Bola to vlastne takmer pirátska akcia, ktorá bola pripravovaná viac-menej v utajení: o tom, že skupinka slniečkových slovenských europoslancov chystá do Európskeho parlamentu návrh rezolúcie, ktorá odsudzuje pomery na Slovensku v súvislosti so vzťahom slovenskej verejnosti k LGBT komunite, nevedeli dokonca ani predstavitelia koaličných strán, ani poslanci Národnej rady.

Z parlamentných kruhov sme sa dozvedeli, že len neoficiálne a len tesne pred hlasovaním v europarlamente k poslancom Národnej rady presiakla táto informácia o uznesení Európskeho parlamentu, ktoré jednoznačne poškodzuje záujmy Slovenska prinajmenšom tým, že znižuje reputáciu nášho štátu v očiach partnerov. Napríklad tých, ktorí by tu chceli investovať. Ak ich takéto očiernenie Slovenska aj priamo neodradí od investovania v našom štáte, tak im dá prinajmenšom nástroj, kde budú môcť v jednaniach pritlačiť.

Čo si o tom myslia poslanci slovenského parlamentu? Na to sme sa spýtali štyroch z nich: bývalého ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO), hovorcu hnutia Republika Ondreja Ďuricu, podpredsedu strany Smer-SD Ľuboša Blahu a člena predsedníctva hnutia Sme rodina Ľudovíta Gogu.

Hlavné správy: Európsky parlament prijal uznesenie, ktoré odsudzuje údajnú nenávisť a násilie voči LGBT ľuďom na Slovensku. Myslíte si, že je to u nás v tomto smere až také zlé, o toľko horšie ako inde? Sú Slováci voči tejto komunite takí neznášanliví?

Goga: Informáciu o tom, že sa niečo také pripravuje, som zachytil tuším už v utorok, keď to predkladali, ale oficiálne o nás o tom nikto neinformoval. To uznesenie pripravili štyria slovenskí europoslanci, ktorých strany nie sú ani v slovenskom parlamente.

Samozrejme, že tá situácia vôbec nie je taká, ako ju títo štyria ľudia z mimoparlamentných strán prezentujú. Myslím si, že Slovensko má stabilné občianske a medziľudské pomery a nie je tu problém s nejakými konfliktmi tohto typu. Samozrejme, tak ako aj inde, určite aj u nás existujú nejaké skupiny, ktoré sa v tomto smere na internete hecujú, ale mňa veľmi mrzí, že vyjadrenie v tom uznesení dehonestovalo Slovenskú republiku.

Tí poslanci poukazovali na niečo, čo podľa mňa nie je pre ľudí až také dôležité. Možno v Bratislave je to iné, ale ak prejdete za Zlaté piesky, ľudí zaujímajú úplne iné veci: či budú mať čo jesť, čím kúriť, ako im môže vláda či EÚ pomôcť. Kultúrno-etické otázky sú určite dôležité, ale nie až do tej miery.

Predkladatelia a schvaľovatelia tej rezolúcie svojím vyjadrením poškodili Slovensko. Teraz môžu o nás rozprávať ako o problémovej krajine, tak ako pred časom o Poľsku a Maďarsku v súvislosti s inými témami. Poukazujú však na vec, ktorá nie je taká, ako ju oni prezentujú.

Krajčí: Úprimne sa priznám, že túto vec som nejako detailne neanalyzoval, ale mám z toho pocit, že niektorí naši europoslanci sa príliš aktivizovali. Našťastie toto je záležitosť, o ktorej si zvrchovane rozhodujú členské krajiny EÚ, takže tá deklarácia má pre nás len informatívny charakter. Verím, že my sa zariadime tak, ako to budeme považovať za správne.

Blaha: Myslím si, že sa tu robí búrka v pohári vody a považujem za zvrátené, že liberálni poslanci (lebo toto bola iniciatíva liberálnych slovenských poslancov z Progresívneho Slovenska, Spolu a s podporou KDH – čo je samo osebe absurdné, táto strana už je viac liberálna ako konzervatívna) takto kopú do vlastnej krajiny.

