Môj profil 
Predplatné
Najesť sa na cudzí účet
Uškatce, tulene a pelikány na Galapágskych ostrovoch každé ráno čakajú na otvorenie rybieho trhu v malom mestečku Puerto Ayora na ostrove Santa Cruz. Podľa zákona Ekvádoru, ktorý vlastní ostrovy a na nich sa nachádzajúce rezervácie, sa zvierat nemožno ani dotknúť, inak hrozia vysoké pokuty.
Zvieratá a vtáky preto voľne chodia medzi radmi rýb, a ak predavač nedáva veľký pozor, určite niečo ukradnú. Zvlášť vynaliezavé sú v tomto smere pelikány a fregatky, aj keď bez koristi nezostanú občas ani jašterice.
Je pravdou, že táto adaptácia má aj svoju negatívnu stránku. Podľa výskumu britských biológov sa znížila imunita uškatcov na Galapágach v dôsledku neustáleho kontaktu s ľuďmi alebo skôr s ich mikróbmi.
Vrstva podkožného tuku u morských cicavcov, ktoré sa neboja človeka, je oveľa tenšia než vrstva ich divokejších príbuzných. To znamená, že imunitný systém sa musí vysporiadať s neznámymi patogénmi, ktorých hlavným zdrojom sú ľudia a domáce zvieratá. Ďalšie zaťaženie imunity by v hladných rokoch drasticky znížilo počet plutvonožcov. Rybí trh na ostrove Santa Cruz ich však zachránil pred hladom.
V podmienkach divokého kapitalizmu
Makaky dlhochvosté (Macaca fascicularis), žijúci na Bali v blízkosti hinduistického chrámu Uluwatu neočakávajú od človeka milosrdenstvo, ale konajú. Olúpia turistov, ktorí si prišli pozrieť chrám, a potom menia ukradnuté veci za sušienky a ovocie.
Makaky najčastejšie kradnú okuliare (55 percent prípadov), klobúky a topánky (asi 24 percent). Do akcie sa vydávajú väčšinou dospelé a dospievajúce samce, aj keď niekedy ani samice nepohrdnú drobnými krádežami. Väčšinou to prebieha tak, že opice potom, čo odnesú cudziu vec, si sadnú blízko a čakajú, až im niekto výmenou ponúkne nejakú maškrtu. Nepožívateľné položky nie sú k výmene prijaté.
Podľa zoológov sú zo štyroch skupín opíc žijúcich v okolí Uluwatu najväčšími gangstrami dve spoločenstvá žijúce v bezprostrednej blízkosti ľudí. Tieto makaky kradnú častejšie a je medzi nimi viac páchateľov lúpeží.
Medvedia starostlivosť
Vďaka blízkemu susedstvu s ľuďmi sa zvýšil počet preživších mláďat medveďov hnedých (Ursus arctos). Škandinávski zoológovia si všimli, že v posledných desaťročiach boli medvedice spolu s mláďatami vždy v blízkosti ľudských sídiel. Ako sa ukázalo, chránia takýmto spôsobom mláďatá pred útokmi samcov.
U hnedých medveďov sa otcovia nezúčastňujú výchovy potomkov. A nielen to, často počas obdobia rozmnožovania medvede zabíjajú mláďatá, aby sa spárili s ich matkou. To je bežná prax u divokých zvierat. Skutočnosť, že sa medvede usádzajú v blízkosti ľudského obydlia – v priemere vo vzdialenosti 783 metrov, niekedy aj bližšie, je však veľmi neobvyklá. Po období párenia sa matky spolu s mláďatami znova snažia držať ďalej od ľudí.
V rokoch 2005 – 2012 sa tak vo Švédsku chovalo 19 divokých samíc Ursus arctos s obojkami GPS. Všetky úspešne vychovali potomstvo. Jedenástim medveďom, ktoré žili obvyklým spôsobom a vyhýbali sa ľudským osadám, mláďatá zomreli.
Rozumné bociany
Bociany biele (Ciconia ciconia), ktoré vždy preferovali zimu v blízkosti človeka, skrátili migračné trasy alebo dokonca odmietajú odlietať. Dôvod je jednoduchý: život v blízkosti ľudí im šetrí energiu a zvyšuje šancu na prežitie.
Medzinárodný tím vedcov študoval migráciu 62 vtákov z ôsmich populácií žijúcich v Arménsku, Grécku, Poľsku, Rusku, Španielsku, Nemecku, Tunisku a Uzbekistane. Analýza údajov ukázala, že vtáky narodené v Poľsku, Rusku a Grécku lietali najďalej – do Južnej Afriky. Bociany hniezdiace v Arménsku cestovali na Arabský polostrov a ich príbuzní zo Španielska, Tuniska a Nemecka – na Saharu.
Pritom niektoré vtáky jednoducho nedoleteli na púšť považovanú za tradičné zimovisko, ale radšej sa usadili v severnom Maroku na skládkach v blízkosti miest. Mali zníženú dennú aktivitu, čo znamená, že vydali menej energie ako ostatné.
Bociany, ktoré sa usadili v Uzbekistane, však svoje hniezda vôbec neopustili alebo sa od nich vzdialili maximálne na 130 kilometrov. Živili sa na neďalekých rybích farmách. Táto populácia mala najvyššiu úroveň prežitia.
.JPG)
