Jedným z najpovolanejších a najinformovanejších odborníkov na situáciu na Ukrajine je Oleg Carev, známy ukrajinský politik a bývalý predseda parlamentu Novorossie. A náš rozhovor sa týkal chýb – chýb v hodnotení situácie, vo vojenskom plánovaní, v hodnotení konania obyvateľstva… Dúfame, že dôkladný “debrífing” a analýza chýb ak nie zabráni, tak minimalizuje budúce chyby. Cenou za chyby sú totiž v súčasnosti tisíce ľudských životov. Rozhovor priniesli noviny Svobodnaja Pressa

“SP: Oleg Anatolievič, nedávno ste povedali, že stiahnutie našich vojsk z Kyjeva bolo chybou…

– Nepovedal som “chybou”. Povedal som, že keby sme nestiahli naše jednotky z Kyjeva, o prípadnej ukrajinskej ofenzíve na Melitopol by teraz nebolo ani reči.

Bolo chybou vstúpiť s malými silami – 200-tisícové sily zjavne nestačili na vyriešenie počiatočných úloh.

“SP: Nakoľko nečakaný bol pre Ukrajinu začiatok ŠVO?

– Ukrajina v tom čase už osem rokov bojovala proti Donbasu, oficiálne označila Rusko za “agresorský štát”, mala ostrieľanú a vycvičenú armádu. To znamená, že v skutočnosti bola vo vojne s Ruskom už pred 24. februárom 2022 a zavedenie našich vojsk bolo len ďalšou etapou, pre Ukrajincov sa nič zásadné nezmenilo.

“SP”: Teraz sa veľa hovorí o akýchsi mierových rokovaniach a zmrazení bojových akcií… Nakoľko je táto cesta reálna?

– Niekto si môže myslieť, že sme začali ŠVO, aby sme Ukrajinu prinútili uzavrieť s nami ďalšiu mierovú dohodu. Prirodzene, nie je to tak – a viem to s istotou, keďže som o niečo lepšie informovaný ako ostatní. Musíme sa sústrediť na vojenské víťazstvá a tiež na vojenský priemysel, na hľadanie potrebných elektronických komponentov pre vojenskú techniku, na výrobu kvadrokoptér a všetkého ostatného pre front – a to považujem teraz za hlavné. A kým nebudeme mať víťazstvá na fronte, nebudeme mať víťazstvá v diplomacii.

” SP: O rozsiahlej ofenzíve, ktorá sa má začať, hovoria obe strany už od jesene – keď opadá lístie, keď zamrzne pôda, keď vyschne blato… Ale je cítiť, že aj naši, aj AFU čakajú, kto začne prvý…

– Je to celkom možné, a je to logické. Vidíme, aké sily sa zhromažďujú z ukrajinskej strany – aké množstvo techniky sa dodáva, formujú sa nové brigády a taktické skupiny, značný počet vojsk je dobre vystrojený, vyzbrojený a vycvičený v zahraničí.

To všetko naznačuje, že jar a leto budú v našej krajine veľmi horúce. A viete, nie je to jednoduché – odmínovanie, ústup z opevnených línií s vedomím, že môžeme dostať silný protiútok a v prípade úspešného protiútoku AFU sa nebudeme mať o čo zachytiť na Kryme. Takže obraz, ktorý vidíme teraz, môže byť najracionálnejším vedením bojových akcií. V každom prípade by však akcie v Bachmute mali byť ukončené a Ugledar by mal byť dobytý, aby sa znížila pravdepodobnosť úderu smerom na Krym. A Marinka, Avdejevka – čo najrýchlejšie ich oslobodiť, aby sa zastavilo ostreľovanie Donecka.

“SP: Nemáte pocit, že v priebehu ŠVO sme čiastočne vo vojne sami so sebou? Tá istá mentalita, tá istá výchova, aspoň staršej generácie, tá istá statočnosť a vojenský dôvtip, ktoré sme zvyknutí vídať v našej armáde… A ukrajinské počty obetí, úprimne povedané, neteší. Je to v podstate náš genofond…

– Už som to povedal mnohokrát. A áno, tieto čísla nie sú povznášajúce. Skôr naopak.

“SP: Ale naše plány zahŕňajú Charkov, Záporožie, Dnepropetrovsk, Odesu – mestá s obrovským počtom obyvateľov… Čo ich čaká?

– Žiaľ, prax ukázala, že tam, kde je frontová línia, nedochádza k výraznej deštrukcii – s výnimkou toho prvého týždňa, keď naše ozbrojené sily obsadili toľko územia, koľko sa dalo prejsť. Na koľko stačili ľudia. Keby ich tam išiel milión, pravdepodobne by sme obsadili celú Ukrajinu – a bez vážnejších strát. – Pokiaľ ide o mňa, keď vznikla potreba, “strana povedala – treba, komsomolci odpovedali –
stane sa!”, tak som spolu s našimi ozbrojenými silami v tú noc prekročil hranice Bieloruska. A ak by pôvodný scenár vyšiel, bol by som teraz na území Ukrajiny a pomáhal by som nastoliť mierový život.

“SP: Podľa rôznych zdrojov sa objavili informácie, že niektoré naše jednotky prešli ďalej, ako sa teraz zvyčajne hovorí…

– Moji priatelia mi povedali, že sa dostali až na okraj Odesy. Dostali sa tam – a boli nútení vrátiť sa, pretože nemali posily ani zásoby. Nebol tam žiadny domáci front. A tak vraj mohli ísť kamkoľvek. Ale na to bolo potrebné v každej osade, ktorú nechali za sebou, nechať nejakú jednotku, ktorá by jednoducho kontrolovala územie. Ale pri malom počte, v akom ŠVO začínala, to nebolo možné.

” SP: Z toho vyplýva, že otvorene rusofóbne obyvateľstvo, aspoň jeho značná časť, bude klásť tvrdý odpor, najmä tí, ktorí prichádzajú zo západnej Ukrajiny. Vy ste však nedávno povedali, že západ krajiny s najväčšou pravdepodobnosťou nebude mať s vytvorením novej vlády žiadne problémy… Ako to?

– Západná Ukrajina je taká, aká je, ľudia tam vítali s kvetmi všetky armády, ktoré ich napadli. A nikdy nekládli nejaký zvláštny odpor. A za sovietskych čias tam prakticky neboli disidenti, bola tam lojalita k existujúcej moci.