Stala sa tragická udalosť, ktorú treba jednoznačne odsúdiť, zomreli nevinní ľudia a Slovensko sa k tomu postavilo tak, ako sa malo. Robiť okolo toho ideologický cirkus, že všetci členovia LGBT komunity sú teraz v ohrození života, je úplne absurdné a znevažuje to Slovenskú republiku.

Mňa osobitne mrzí, že takto sa o vlastnej krajine vyjadruje aj prezidentka Čaputová, ktorá tým len potvrdzuje, že vlastne nie je prezidentkou Slovenskej republiky, ale slúži úplne iným záujmom.

Preto túto vec veľmi silne odsudzujem a vnímam ju ako útok liberálov proti Slovensku a proti našej kultúre, omnoho tradičnejšej, než majú slniečkari v Bruseli. Slovensko je bezpečná krajina a mám pocit, ktorý vyjadril aj Robert Fico na svojej tlačovej konferencii pred pár dňami, že tá ideologická hystéria rozpútaná okolo témy LGBT je to, čo komunite LGBT najviac škodí. Tým, že slovenskú verejnosť touto témou nadmerne otravujú a znásilňujú, totiž spôsobili, že verejnosť má voči tejto téme prirodzený odpor. Nie voči samotným LGBT ľuďom, ale kvôli tomu, že v tejto dobe ľudia majú naozaj aj iné problémy ako riešiť partnerstvá homosexuálov.

Ďurica: Vôbec si nemyslím, že by to bolo tak, ako tvrdia predkladatelia tej rezolúcie. Som presvedčený, že slovenská spoločnosť je tolerantná, všeličo dokáže chápať a prijať. Určite nie je agresívna alebo nepriateľsky nastavená voči akejkoľvek menšine. Koniec-koncov, máme tu rôzne menšiny a majú všetky práva, všetky výhody, všetko čo patrí k tomu, aby mohli normálne, slušne žiť.

Problém je, keď sa také tragické udalosti, ako bola tá vražda, politicky zneužívajú. Keď sa tá vec spolitizuje a potom polarizuje verejnosť. My sme sa k tomu zločinu hneď na začiatku veľmi jasne vyjadrili a odsúdili ho. Každý normálny človek sa k tomu postaví takto. Súčasne však kritizujeme, že tak ako pred pár rokmi tie udalosti okolo vraždy novinára a jeho priateľky boli zneužité na politickú kampaň a spustili rôzne deje v spoločnosti, tak aj táto vražda je zneužitá na to, aby sa prijala legislatíva a opatrenia zamerané proti opozícii.

Hneď boli vytiahnuté rôzne výroky politikov a začali byť spájané s týmto dianím, hoci to bolo úplne nepatričné – politik, ktorý presadzuje svoju politickú agendu, sa predsa nemôže vyhnúť pomenúvaniu problémov aj v citlivých oblastiach, ale to ešte neznamená, že je extrémista.

My túto kampaň, ktorá sa teraz rozbehla, vnímame veľmi negatívne a aj mnohí príslušníci menovanej komunity z toho nie sú šťastní, a naopak, vnímajú, že ich to u väčšinovej spoločnosti stavia do nepríjemného svetla, ktoré si ani sami neželajú.

Hlavné správy: Predkladateľmi tej rezolúcie boli europoslanci reprezentujúci Slovensko: Bilčík, Šimečka, Nicholsonová a Hojsík. Prečo to urobili? Myslíte si, že oni naozaj vnímajú situáciu na Slovensku ako takú veľmi alarmujúcu? Alebo o čo im vlastne ide?

