Žena poprosila o radu aj v súvislosti v rozhodovaním v manželstve, bývaním v blízkosti svokry, vzťahu s ňou a k výchove detí.

„Chcem sa poradiť v tejto veci, nakoľko manžel je presvedčený, že jedine jeden pozemok je pre nás ideálny, a to v blízkosti jeho rodičovského domu. Mne sa vzťah so svokrou skomplikoval, odkedy mám prvé dieťatko a názory na výchovu sa nám líšia,“ vysvetlila v úvode mladá matka a dodala:

„Tiež sa od istého momentu po uzavretí manželstva začala ku mne správať panovačne a zhadzovať moje snahy. To, čo ja považujem za dobré sa ona snaží sabotovať, napr. kojenie. Má k tomu posmešné komentáre, to preto lebo ona nekojila a chcela by dieťa kŕmiť z fľašky – nebol na to čas popri gazdovstve, atď. Deti v tej dobe bavili tety, susedia … sama priznáva že veľakrát zabudla niekde dieťa a až večer ho nakŕmila.“

Žena tiež uviedla rady iných kňazov. Jeden kňaz jej povedal, aby týmito záležitosťami nezaťažovala manžela a na manželskej príprave im hovorili, že keď je nejaký konflikt s jednou alebo druhou rodinou, tak nech si to odkomunikuje dcéra alebo syn z tej rodiny, s ktorou to súvisí. „Aký mám v tejto veci k nej zaujať postoj? Vysvetľovanie nepomáha,“ vysvetľuje.

Dodáva, že svokre nechce odopierať vnúčatá, ani dcére babku, ale v oblasti výchovy jej nedôveruje.

„Tiež sa v Biblii píše, že manželka má byť poslušná manželovi, ako sa to myslí? Manžel mi túto časť Biblie pripomína a vyčíta mi, že mám pochybnosti o tomto jeho rozhodnutí. Sú situácie, kedy sa mi potvrdilo, ak som na niečom trvala, nakoniec mi manžel poďakoval a aj on je rád, že sme neurobili tak, ako on pôvodne chcel, napr. pri prerábke bytu. Myslím že obaja manželia majú prispieť svojimi prednosťami k spoločnému dobru a rozhodovaniu,“ ozrejmila svoju situáciu pri rozhodovaní v rodine.

„Nechcem aby sme mali nepokoj v rodine a narušené vzťahy, no bojím sa že v takomto blízkom kontakte sa konfliktom nevyhneme. Už teraz je dosť odmeraná, keď jej poviem svoj názor,“ dodala na záver v súvislosti s bývaním v blízkosti svokry.

Zodpovednosť za konečné rozhodnutie musí mať muž

Na jej otázku odpovedal o. ThLic. Peter Labanič, predseda Rady pre rodinu Gréckokatolíckej eparchie Košice, ktorý v úvode poukázal na slová Svätého Písma:  „Podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom. Ženy svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi, on, Spasiteľ tela. Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom.“ (Ef 5, 21-24)

Z toho podľa jeho slov vyplýva, že v manželstve a rodine má byť iba jedna hlava, nie dve, ani tri (to by bol netvor, niečo ako trojhlavý drak). Takisto to znamená, že hlavou má byť muž, lebo takýto je prirodzený poriadok daný Bohom, vložený do DNA manželstva a rodiny. Určite z toho nevyplýva, že muž sa nikdy nemýli a žena nemôže mať pravdu. Znamená to len, že kvôli pokoju a poriadku v rodine zodpovednosť za konečné rozhodnutie musí mať muž.

Ak by sme list Efezanom čítali ďalej, upozorňuje Labanič, videli by sme, že muž sa nemá iba odvolávať na Kristovu autoritu, ale tak ako Kristus má aj milovať: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu…“ (Ef 5, 25n). „Muž má svoju právomoc používať s láskou. To znamená, že má si vypočuť ženu, zvážiť to, čo mu radí, snažiť sa ju pochopiť. Má sa pýtať nielen seba, ale aj Boha, čo je jeho vôľa a len tak sa rozhodnúť. Rozhodnúť sa je však jeho právo i povinnosť. Rodiny, kde muž prenechal opraty žene, nefungujú dobre a žene neprináša takéto riešenie spokojnosť,“ vysvetlil.

Prizvukuje, že za manžela by nemali rozhodovať rodičia ani nikto iný. „Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.“ (Ef 5, 31) Zároveň vysvetľuje, že „zanechať“ neznamená celkom opustiť a už sa nestretnúť, ale prijatie nového životného usporiadania: na prvom mieste Boh, na druhom manželka, na treťom deti, a potom ďalšie vzťahy.

