Môj profil 
Predplatné
Najmenší zo svetových oceánov by sa už pritom mal podľa skorších odhadov okysliť najviac zo všetkých.
Za predpokladu, že koncentrácie CO2 v atmosfére sa budú naďalej zvyšovať, Severný ľadový oceán podľa výsledkov výskumu, ktoré vyšli v odbornom časopise Nature, absorbuje počas tohto storočia o 20 percent viac tohto plynu. “To vedie k podstatne zvýšenému okysleniu oceána, najmä medzi 200 a 1 000 metrami,” vysvetlil spoluautor štúdie Jens Terhaar, ktorý je členom skupiny pre modelovanie oceánov v Oeschgerovom centre pre výskum klimatických zmien na univerzite v Berne. Spomínaná hĺbka je dôležitým útočiskom mnohých morských organizmov.
Okysľovanie oceánov, ktoré spôsobuje absorbovanie veľkého množstva ľudstvom produkovaného CO2 z atmosféry, obzvlášť ohrozuje organizmy, ktoré majú kostry a ulity z uhličitanu vápenatého, ako sú mäkkýše, morské ježovky, hviezdice a koraly. Vo veľmi kyslých vodách sa dané kostry a ulity stávajú nestabilné a začnú sa rozpúšťať. Strata týchto organizmov má pritom dopad na zvyšok potravinového reťazca vrátane rýb a morských cicavcov. “Naše výsledky naznačujú, že pre arktické organizmy bude náročnejšie prispôsobiť sa okysľovaniu, než sa v minulosti predpokladalo,” skonštatoval Lester Kwiatkowski z École normale supérieure, kde pôsobí aj tretí autor štúdie Laurent Bopp.
Tím vedcov pri svojom výskume využil veľké rozdiely v simulovanej absorpcii uhlíka v Severnom ľadovom oceáne súčasných klimatických modelov. V modeloch našli fyzikálny vzťah medzi simuláciou súčasných hustôt hladiny oceána a súvisiacou tvorbou hlbokej vody – väčšia tvorba hlbokej vody spôsobuje zvýšený posun uhlíka do vnútra oceána, čo zvyšuje okysľovanie. S pomocou meraní hustoty hladiny Severného ľadového oceána výskumníci dokázali opraviť odchýlky v modeloch a zmenšiť neistotu spojenú s prognózami jeho budúceho okysľovania sa.
.jpg)
.JPG)