Goga: To vedia len oni sami. Oni presadzujú agendu svojich politických strán, tak ako aj my presadzujeme tú našu. Myslím si, že chceli poukázať na aspekt, ktorý nie je špecificky otázkou Slovenska, ale je celosvetovým fenoménom. Títo mladí, alebo aj starší ľudia sú na internete a veľkým problémom sú sociálne siete, kde sa šíria rôzne „hejty“.

Blaha: Ja to vnímam tak, že v Bruseli existuje taká uzavretá bublina, v ktorej sa tí fanatickí liberáli a slniečkari navzájom utvrdzujú vo svojom videní sveta, úplne odtrhnutom od reality. Oni majú štyri témy, ktoré točia dokola: gejovia, transsexuáli a všetko okolo toho, multikulturalizmus a migrácia, potom zelený „deal“, Grétu a veci okolo toho, a napokon feminizmus. Tieto štyri témy, takzvaný progresivizmus, to oni silne pretláčajú, až sa z toho stal dominantný prúd, ktorý prehlušil všetko ostatné a oni sa cítia byť na koni.

A ľudia ako mladý Šimečka, ktorý je tiež odchovancom týchto kruhov, sú celí nadšení, že teraz môžu využiť (a zneužiť) vraždu tých dvoch mladých ľudí a ukázať ako silno bojujú za „dúhové rodiny“ – ako to oni v tej rezolúcii nazývajú –  a byť medzi tými svojimi za hrdinov. Oni to takto vnímajú, toto je skrátka ich svet.

Je to perverzný spôsob robenia politiky, Slovensku úplne cudzí, pretože u nás toto naozaj takmer nikoho nezaujíma, ale v tom Bruseli to majú ako hlavný prúd. A títo naši fanatici ako Šimečka, Bilčík a spol. si takýmto spôsobom naháňajú kariéru. Žiaľ, oni si neuvedomujú, že týmto kopaním do Slovenska mu ubližujú.

Máte pocit, že na Slovensku by dochádzalo pravidelne k vraždám alebo útlaku LGBT ľudí? Vyskytol sa nám tu jeden pomätenec, ktorý ich navyše ani nemal ako prvotný cieľ – veď prvotným cieľom mal byť Heger, Fico či iní politici, až potom Židia, LGBT alebo niekto iný. On by si už niekoho našiel, chcel zaujať a to sa mu podarilo – kvôli týmto našim liberálnym odrodilcom sa tu teraz vytvára dojem, že sa na Slovensku gejovia pomaly každodenne lynčujú. A všetci vieme, že to vôbec nie je pravda, títo ľudia tu normálne žijú, nie je žiadny problém, kým sa z toho nerobí ideologický problém. A tento prístup „zahoďme všetky ,chlebové témy‘, lebo veď my na Slovensku už máme vyriešené všetko, a poďme riešiť tieto postmaterialistické veci“ môže ľudí oprávnene otravovať.

Ďurica: Keď si všímate rétoriku týchto zástupcov Slovenskej republiky v europarlamente, tak zbadáte, že oni veľmi radi kritizujú Slovensko. Je to paradox, veď stále platí, že pochádzajú zo Slovenska. Myslím, že takto okato to nerobia zástupcovia žiadnej inej krajiny. Ale nie je to nič čudné, títo naši predstavitelia aj doma na Slovensku veľakrát dávajú najavo, že k Slovenskej republike nemajú vzťah. Je predovšetkým ich hanba, že takýmto spôsobom zneužívajú situáciu.

Prípady ako spomínaná vražda si nikto neželá a sotva ich niekto môže schvaľovať, ale žiaľ, sú to zároveň situácie, ktorým nijako nezabránime, pretože v každom tábore a v každej spoločnosti sa nájde nejaký extrém a nejaký prípad vyšinutého jedinca.

Napokon aj tie zhromaždenia, ktoré boli organizované krátko po tejto vražde, ukázali obrovskú mieru agresivity a nenávisti niektorých jednotlivcov, ktorí na námestiach komunikovali svoje stanoviská „proti nenávisti“.

Ivan Lehotský