pozostalí obetí havárie AN-24 žiadajú zmenu zákona o ochrane utajovaných skutočností?

Viacerí sme žiadali ministra obrany Gajdoša, aby odtajnil utajovanú časť vyšetrovacieho spisu, aby sme mali možnosť do nej nahliadnuť. Podľa doposiaľ získaných dôkazov, dôvodom havárie nebola chyba pilota a predpokladáme, že v tejto utajovanej časti by sme mohli získať ďalšie informácie a dôkazy. Minister Gajdoš našej žiadosti o odtajnenie nevyhovel a na vyjadrenie generálneho prokurátora, ktorý nevidí dôvod, aby nebol spis odtajnený len uviedol, že posudzuje možnosť odtajnenia spisu. I keď bol v roku 2006 poverený ministrom obrany dohľadom nad vyšetrovaním a musel teda spis podrobne poznať, v súčasnej dobe už pol roka posudzuje možnosť jeho odtajnenia. Na základe poznatkov, ktoré sme zozbierali predpokladáme, že minister Gajdoš by sa zverejnením spisu mohol vystaviť podozreniu že bol jedným z tých, ktorí sú zodpovední za nesprávne závery vyšetrovania. Preto spis nikdy dobrovoľne neodtajní.

Zmenou zákona chceme odstrániť nedostatok v zákone, 215/2004, ktorý neumožňuje žiadnemu inému orgánu odtajniť utajovanú skutočnosť, ktorú niekto iný utajil a to ani za predpokladu, že utajovaním chráni seba pred podozrením z nekalej činnosti, pred vystavením sa vyšetrovaniu a súdnemu stíhaniu.

V lietadle zahynul aj Váš  syn. Odkiaľ  ste získali nové  dôkazy, že nešlo o chybu pilota, ako to prezentuje doterajšie vyšetrovanie?

Vyšetrovací spis má dve časti, utajovanú a neutajovanú. Už i v neutajovanej časti, ktorá je nám dostupná, sú zásadné rozpory, ktoré spochybňujú závery vyšetrovania, že príčinou havárie lietadla bola pravdepodobne chyba pilota. Je zrejmé, že posádka riešila technický problém s nefunkčnosťou pravého motora. Dokazujú to polohy ovládacích prvkov a indikátorov na fotografiách z havárie.

Rozpory sú tiež v hodnotách výšok a rýchlostí lietadla uvedených v spise. Závery vyšetrovania sa opierajú o údaje z čiernej skrinky, ktorej správnu funkčnosť sami vyšetrovatelia vo vyšetrovacom spise spochybnili, a ktorej údaje nie sú v spise úplné. To všetko nám potvrdili tiež odborníci z oblasti letectva, i technického personálu. Že nešlo o chybu pilota potvrdzujú i očití svedkovia, ktorí videli horieť lietadlo pred haváriou i ďalší odborníci z oblasti lekárstva a vyšetrovania leteckých nehôd, podľa ktorých taká rozsiahla devastácia tiel ako v tomto prípade nemohla byť spôsobená len haváriou lietadla.

Čo bolo teda podľa vašich informácií dôvodom pádu lietadla AN-24?

Je zrejmé, že piloti riešili problém s poruchou pravého motora. Na základe výpovedí očitých svedkov o požiari alebo výbuchu zrejme práve táto skutočnosť spôsobila poruchu motora.

A prečo nastal výbuch? Možností je viac. Mohlo to byť z dôvodu technickej poruchy, ale i zámerné nastraženie výbušného systému. Skutočnú pravdu sa dozvieme po novom, nezávislom vyšetrení. Svetlo do prípadu by mohli vniesť aj odborníci z výrobného závodu lietadla.

Je známe, že ste sa stretli s ministrom obrany Srbska. Prisľúbil vám pomoc? V akej forme?

Minister obrany Srbska Aleksander Vulin umožnil svojim spolupracovníkom, političke, novinárke, spisovateľke a bojovníčke proti démonizovaniu Srbska Ljiljane Bulatovića bývalému kosovskému sudcovi, dnes prokurátorovi, ktorý obhajoval niekoľko osôb pred Haagskym súdom Goranovi Petronijevićovi, aby nám pomohli pri našej ceste za pravdou. Chce byť o postupe informovaný a v prípade potreby bude tejto činnosti nápomocný. Goran Petronijević je ochotný zastupovať pozostalých pred medzinárodnými orgánmi, v prípade že budú vyšetrovať túto udalosť.

