Nemecký kancelár Olaf Scholz navštívil tento mesiac Peking v sprievode vedúcich predstaviteľov niekoľkých popredných nemeckých podnikov v Číne, čím vyslal jasný odkaz všetkým tým v Nemecku, v hlavných mestách EÚ a vo Washingtone, ktorí túto návštevu ostro kritizovali: obchod s najväčším svetovým trhom musí pokračovať a “odpojenie” od Číny nie je dobré ani pre Nemecko, ani pre Európu. Necelý deň trvajúca návšteva kancelára v čínskom hlavnom meste – bez plánu navštíviť Veľký čínsky múr – typicky zapadala do karikatúry toho, ako sú Nemci vnímaní, t. j. “samá práca, žiadne potešenie”. Aj Číňania si uvedomili dôležitosť pracovnej “bleskovej návštevy”, preto odstránili všetky prekážky, ktoré stáli v ceste jednodňovému pracovnému výletu Scholzovho sprievodu do Pekingu, a zrušili štandardnú 7-dňovú povinnú hotelovú karanténu Covid-19 pre všetkých zahraničných cestujúcich.

Zaujímavé je, že zatiaľ čo si kancelár Scholz podával ruku s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Zlatej sále Veľkej siene ľudu, americký minister zahraničných vecí Anthony J. Blinken na záver dvojdňového stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín G7 v západonemeckom meste Münster novinárom povedal “My [G7] si jasne uvedomujeme, že je potrebné zosúladiť postup voči Číne.” Časť médií v Číne pravdepodobne nevedela interpretovať, čo v čínštine znamená “jasné oko”, a tak Blinken uviedol, že “Spojené štáty rozhodne súhlasia” so Scholzovým postojom k jeho ceste do Pekingu. Čínsky článok s názvom “Scholz ide do Číny, Blinken reaguje” ďalej zdôraznil Blinkenovu poznámku, že “v posledných dvoch rokoch je konsenzus G7 vrátane Nemecka v otázke Číny čoraz silnejší a jasnejší”.

Je skutočne pravda, že Blinken urobil poznámku, ako sa uvádza v uvedenom čínskom článku. Štátny tajomník však zďaleka neschvaľoval návštevu kancelára Scholza v Číne, ale v odpovedi na otázku, ako on [Blinken] vníma náhlu návštevu nemeckého kancelára, jasne povedal toto: “Kancelár Scholz v článku, ktorý bol uverejnený tento týždeň, veľmi jasne uviedol ciele svojej návštevy v Pekingu. A my rozhodne súhlasíme s tým, čo v tomto článku uviedol. To mimochodom zahŕňa aj povzbudenie prezidenta Si, aby naliehal na prezidenta Putina, aby nikdy nepoužil jadrovú zbraň akéhokoľvek druhu.” V čínskom článku sa samozrejme nespomína Scholzov zámer požiadať prezidenta Si, aby naliehal na svojho ruského partnera, aby nikdy nepoužil jadrovú zbraň. V článku sa tiež neobjasnilo, že Blinken hovoril len o podpore článku, ktorý napísal Scholz.

Netreba dodávať, že čínsky článok vyvolal desiatky komentárov čitateľov, ktorí kritizovali Blinkenov názor na Scholzovu návštevu ako pokrytecký. Jeden čitateľ sa pohŕdavo vysmieval štátnemu tajomníkovi a pýtal sa: “Ak je Blinkenov názor aj postojom vlády USA, prečo potom USA pokračujú v obchodnej vojne proti Číne? Prečo sa Bidenova administratíva zameriava na Huawei? Prečo USA vyhlásili voči Číne embargo na čipy a polovodiče?” Ďalší čínsky čitateľ napísal: “Nemecko je kolóniou Ameriky.” Čínska digitálna spravodajská a publicistická platforma, známa svojimi politicky “nacionalistickými” názormi, v pragmatickejšom, ale kritickom tóne pripísala nemeckej obchodnej komunite “nepokojnú”, menej ako 24-hodinovú “bleskovú návštevu” nemeckej kancelárky. V podpísanom komentári na svojej webovej stránke poznamenal: “Z určitého pohľadu ide skôr o návštevu, na ktorú tlačia nemecké podniky v Číne, a nie o to, že kancelár Scholz vedie nemeckú podnikateľskú delegáciu na návštevu Číny.”

