Púť sa začne v piatok 24. marca svätou omšou v Trstíne – Hájičku o 18.00 hodine. Bude ju celebrovať generálny vikár Trnavskej arcidiecézy Mons. Peter Šimko a v priamom prenose ju odvysiela Rádio Lumen. Po svätej omši pútnici vykročia smerom na Šaštín cez Plavecký Mikuláš. Dĺžka púte je približne 40 km a ide sa za každého počasia. Na trase je plánované občerstvenie v Kultúrnom dome v Plaveckom Mikuláši. Odhad časovej náročnosti je približne 12 hodín.

Púť „je vyjadrením túžby putovať za Matkou Božou aj v náročnejších podmienkach. Chce byť aj alternatívou k moravskej púte z Olomouca na Hostýn, aby sme aj my na Slovensku mali podobnú tradíciu,“ uvádzajú organizátori púte. Ráno po príchode do Národnej baziliky Sedembolestnej Panny Márie bude slávená svätá omša pre pútnikov. Organizátori rozdajú účastníkom pamätné listy.

Púť nadväzuje na vlaňajší prvý ročník, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 60 ľudí. Boli tu ľudia z Oravy, Záhoria, Trnavy a okolia, ale i od Zlatých Moraviec. Zároveň je tu aj duchovné prepojenie na Moravu, kde sa podobná púť koná už po 26 krát. Táto púť nadväzuje aj na historické putovania mariánskych pútnikov, ktorí v minulosti putovali z Trstína – Hájička do Šaštína.

Putovať možno po celej trase alebo si zvoliť jej časť. Zabezpečená je lekárska starostlivosť a k dispozícii je aj auto, ktoré privezie pútnikov, ktorí by to potrebovali, do Šaštína. „Je to pôstna púť ako vyjadrenie pokánia a prinesenie obety, ktorú počas púte každý z účastníkov bude prinášať. Je o vyjdení z pohodlia svojich domovov a o akceptovaní podmienok púte z hľadiska počasia, noci, vzdialenosti a iných nepredvídateľných sprievodných javov,“ vyjadrili sa organizátori púte.

História Železného pútnika

Táto púť nadviazala na historické putovania mariánskych pútnikov, ktorí v minulosti putovali z Trstína – Hájička do Šaštína. Symbolicky sa spojila s podobnou púťou na Morave, ktorá sa tam konala už 25-krát.

Putovať možno celú trasu alebo si zvoliť jej časť. K dispozícii je auto, ktoré privezie pútnika (ov) do Šaštína.

Špecifikom tejto púte je skutočnosť, že sa koná v noci, čo prináša svoje zvláštnosti. Zároveň je to pôstna púť, aby sa u pútnikov vyjadril aj rozmer kajúcnosti a pokánia pri ich pozemskom putovaní.

Prvého ročníka sa zúčastnilo približne 65 ľudí z rôznych kútov Slovenska. Boli tu ľudia z Oravy, od Zlatých Moraviec, Záhoria i z Trnavy a okolia. Putovanie začalo zhruba o 19:30 hod. po svätej omši v kostolíku v Hájičku. Prví pútnici dorazili do Šaštína okolo 4:00 hod. nad ránom, poslední približne o 5:30 hod. Po krátkom odpočinku sa všetci zúčastnili v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie na svätej omši, ktorú na záver púte pre nich slávili miestni pátri pavlíni spolu s kňazmi – pútnikmi. Potom sa už účastníci púte postupne rozchádzali domov.

Farnosť Trstín

Farnosť Trstín je rímskokatolíckou farnosť zasvätenou sv. apoštolom Petrovi a Pavlovi.

Sv. Šimon Peter sa narodil v Betsaide pri Tiberiadskom jazere. Jeho otec sa volal Ján (Jonáš). Spolu s ním a s bratom Ondrejom, tiež apoštolom, boli pôvodne rybármi. Bol to Ondrej, ktorý doviedol svojho brata Šimona k Ježišovi. Vtedy mu Ježiš dal meno Kéfas, po grécky Petros, čo znamená skala. Sv. Peter sa spomedzi apoštolov najviac spomína v evanjeliách. Podľa týchto opisov si môžeme dosť presne poskladať jeho život, ale aj povahu. Zdá sa, že mal sangvinický temperament.

Peter pôsobil v Jeruzaleme. Pokrstil pohana Kornélia, čím sa otvorili brány Cirkvi aj pre pohanov, nielen pre Židov. Herodes Agrippa ho uväznil, ale v noci k nemu prišiel anjel a zázračne ho vyslobodil z väzenia. Potom horlivo účinkoval v Jeruzaleme, v Antiochii, v Korinte a v Ríme. Pravdepodobne v Ríme napísal svoj prvý list, kde hovorí o Ríme ako o Babylone. Zomrel mučeníckou smrťou asi roku 64 v Ríme, podľa tradície ho ukrižovali dolu hlavou na Vatikánskom pahorku. Na tom mieste teraz stojí Bazilika sv. Petra, jej svätyňa je presne nad miestom, kde sa podľa tradície nachádza Petrov hrob. Jeho relikvie sú uložené v hlavnom oltári baziliky. Zobrazuje sa ako starší muž s kľúčmi a knihou. Jeho symbolmi sú tiež obrátený kríž, loďka a kohút.

Sv. Pavol sa narodil niekedy v rokoch 5-10 po Kristovi v Tarze v Cilícii (južné Turecko) v židovskej rodine, ktorá požívala práva rímskeho občianstva. Rodičia mu dali dve mená: Šavol (Saulus – meno prvého židovského kráľa) a Pavol (Paulus – malý). Dostal vynikajúce vzdelanie, najprv v samotnom Tarze v helenistickej škole a neskôr v Jeruzaleme pri nohách slávneho učiteľa Gamaliela. Popritom – ako správny Žid – sa vyučil stanárskemu remeslu. Vyrábal stany alebo lodné plachty, čo bol vtedy veľmi hľadaný tovar.

V prvom rade však ostal dôsledným, až fanatickým farizejom. Zahorel nenávisťou proti novému učeniu, ktoré hlásal Ježiš Kristus a jeho apoštoli. Bol pri kameňovaní sv. Štefana. Nekameňoval ho síce priamo, ale strážil šaty katom. Potom si vymohol dovolenie na prenasledovanie kresťanov aj v Damasku. No na ceste do tohto mesta sa mu zjavil sám Ježiš Kristus. Na tri dni z toho oslepol, ale potom sa dal pokrstiť a niekoľko dní nato už ohlasoval v synagógach Ježiša Krista a rozprával o tom, čo sa mu prihodilo. Barnabáš ho zaviedol k apoštolom Petrovi a Jakubovi a porozprával im, ako si Pavol počínal v Ježišovom mene. Po odsúdení ho sťali mečom.

Článok pôvodne vyšiel na portáli Abu.sk.