Podľa FT, tento konflikt poukazuje na rozpory medzi Orbánom a jeho partnermi z EÚ v otázke podpory pre Ukrajinu, ktorá na budúci rok potrebuje od partnerov takmer 40 miliárd dolárov na udržanie verejných služieb.

Expert na Rusko András Rácz z nemeckého think-tanku Council on Foreign Relations označil veto za “najnižší bod maďarskej zahraničnej politiky”.

Orbán tiež blokuje snahu EÚ zaviesť v únii minimálnu daň z príjmu právnických osôb, čo je otázka, ktorá si podobne ako financovanie Ukrajiny vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov.

Mnohé iné hlavné mestá EÚ sa domnievajú, že Budapešť využíva svoje právo veta ako spôsob nátlaku na svojich spojencov, aby podporili podiel Maďarska vo výške 5,8 miliardy EUR z fondu EÚ na obnovu Covid-19.

Komisia odporučila, aby krajiny EÚ schválili maďarský plán obnovy, ale členské štáty v utorok odložili rozhodnutie, keďže bolo jasné, že Budapešť zablokuje prostriedky pre Ukrajinu.

Nemecký poslanec Európskeho parlamentu Daniel Freund uviedol, že veto predstavuje “úplnú eskaláciu” zo strany Orbána.

Výkonný podpredseda Komisie Valdis Dombrovskis vyjadril poľutovanie nad oneskorením pomoci Ukrajine. “Na vlastné oči som videl, aká zúfalá je situácia,” povedal. “Prvú platbu musíme uskutočniť budúci mesiac, aby Ukrajina mohla prežiť zimu. Neexistuje iná možnosť – nájdeme spôsob.”

Rozhodnutie Maďarska vetovať pôžičku vo výške 18 miliárd eur, ktorej väčšia časť si vyžaduje súhlas všetkých členských štátov, podnietilo ostatné hlavné mestá EÚ, aby začali okamžite pracovať na alternatívnom pláne financovania Ukrajiny, ktorý by si nevyžadoval podporu Budapešti. Diplomati však varovali, že tento prístup by si vyžiadal viac času, čo by prehĺbilo finančné riziká, ktorým Kyjev čelí.

Reakcia Orbána

Správy o tom, že Maďarsko vetovalo finančnú pomoc Európskej únie určenú Ukrajine, sú falošné, uviedol v utorok na Twitteri predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

“Maďarsko je pripravené poskytnúť finančnú pomoc Ukrajine na bilaterálnom základe,” napísal Orbán v reakcii na správy, že jeho krajina vetovala balík finančnej pomoci EÚ pre Ukrajinu v objeme 18 miliárd eur. “Žiadne veto, žiadne vydieranie,” dodal premiér.

Maďarsko chce presvedčiť členské štáty Európskej únie o tom, že spoločné požičiavanie nie je v tejto situácii riešením. “Ak budeme pokračovať v ceste ako spoločenstvo dlžníkov, nebudeme sa môcť vrátiť späť. V tejto situácii nie je spoločný úver riešením,” zdôraznil Orbán, podľa ktorého má Maďarsko inú predstavu o Európe. Dodal však, že Maďarsko nepodporuje úver EÚ, z ktorého by bola pomoc Ukrajine, ani globálnu minimálnu daň.

Maďarské ministerstvo financií vydalo vyhlásenie, podľa ktorého na utorňajšom bruselskom programe schôdzky ministrov financií členských štátov EÚ nebolo hlasovanie o finančnej pomoci Ukrajine. Správy o maďarskom vete označil rezort za falošné.

Odklad rozhodnutia o vlastnom financovaní Maďarska z EÚ prináša riziká aj pre Budapešť. Maďarsko prvýkrát predložilo svoju žiadosť o podiel na ozdravnom pláne NextGenerationEU vo výške 800 miliárd eur v máji 2021, ale schválenie sa oddialili pre obavy Bruselu z úplatkárstva a korupcie v Budapešti.

Podľa FT, ak Maďarsko nezíska podporu pre svoj plán obnovy v Rade EÚ do konca roka, riskuje, že stratí 70 % nároku na financovanie. Jeden z diplomatov uviedol, že rozhodnutie ostatných členských štátov začať pracovať na financovaní Ukrajiny, ktoré by si nevyžadovalo maďarskú účasť, bolo spôsobom, ako “odobrať Orbánovi najväčšiu časť páky” na nich.

Odklad financovania Maďarska prichádza v čase, keď Budapešť čaká ťažký rok. Inflácia patrí medzi najvyššie v EÚ a hospodársky rast je slabý, upozorňuje FT.

Guvernér centrálnej banky György Matolcsy tento týždeň na parlamentnom vypočutí povedal, že krajine hrozí v priebehu roka 2023 rast cien o 15 až 18 % a že jej rozpočtový deficit a deficit bežného účtu z nej robia jednu z najzraniteľnejších ekonomík v Európe.

“S týmto dvojitým deficitom sme druhí najhorší za Rumunskom, lenže Rumunsko nie je cieľom finančných trhov, zatiaľ čo Maďarsko áno,” povedal Matolcsy a dodal, že oslabenie jeho meny, forintu, ešte viac zhoršuje problémy s infláciou tým, že zvyšuje náklady na dovoz.

Komisia tiež odporučila dočasné zmrazenie kohéznych platieb vo výške 7,5 mld. eur pre Budapešť, pretože ešte nesplnila 17 záväzkov v oblasti reforiem právneho štátu. Toto rozhodnutie musia pred nadobudnutím účinnosti podpísať aj ministri financií.

Podľa Financial Times, diplomati teraz zvažujú možnosť ďalšieho mimoriadneho zasadnutia Rady ministrov financií Ecofin tento mesiac s cieľom obnoviť diskusie o tejto situácii.