Srbi vidia i možnú súvislosť medzi haváriou lietadla a masovými hrobmi, o ktorých pravdepodobne získali poznatky naši vojaci počas pobytu v misii. Informácie, ktorými disponovali, im mohli byť osudnými.

Stretli ste sa aj so slovenským ministrom obrany?

Nie, so slovenským ministrom obrany sme sa nestretli. Rovnako sme sa nestretli ani s prezidentom republiky, ani s premiérom, ani s generálnym prokurátorom, ktorých sme chceli informovať o našich poznatkoch a chceli sme počuť ich názor. Premiér postúpil našu žiadosť o stretnutie policajnému prezídiu kde nás prijal prvý viceprezident policajného zboru. Prezident postúpil našu žiadosť vojenskej kancelárii, ktorá nám odpovedala, že nemá kompetencie konať. Na generálnej prokuratúre sme sa stretli s jedným z prokurátorov generálnej prokuratúry a bolo nám umožnené nahliadnutie do neutajovanej časti spisu.

Počas obdobia od pádu lietadla v roku 2006 ste sa o nehode rozprávali s vojakom Martinom Farkašom, ktorý ako jediný nehodu prežil?

S pánom Farkašom sme sa spolu s manželkou stretávali len v dobe pietnych spomienok vždy 19. januára v maďarskej obci Hejce, pričom sme sa rozprávali veľmi málo. Počas prvých rokov po havárii sme mali pocit, že je strážený ľuďmi, ktorí sa okolo neho pohybovali. Predpokladám, že je viazaný mlčanlivosťou. Už po prebudení z umelého spánku v roku 2006 mu prokurátor odporučil nevyjadrovať sa na tlačovej besede k udalostiam v priebehu letu pred haváriou ani k udalostiam po havárii.

Tento rok, 19.1.2017, sme sa s p. Farkašom opäť stretli. Keď sme sa ho spýtali, prečo nepovie pravdu a či môže pokojne spávať, odpovedal, že môže, a že všetko podľa pravdy povedal vyšetrovateľovi. Tiež nám potvrdil, že po havárii ešte žilo viacero osôb.

Aké konkrétne kroky aktuálne očakávate od príslušných slovenských orgánov?

Celá naša činnosť má jediný cieľ: dosiahnuť nové, nezávislé vyšetrenie havárie lietadla AN-24 a dozvedieť sa skutočnú pravdu o jej príčinách. Snahy o odtajnenie spisu a trestné oznámenia, ktoré boli, poprípade ešte budú podané v súvislosti s haváriou, sledujú tento jediný cieľ. Do súčasnej doby sme však nezaznamenali zo strany zodpovedných orgánov takmer žiadny pokrok a nadobudli sme dojem, že kauzu havárie lietadla AN-24 všetci ignorujú a boja sa do nej pustiť.

Posledný príklad je z pred niekoľkých dní. Zúčastnili  sme sa prerokovania našej petície, ktorou sme žiadali zmeniť zákon o utajovaných skutočnostiach 215/2004 Z.z. vo výbore pre obranu a bezpečnosť NR SR. Toto rokovanie však vyznelo skôr ako fraška, keď predsedajúci PhDr. Anton Hrnko nemal základné informácie o type lietadla, ktoré havarovalo, nevedel v ktorom roku havarovalo ani na akom vrchu, a mal medzery v tom, čo je vlastne obsahom petície. Taktiež oznámil, že petícia je neplatná, pričom kancelária predsedu NR SR potvrdila, že petícia spĺňa všetky náležitosti. Záverom z rokovania bolo prijatie uznesenia, že petíciu berú na vedomie, čím sa nám vlastne vysmiali, pretože takýto záver nepredpokladá žiadnu ďalšiu aktivitu, pokiaľ nevyjde iniciatíva od jednotlivých osôb, alebo politických strán.

Dňa 4.9.2017 bude táto petícia prerokovaná aj v ústavno-právnom výbore NR SR. Na toto rokovanie sme, ako jej predkladatelia, spolu s pánom Katrincom, pozvaní.