„Je zničujúce pre manželstvo, ak muž alebo žena neprestrihli pupočnú šnúru so svojimi rodičmi a dávajú im prílišný priestor na zasahovanie,“ upozorňuje.

.

Postaviť či nepostaviť dom blízko rodičov?

„Možno sa pýtate, či teda je správne postaviť si dom blízko rodičov, alebo dokonca bývať s nimi. To záleží na tom, akí ľudia sme. Ak rodičia nezasahujú do manželstva detí, ak nedávajú nevyžiadané rady, ak sa nesnažia rozhodovať za nich, ale naopak, pomáhajú im a udržiavajú si správny odstup, ak si deti ctia rodičov a sú ochotní tolerovať ich občasné slabosti, ak niektorý z manželov nekladie rodičov pre svojho manželského partnera, tak to možné je. Nemyslím si však, že takáto konštelácia sa podarí veľmi často. Preto na predmanželskej príprave odporúčame snúbencom, aby ako mladí manželia žili hlavne na začiatku vo svojom a s istým odstupom od rodičov. Ale poznám rodiny, kde pekne funguje viacgeneračné spolužitie a to má tiež mnoho výhod,“ dodáva.

„Čo robiť, ak je zrejmé, že manžel sa mýli a teda jeho rozhodnutie nebude správne? Aj tak sa má žena podriadiť? Pokiaľ od nej nechce hriech, tak áno, aj za cenu, že to nie je najlepšie riešenie. Ak sa žena pustí do boja za svoju pravdu, obvykle aj tak nič nedosiahne, iba ak za príliš veľkú cenu: narušený vzťah so svojím manželom, oslabenie jeho sebaúcty a ochoty preberať na seba zodpovednosť. Ak sa to bude opakovať často, muž začne ‘unikať’ z domu a zo vzťahu. Sv. Pavol, potom ako vyzýva mužov, aby milovali svoje ženy, vyzýva aj ženu: ‘A manželka nech si ctí muža.’ (Ef 5, 33b)

Muž, ktorého si žena ctí, má väčšiu ochotu ju milovať a teda aj vychádzať jej v ústrety. Aj my sme sa o tom ako manželia presvedčili. Dlho sme spolu bojovali, ale po istom čase si manželka uvedomila, že takto to nejde. Začala to robiť tak, že niečo navrhla alebo ma o niečo poprosila, ale keď som hneď nesúhlasil, nebojovala so mnou a prijala to. Veľmi často sa potom stávalo, že ja sám po istom premýšľaní som zmenil svoj názor a urobil som podľa nej. Totiž, ak muž cíti, že ho žena do niečoho tlačí, búri sa v ňom jeho mužská hrdosť a už zo zásady mu je ťažko povedať áno, hoci by aj cítil, že má žena pravdu,“ vysvetlil a doplnil:

„Súvisí to aj s rozdielmi medzi mužom a ženou: žena uvažuje intuitívne, správne riešenie vie skôr vycítiť, než ho odôvodniť. Muž naopak rozmýšľa logicky a musí prejsť všetky alternatívy. Preto mu to trvá dlhšie, ale potom je jeho rozhodnutie pevnejšie.“

„Čo sa týka vašej konkrétnej situácie, snažte sa pôsobiť ako tvorca pokoja, nie nepokoja. Nevšímajte si, ak s vami svokra v niečom nesúhlasí, robte to podľa svojho svedomia. Zachovajte si pokoj aj úsmev na tvári. Napr. v prípade kojenia máte určite pravdu: pre dieťa nie je nič lepšie. Hlavne sa snažte v názore zjednotiť so svojim manželom, jemu to vysvetlite. Rodičov nemusíte presvedčovať. Neútočte príliš na svokrovcov pred svojim manželom, jeho to bude trápiť ako syna i ako manžela, bude ako medzi dvoma kameňmi. Prejavujte mu úctu a lásku a mnohé veci sa vyriešia sami,“ radí Labanič žene.

„Ak máte dom už zbudovaný, možno ho nemusíte hneď opúšťať len kvôli tomu, aby ste mali odstup od rodičov. To by som odporučil len vtedy, keby ich zásahy boli patologického charakteru, teda keby sa vymykali normálnym ľudským nezhodám. Nikto nie je dokonalý a každý má svoje chyby. Chce to celoživotné úsilie naučiť sa odpúšťať a milovať. Prajem vám a modlím sa, aby ste to s Božou pomocou zvládli a dosiahli tak pokoj a radosť z víťazstiev nad sebou samou a z rastúcej lásky vo vašom srdci,“ dodáva na záver predseda Rady pre rodinu Gréckokatolíckej eparchie Košice.