Zaujímavé je, že niektorí čínski experti spochybnili Scholzovu úprimnosť a varovali Peking, aby bol opatrnejší ako iluzórny. “Až do včerajšieho dňa [Scholz] pľul jedom a viedol kampaň za to, aby sa svet ‘oddelil’ od Číny, a vyzýval na ‘de-sinizáciu’ sveta,” uvádza sa v jednom z komentárov deň po odchode hosťa. Takýto názor bol skôr v súlade s komentármi viacerých čitateľov, ktorí reagovali na predchádzajúci uvedený článok. Komentár, ktorý pripúšťal, že Scholz cestoval do Pekingu pod veľkým stresom a v napätí, napriek tomu neobviňoval z odporu voči jeho návšteve nikoho iného ako samotného Scholza. “Rastúci tlak a zvyšujúca sa úzkosť pramenia z obvinení voči nemu v rámci Nemecka a EÚ. A, samozrejme, hnev vychádza aj zo Spojených štátov. Je smutné, že práve on a jeho vláda sa zamerali na zničenie Merkelovej čínsko-nemeckého dedičstva,” uviedol.

Nesúhlas s názormi v Číne, ako sú tie, ktoré interpretujú, že Scholzova návšteva nielen podporí čínsko-nemecké vzťahy s cieľom zvýšiť dôveru, vyjasniť pochybnosti a prehĺbiť spoluprácu, ale aj pomôže čínsko-európskym vzťahom ako balastný kameň (zvýraznenie uvedené), protipohľad, ako sú články citované v predchádzajúcom odseku, hovorí, že je naivné očakávať, že nemecký líder prejaví “nezávislé a pragmatické pochopenie Číny”. Mnohí vedci v Číne si všimli, že na európskej politickej scéne už nejaký čas naberajú na sile faktory, ako je vysoká vlna de-globalizácie, pričom ukrajinská kríza nemá konca, ako aj “nátlaková diplomacia”, ktorú USA presadzujú u európskych spojencov s cieľom zadržať Čínu, atď.

Na inej úrovni je dôležité poznamenať, že väčšina oficiálnych médií v Číne sa odvoláva na Scholzov článok (citovaný vyššie), aby odôvodnila očakávania Pekingu, KSČ a predovšetkým prezidenta Si, že “mimoriadna” návšteva nemeckého kancelára nielenže pozdvihne čínsko-nemecké vzťahy na novú úroveň, ale bude hodná odporúčania aj pre ostatné európske krajiny. Čínsky skeptik však odmietol redakčný článok Global Times, ktorý Scholzovu návštevu označuje za “špeciálnu” a ktorý tvrdí, že so Scholzom na čele Nemecka sa Európa nakoniec vráti k tomu, aby bola komplexným strategickým partnerom Číny, a napísal: “Záver, že Scholzova návšteva sa usiluje o strategickú autonómiu voči Spojeným štátom a že nemecká politika voči Číne prejde dramatickým obratom, je prinajmenšom predčasný.”

Napokon, viaceré čínske komentáre poukázali na to, že súčasná stratégia USA, ktorá predlžuje prebiehajúcu vojnu v Európe, je zameraná na deindustrializáciu Európy, vyvoláva v Európe politické nepokoje a že ťažké časy Európy sa možno práve začali. Niektorí čínski analytici si tiež kládli otázku, či sa oplatí dať za pravdu politickému vplyvu, ktorý mal Scholz pri svojej návšteve Číny. Scholz neprejavil žiadne známky toho, že by bol v pozícii, aby diskutoval o nemecko-čínskom priateľstve, alebo skôr o čínsko-európskom priateľstve, poznamenal jeden čínsky komentátor. “Napriek tomu sľubuje, že je v súčasnosti jediným nemeckým lídrom, s ktorým sa Čína môže dohodnúť. Naozaj by sa oplatilo čakať a sledovať, akú zmenu môže Scholz priniesť do nemecko-čínskych alebo európsko-čínskych vzťahov,” poznamenal komentátor vo vtipnej poznámke.